Moja prvá motorkárska sezóna - MZ ETZ 150 1991

Poznáte ten pocit keď máte 12 rokov, doma odstavený pionier a vy máte možnosť ísť si zajazdiť. Nepoznám azda človeka ktorý by dokázal odmietnuť túto lákavú ponuku. A takto to bolo aj v mojom prípade. Nazvite si ju ako chcete, no bola to moja prvá motorka pri ktorej som zistil že mi v žilách spolu aj s krvou prúdi nejaké to percento benzínu, povedal by som že je to benzín s olejom nakoľko mám veľmi rád dvojtakty. Ako tak roky plynuli prichádzal som na to že ten poldecák mi nestačí, no rozhodnutie prišlo až keď som mal 19. "Kúpim si motorku so značkami," povedal som si. A tak sa aj stalo. Začali sa bezsenné noci, dlhé večere pri internete a žiadny stroj, ktorý by mi vyhovoval som nenachádzal. No nakoniec som ho našiel doslova za domom. Žltá MZ ETZ 150 po generálke, no čo si človek môže na začiatok viac priať?

MZ ETZ 150 rok výroby 1991, 10,5kW motor verzia DELUXE, kontrolky zaradenej rýchlosti, dobíjania, smeroviek a svetiel, otáčkomer a tachometer to bol neskutočný luxus pri prechode z Pioniera. Po diskusiách s otcom, inými motorkármi som usúdil že je to motorka pre mňa stvorená kvôli lacnej údržbe, malým rozmerom a veľmi dobrej ovládateľnosti. Najprv voľba padla na MZ ETZ 251 no takú v dobrom stave som nenašiel žiadnu takže ostal som pri 150-ke. Prvá jazda urobila dojem tak padla osudová veta: "Nastav ruku, beriem ju!"

Zima 2015. Neviem či sa to dá nazvať zima no pre mňa to bola zima v dielni. Včela (takto som ju začal volať kvôli žltej farbe a neskutočne ostrému zvuku kvôli upravenému výfuku) čakala na doladenie. Motorku som kupoval ako top stav po kompletnej generálke za dá sa povedať výhodnú cenu pre mňa ako študenta. Nakoľko študujem strojarinu povedal som si že môj stroj musí byť 100%-ný. Pri kúpe motorka mala kozmetické chyby. Ja ako správny strojár som si vyhrnul rukávy, zakúril v pecíku a pustil sa do včely. Moja celá oprava mala jeden háčik. Na motorke som doteraz nejazdil vôbec. Keď som ju kúpil bolo už chladno a za pár dni nasnežilo takže vôbec som nevedel či spomínaný stav je reálny. Ale čo už, motorka lákala a tak som sa pustil do toho.

Prvá vec na mojom zozname bol tachometer. Vôbec nereagoval a po menšej obhliadke som prišiel na to že nemá ani na čo nakoľko tam nebol náhon. Náhon som objednal a zložil asi na 1859624846 krát. Hrozný systém, nechápem prečo to nedali tí nemci z prevodovky, ale fungoval. Pri oprave tachometra som zistil že ani brzdy nie sú na tom najlepšie a už sú dávno na zenitom takže nasledovala výmena obloženia - prvá vec mimo plánu, bude ich viac. Ďalšia vec otáčkomer. Olej som vypustil, kryt rozobral, súčiastky objednal a potom som zistil že motorka má iný kárter z verzie bez otáčkomera. No čo už motor sa mi rozoberať nechce, nechal som to na ďalšiu GO. A tak som sa tešil aspoň z tachometra. Objednal som ledky z číny všetko nahodil a cítil som minimálne ako najväčší šéf v našej dedine.

Prišla jar. Prvý štart a motorka nejde a nejde a nejde a nejde a nejde a zrazu plameň z výfuku a potom zase nejde a nejde. Ja človek už polo zúfalý vymenil som sviečku a tu zrazu niečo vrčí. Motorka ide. Druhý jarný štart. Potiahnem sýtič a nič. Lanko to už ma dávno za sebou - druhá neočakávaná vec. Lanko som vymenil a hor sa do kopcov. V polovice mega kopca zrazu nič nevrčí. Prvá myšlienka: "nemám benzín." Druhá myšlienka: "si debil!" Tretia a posledná myšlienka: "veď ti nejde elektrika!" Poistková skriňa to už mala tiež za sebou a tak nasledovala výmena za čínsku náhradu - tretia neočakávaná vec. Všetko bolo zapojené prídem na prvú križovatku stlačím prednú brzdu a svetlo nesvieti. Prvá vec ktorá ma napadla nebola pekná takže objednal som nový snímač a hor sa do opráv - štvrtá neočakávaná vec.

Mohol by som zhodnotiť že motorka je na moju prvú sezónu pripravená. Trošku je v kopcoch lenivšia ale na začiatok sa uspokojím. Prvá jazda na Spišský hrad bola neskutočná. Úžasný pocit keď sa mi ostatný motorkári zdravili, keď som bol sám užíval som si a vychutnával cestu a zvuk mašiny. Už sa neviem dočkať ďalších jázd.

Dočkať sa prvej sezóny bolo pre mňa ťažké no ako budúci nádejný motokár sa veľmi teším na ďalšie jazdy. Aj napriek veľkým problémom ma to od jazdenia neodradilo a mašiny budem vždy ľúbiť. Obzvlášť tie dvojtaktné.