Najväčší motovýlet roka 2016? Stredná Ázia - Mongolsko - Vladivostok 4/5

Milošov samostatný príbeh

16.9.

Ruská zima

Zatiaľ, čo vy sa doma ešte opaľujete, tu už seriózne prichádza zima. V Magadane napadlo 30 cm snehu ešte začiatkom septembra. V Jakutsku zima už začala. A miestni tu v Ulan Ude vravia, že zima príde tak o dva týždne. Dnes ráno bolo také počasie, že keby začalo snežiť, tak mi to príde úplne prirodzené. A to máme len polovicu septembra.

---

22.9.

Zatiaľ, čo si Roman váľa šunky v Ulanbatare, ja poctivo ujedám kilometre. Spravil som si malú odbočku a som v Tomsku. Konečne pekné mesto, kde sú aj pekné baby.
Bol som pozrieť múzeum gulagu. Je to skôr múzeum o ľuďoch, ktorí boli zavretí v Tomskej oblasti v gulagoch. Nachádza sa tu aj mapa všetkých gulagov v Rusku. Po tomto múzeu som rozhodnutý, že pôjdem pozrieť aj skutočný gulag v Perme.

---

22.9.

Cestou z Ulan Ude až do Tomsku som mal šťastie na počasie. Bolo pekne, aj keď v posledných dňoch je Sibír zahalená dymom z mnohých požiarov. Išiel som okolo Bajkalského jazera, bolo tam ako pri mori. Škoda len, že okolo cesty je nekonečný les, tak veľmi nie je vidieť.

---

22.9.

Bol som pozrieť Krasnojarsku priehradu na rieke Jenisej. 124 metrov vysoká betónová priehrada patrí medzi najväčšie na svete. Majú tu špeciálny výťah, ktorým vyťahujú lode za priehradu. Koli vsade pritomnym straznikom, zlym svetelnym podmienkam a tym, ze fotim iba mobilom, som ju nemohol ani poriadne odfotit. Tak som vam odfotil aspon 10 rublovu Krasnojarsku bankovku, podpisanu od Krasnojarskych motorkarov.

---

22.9.

Pavik sa mi polámal.

Idem si tak idem kdesi za Irkutskom, keď vtom zrazu fajné jamy. Nestihol som brzdiť, tak som ich len preletel. Zrazu som cítil starý známy plandavý pocit.

Defekt! ... Prvé som si pomyslel.

Skontroloval som koliesko, bolo plne. Pozriem na podvozok a ten bol riadne nalomený v zadnej časti. Pavik šiel skoro bruchom po zemi. No fajne. Pomaličky som zašiel do prvej dediny, zohnal tam chlapíka, čo by vedel Kamaz krížom zvariť.
Ani som neodmontoval korbu, otočil som ho hore bruchom a chlapík mi tam navaril oceľové krídelká. Akože na spevnenie. Poďakoval som sa a pokračoval v ceste.

Ale stále to bolo nejaké plandravé. Po pár sto kilometroch som to skontroloval a zbadal som ďalšiu prasklinu. Tento raz v prednej časti podvozka tam, kde sa rúrka ohýba hore. Doplandral som sa do ďalšieho mestečka a tam našiel vyčančaný autoservis.

Tento krát som dal korbu dolu a dobre som spravil. Našiel som na ráme pod korbou 3 praskliny. Chlap mi to začal zvárať CO-čkom. Ogrckal mi tie praskliny, navaril na spevnenie nejaké pliešky. Radšej by som to nejako poriadnejšie a riadne železo navaril. Ale ubezpečil ma. Neboj sa, viem čo robím. Bude to Ok. Nechcel za robotu nič, že od srdca. Tak som mu nechal aspoň na pivo.

Ale stále to nebolo ono. Ako sa vraví, do tretice všetko dobré. Nasledujúci deň som našiel servis, taký obyčajný, špinavý. Znova som to rozobral. Chlap rozrezal oceľovú trubku cez polovičku, ohol a z prednej časti rámu navaril zospodu. Tak a teraz to bude na furt.

Toto ten môj pavik potreboval. Nechcel by som ho tu nechať, chcem si ho doviezť domov. Už je to v pohode. Ono to nie je zlý výrobok. Na to naše ČeskoSlovensko to úplne stačí. A navyše ho naši bratia v Čechách nadizajnovali ideálne na basu piva. Ale nechoďte s tým na Pamir, ani do Mongolska, ani do Vladivostoku. A už vôbec nie naraz.
Motorečka ide OK, nekazí sa. Klopem na drevo. Len občas strieľam tlmič z výfuku po kamiónoch. Aj ten som si drôtikom poistil...

22.9.

A ešte zopár pekných fotiek:

---

27.9.

Pozdravujem Európu priamo z jej hranice na Urale. Zbohom studená Sibír. Valím ďalej na západ.

1.10.

Som toť za humnami, v Jaroslavovi povyše Moskvy. V Moskve som už bol, a nechce sa mi zasa do tej zápchy. Tu by ste sa veru ťažko stretli, keby ste sa dohodli v krčme pri kostole. Kostolov je tu viac ako krčiem. Historické centrum je zapísané v Unescu. Pozrel som 1000 rubľovú bankovku, bol tam Jaroslavl, tak som tu. Okrem kostolíkov sa tu promenádujú fakt pekné devočky. Je na čo pozerať. Dá sa to porovnať s Tverom alebo Kazaňou.

---

1.10.

Pohorie Ural to ti je také nič. Tešil som sa naň po dlhých Sibírskych rovinách. Cesta veľmi pozvoľne stúpa, ani by ste si to možno nevšimli. Všade naokolo je les a divočina. Až hore navrchu je vidno nejaké drobné kopčeky. Navrchu to malo výšku 350 m.n.m. Ale bola tam pekná kosa. Je tam už pokročilá jeseň. Navrchu pri pamätníku som stretol Gruzínske ženštiny, tak spravili družbu s Československom, pofotili sme sa.

---

1.10.

Bol som pozrieť múzeum, ktoré vzniklo na mieste bývalého Gulagu Perm 36.

Oplatí sa navštíviť. Prišiel som dosť neskoro, hodinu pred záverečnou, nikoho tam už nebolo. Zobral ma strážnik, povodil ma po celom tábore a všetko povysvetľoval.

Tento tábor vznikol v 40. rokoch. Najskôr sa špecializoval na ťažbu dreva z okolitých lesov. Potom sa preorientoval. Navštívil som priestory pre tie najťažšie prípady prevýchovy. V cele 4 ľudia, aby mali cez deň kde sedieť, sklopili lavice na spanie a mali tam 4 klátiky na sedenie. Cez deň prešli do druhej miestnosti a tam pracovali. Mali tam malý lis, na ktorom vyrábali drobné súčiastky do žehličiek. A potom zasa späť do cely. Tu mohli byt maximálne pol roka.

Ostatní to mali trochu ľahšie. Mali v tábore ubytovaciu a pracovnú časť, mohli sa cez deň pohybovať po celom tábore. Mali tam najskôr gáter, kde vyrábali dosky, neskôr vyhňu a kadečo iné.

Zaujímavé bolo oplotenie tohto tábora. Skladalo sa zo 4 zón a piatich plotov. Prvý bol ostnatý plot a prvá zóna. Potom elektricky plot a zóna, kde bol priamy výhľad zo strážnych veží. Tu sa strieľalo na každý pohyb. Vysoký drevený plot a zóna, kde mali natiahnuté rôzne senzory, zaznamenávajúce pohyb. Ostnatý plot a zóna s riadne ostrým sabačkom. A nakoniec vysoký drevený biely plot, aby bolo vidno tiene aj v noci.
Veru, nechcelo by sa mi tam byť len za to, že som mal na niečo iný názor alebo som sa niekomu nepáčil.

---

1.10.

Prechádzal som cez mesto Iževsk. V tomto mestečku sa vyrábali Ruské motocykle IŽ. Chcel som porovnať rozdiely medzi Ižom a mojou Jawou. Škoda, že tu nemajú žiadne múzeum. Ani som žiadneho Iža po meste nevidel chodiť. Zato som stretol zopár pamätníkov, ktorí keď videli Jawu, tak sa pristavili na kus reči. Vraj Iže boli charašó motocykle. Jawa tiež, ale Iže boli ich. Jazdili na nich v lete, zime. Mesto je okrem Ižov zaujímave aj niečím iným. Doteraz sa tam vyrábajú legendárne Kalašnikovy a ich odvodeniny. Majú tam aj pekné múzeum. Je skôr venované tvorcovi Ak 47 Michailovy Kalašnikovy, ktorý prišiel s prototypom práve v roku 1947 tu v Iževsku. Tento pán zomrel len pred tromi rokmi. Okrem toho je v strede mesta nádherný chrám, o ktorom som nevedel a bol pre mňa prekvapením.

---

3.10.

Som v Lotyšsku. Mám z toho celkom radosť, že už som v tom našom Euro Sojuze. Trochu mi ju pokazil Lotyšský colník, keď mi vyhmatol fľašu vodky. Ale zaplatil som za ňu 6 euro a mám ju

11.10.

Ahoj priatelia, moje dobrodružstvo sa už skončilo. Dorazil som domov do Nimnice v nedeľu večer.
Ďakujem za pekné privítanie na Slovensku, aj keď som sa snažil dôjsť domov v tichosti.
Do Litvy ma prišiel privítať kamarát Vlado. Potom som sa 2 dni vítal na východnom Slovensku v Michalovciach a ešte aj v Kremnici a samozrejme doma s rodinou.

---

Moje samostatné putovanie ,,roman,,

Kým Miloš bol už niekde pri Urale, ja som ešte trávil odpočinkový čas v Ulanbátare. Emma mi bola príjemnou spoločnosťou. Nesmel som však prešvihnúť poslednú chvíľu na odchod. Keby som ostal len o týždeň dlhšie, skutočná ruská zima by ma pohltila už niekde pri Irkutsku. Starostlivo som si naplánoval harmonogram kilometrov a času až za Ural. Keby som ho porušil a ostal niekde o 2 dni dlhšie, asi by som skutočne zamrzol. V nasledujúcich príspevkoch budete vidieť, aké je to jazdiť 300- 500 kilometrov denne pri priemernej teplote -3 stupne s vidinou, že od domova vás delí 8300 kilometrov. Keď najpovzbudivejšie, čo vám ľudia povedia je, že zamrzneš....