BMW R1200RS 2015 - Pohodlný športovec 2/3

Konečne si motorku tlačím von z predajne. Je väčšia, óveľa väčšia než som čakal. To však nemení nič na tom, že aj napriek dosť zlému rejdu, sa s ňou vzhľadom na rozmery a kilogramy, dobre manipuluje. Nie vynikajúco, proste dobre. Z malého priestoru sa dá obstojne vymanévrovať a tak sa môžem vyhupnúť tam, kde chcem byť najradšej, v poriadne dlhom sedle BMW R1200RS.

Do nekonečna a ešte ďalej, ale najprv cez mesto

Otočím kľúčom, ozvú sa rôzne cvakavé zvuky a motorka vydáva akýsi piskľavý zvuk. Ako počítač v kľudovom režime. Z kľudu ju ale preberá ťukes do štartéra a duša motorkára sa hneď poteší. Jó výfuk ladí pekné hlboké tóny, pri naštartovaní ako keby zavrčal. Nič extrémne, skôr také zdravé, akoby žiadnymi nezmyselnými normami netlmené.

Vyťukám si režim Road pre motor aj podvozok a poďho do metropoly východu. Posed je pohodlný, viac menej vzpriamený, takže mám v premávke dobrý rozhľad. Dám aj klišé typu váhu motorky po rozjazde vôbec necítiť, ale to platí zrejme pre každého boxera. Takže sa preplietam medzi autami jedna radosť. Problém nerobí ani vopchať sa dopredu na semafóroch. Jo, RS-ko nie je skúter, no mesto mu nevadí.

Minimálne kvôli podvozku, ktorý nad očakávania dobre žerie všetky skryté nástrahy. Električkové koľaje, a že sú veru v Košiciach riadne rozdrbané, menšie, väčšie, poriadne veľké diery... po čase sa uhýbam snáď už iba otvoreným kanálom. Tak skúšam Dynamic ESA v režime Dynamic, RS-ko je zrazu nepohodlné a utrasené.

Hranie sa s palivovými mapami vybavujem tiež celkom rýchlo a moje výsledné nastavenie pre mesto ostáva v režime Rain. Dynamic je totiž dosť akčný mód. Motorka sa nemení na stroj, ktorý vás núti „delat machry“, no stačí menší pohyb plynovou rukoväťou a pekne ňou trhne vpred. Zato Rain je v meste tak akurát, chod doslova zamatový (Road sa približuje skôr k Dynamic), dá sa lepšie sústrediť na všetko okolo, ale keď zatnete plynom na doraz, RS-ko aj tak vypáli až nezdravo rýchlo vpred (vzhľadom na mestskú premávku).

Mestom som sa kočíkoval pomerne dosť, pričom si boxer scuckal priemerne 5.3 litra na stovku. Čakal by som viac, aj keď je jasné, že sem táto strojovňa nepatrí. Najradšej som jazdil so zaradenou trojkou kedy podo mnou bulblal motor pri 2.500 ot./min. Pridávanie (aj prudšie) sa vtedy zaobišlo bez vedľajších zvukových a vibračných fenoménov.

Každopádne by som prijal aspoň nejaký malý, rýchlo prístupný, odkladací priestor niekde v kapotáži. A vadilo mi aj to, že pri plnom zatočení doprava som si ťukal spojkou o stopku späťáku. Našťastie sa to nedialo pri otočení na opačnú stranu, znenazdajky stlačené Brembáče by boli veru nepríjemné. Prepracovanejšie by mohlo byť aj automatické vypínanie smeroviek. RS-ko ich držalo zapnuté dosť dlho, hodnotím slovami, lepšie ako nemať nič.

Výsledok pre jazdu mestom na RS-ku je však až nečakane dobrý. Za hovorí posed, správanie motora v režime Rain a podvozku v režime Road. K tomu musím prirátať ukážkový rozhľad za seba v späťákoch a aj to, že pri spustenom štíte som bol celkom dobre ovievaný prúdiacim vzduchom. Páčilo sa mi aj to, ako sa na prístrojovke pomaly posúvala hranica "červeného" poľa z nižších hodnôt nahor v závislosti na zohriatí motora.

Vymetanie sadzí alias šport so sport-touringom

Myslím si, že RS-ko je rozhodne viac turista než šporťák. To ale neznamená, že sa s ním nedá schuti ponaháňať kdekoľvek sa na ňom pohodlne dopravíte. A presne to je jeho zmysel. Takže skladám svoju tenkú telesnú schránku za rozmerné kapoty a bác full gas.

RS-ko zatiahne prakticky v ktoromkoľvek pásme otáčok dosť silno na to, aby vám vyčarilo ten huncútsky úsmev na tvári. Len si tam najprv naťukajte režim Dynamic pre motor aj podvozok. Záťah zo spodných otáčok je potom doslova brutálny a sprevádza ho fajnová zvuková kulisa. Ride-by-Wire nijako nevadí, no dajme tomu, že je oneskorený o rýchle mihnutie oka.

Najlepšie sa RS-ko, teda vy na RS-ku budete cítiť v pásme medzi 4 až 6 tisíc ot./min. Aspoň mne sa zdalo, že vtedy stačí Baworáku iba naznačiť, že hijó, a on hneď doslova letel vpred. Nad 6.000 to už bolo skôr len o zmene zvukovej kulisy. Motorka síce stále dosť rýchlo zvyšovala údaj km/h, ale bolo to len hnanie sa za otáčkami až po obmedzovač kdesi k hranici 9.000 ot./min. Radšej teda skôr radiť a užívať si robotu pánov Newtonov, ktorých podľa grafu výkonu, nad hranicou 6.500 točiek prudko ubudne. Ak však v zákrute potrebujete, alebo chcete, plynulo pridávať, rezerva dostupných otáčok je dostatočná.

Takže zákruty. Rýchle tiahle, jednotka s hviezdičkou. Rýchle utiahnuté, jednotka s pochvalou. Pomalé vracáky fajn, ale žiadna zábava a rýchle preklápačky, nuž berme ohľad na rozmery biku. Skrátka RS-ku sedí rýchlosť. Stabilita ako vlak privarený ku koľajam, žiadne húpanie, žiadna neistota, žiadne tancovanie predného kolesa. Tu pomáha aj sériový tlmič riadenia. Len keď treba rýchlo zmeniť smer, jazdec musí ukázať, že nie je iba nehybná vosková figurína. Priestoru na pohyb je na RS-ku dosť, sedadlo je vo svojej prednej časti zúžené.

Pridávať rýchlosť a nakláňať sa čoraz viac je návykové. V spojení s prudko vystreľujúcim motorom by to ale mohlo znieť ako recept na prúser. Ustrelený zadok ale rieši trakčná, tá má tri režimy (Rain, Road a Dynamic), ktoré sa nastavia spolu s palivovou mapou (správne by bolo rozprávať o nastavení motocykla). Tá v režime Dynamic síce dovolí mierne prekĺznutie, no len vo forme dvihnutého varovného prstu. Pri ostatných režimoch, nech som robil čo som robil, nič nekalé sa pod riťou neudialo.

Poriadne ma však vyľakali tŕne na spodnej strane stúpačiek. Keď som nimi prvý krát škrtol o asfalt, v tom momente som nevedel čo sa stalo. Nié, tu by predsa RS-ko mohlo ísť ešte o kúsok nižšie. Takže tieto srandičky by som ako prvé z motorky odmontoval, „stupajdy“ sú ale sklopné, takže sa vlastne nič závažné nestalo. Horšie by sa zvládal oškretý valec :-) No aspoň sa človek trošku ukľudní, radšej celý doma, ako frajer omotaný na zvodidle.

Preto treba vedieť aj zastaviť a o to sa tu starajú Brembáče. Ich nástup nie je nijako extrémny, brnknutie malíčkom po páčke nespôsobí úlet očných búľv z lebky. Zato taký prst ukazováka je dostatočne veľká masa svalov aby sa RS-ko chcelo zahryznúť predným kolesom do asfaltu. Trošku sa ponorí predná vidlica, to len na margo absencie teleleveru, ale ináč tu k tomuto úkonu niet čo dodať.

BMW R1200RS ako športovec teda nielen vyzerá, ale sa tak vie aj chovať. Má však svoje limity, to mu nemožno mať za zlé. Podstatné totiž je, aby motorka človeka bavila a RS-ko ma bavilo aj pri činnosti znamenajúcej prikrčenú polohu za riadidlami. Vlastne som sním cesty, kde sa to hodí, doslova vyhľadával.

Sport-TOURING

Ako sme zistili už pri jazde mestom, posed je pekne vzpriamený. Takže pre zvýšenie pohodlia chmatnem rukou vrch plexi štítu a trhnem ním nahor, aby zmenil svoju polohu. Žiadne tlačidlo a servá, žiadne otočné kolečko, žiadne skrutky či páčky, iba hrubá sila. Tak jednoduché a tak geniálne. Keď chcem aby ma kúsok viac ovievalo, iba po ňom buchnem zhora. Za kapotami je jazdec dobre krytý, so štítom v hornej polohe je jazda do 130 km/h pohodlná, potom cítiť, že troška viac fučí na ramená a hlavu. Stačí sa však iba trošku prikrčiť (alebo dokúpiť vyššie plexi) a aj nelegálne rýchlosti sú znášané vo väčšej pohode, než je tomu na niektorých vyslovených turistoch.

Hrajem sa aj s palivovými mapami. Defakto je ale jedno, či tam mám Road alebo Dynamic. Rozdiel medzi nimi cítiť je, no na fajnovom úseku si to aj tak stále preťuknem na Dynamic, lebo ten je logicky najzábavnejší, no stále dovolí aj pohodovú jazdu bez závažného dráždenia k rýchlej jazde.

Nie je však jedno, v akom režime pracuje Dynamic ESA. Teda na našich typických cestách to nie je jedno, teda cestách rozbitých a rôznorodo poplátaných. Podvozok v režime Dynamic je na takých úsekoch nepríjemný, celou motorkou to trasie, cítiť každú nerovnosť, proste nepohoda. Road je však čosi úplné iné. Rozdiel v správaní je tak veľký, až mám pocit, že sedím na nízkom cestovnom endure. Veď som to opisoval pri jazde mestom, podvozok zrazu žerie všetko čo mu podhodíte. Toto sa BMW ozaj podarilo. Pri jazde na kvalitných cestách taktiež cítiť rozdiel medzi oboma nastaveniami. Road je trošku uhúpaný, zato však stále príjemný. Dynamic je pre športovú jazdu, no nevadí ak na ňom prekonávate aj dlhé vzdialenosti. Nakoľko prepínať si medzi režimami je hračka, stačí ťuknúť ľavým palcom, prepínam si charakter podvozku doslova podľa chuti.

Nanič je však prístrojová doska. Nepáči sami ani jeden zo štýlov jej zobrazenia, no čo je horšie, keď je vonku krásne slnečno, jediné čo na prístrojovke jasne vidieť, sú nápisy Klim na mojej bunde. Ozaj tam nevidieť nič, iba keď je zamračené, dajú sa pekne vidieť všetky údaje. Za toto by v BMW mali padať hlavy. Lebo ináč prístrojovka zobrazuje neskutočné množstvo údajov, o ktorých potrebe by sadalo polemizovať. Fajn je, že meria dojazd a pokiaľ ten klesne na hodnotu cca. 88 km, prístrojovka na to upozorní a začne odratávať kilometre (zruší zobrazenie jedného z množstva zvolených údajov).

Takže kašlem na prístrojovku, vlastne mi ju ani nie je treba, iba občas prižmúrim na veľký tachometer, aby som presnejšie vedel koľko idem. Radšej sa túlam okolím, vonku je predsa krásne a sivočierne RS-ko si to pekne šinie medzi žlté polia. Presne tak, pohoda a radosť z jazdy. Sedí mi, že motor netreba nezmyselne vytáčať aby šiel o "kúsok" rýchlejšie než sú max. povolené rýchlosti. V takomto kľudovom režime si sosal priemerne menej ako 4.4l/100km, a to som si jeho záťah patrične užíval. Jazdiť za menej by sa dalo, len načo by potom komu bola taká motorka? Tak sa mi priemerka po celom teste (vrátane fotenia) ustálila na hodnote 4.9l/100km.

Často využívam tempomat, hlavne pri jazde v obci, kde očakávam škúliť kdejakého zeleného geodeta. Ľavým palcom odklopiť a následne pridržať malú páčku, kým motorka nejde koľko chcem. Žiadne ťukanie, dlhšie pridržanie, držanie motorky v určitej rýchlosti. Funguje to, akoby namiesto plynovej rukoväte bola plynová páčka. Bez rizika teda prejdem dedinou/mestom a za ním bác, užijem si záťah motora a potom opäť ťuknem do páčky. Tempomat sa samozrejme deaktivuje pri akomkoľvek zásahu do riadenia. Celkovo ani veľa neradím, od 80 po 230 km/h stačí šestka. Vytáčať nižšie rýchlosti totiž zmysel nemá, motor ponúka slušnú dynamiku, aj pre rýchle "krízové" predbiehanie, po zarvatí za plyn prakticky od spodných otáčok.

V noci a v daždi

Jar je ale premenlivá, čo vlastne praje testu takejto mašiny. I stalo sa, že nádherný deň vystriedal dážď. Poteší, keď sa to stane v noci a na sebe máte moto-rifle, koženú bundu a perforované rukavice namiesto „goráču“, lebo však idem len na skok.

Tak som zistil nasledovné. Po zhruba 30 km v daždi na BMW R1200RS zmokne iba vrch prilby, ramená a ako to u boxerov býva zvykom, nohy do polovice holene. Nechcel by som však byť spolujazdec, lebo voda od zadného kolesa frká všade, skrátka chýba blatníček. Jazdca teda RS-ko chráni dobre a parádne svieti na nočnú cestu. Svetlomety pekne osvetľujú aj strany mimo cesty a pri prepnutí na diaľkáč sa tlmené svetlo nevypne. Ináč z denného LED svetla na žiarovky sa BMW R1200RS prepne automaticky, vtedy sa prehodí aj osvetlenie prístrojovky a diaľkové svetlo sa zapne akoby odklopením spínača pre blikanie.

Tak som jazdil dňom i kúskom noci a nestalo sa mi, aby ma boleli prikrčené kolená. Prijal by som ale malé podložky pod riadidlá, ktoré by ale vyšší človek už asi nepotreboval, lebo váha na rukách, aj keď nie značná, sa po celom dni prejavila pocitom otlačených dlaní. Sedadlo viac vyhovie turistom hltajúcim väčšie diaľky. Je tvrdšie, takže zadnica má pevnú oporu počas celej jazdy, zároveň aj dobre tvarované, netlačí na vnútornú stranu stehien.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.