Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 17.10.2014 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 9521 [Šport - Rally]
Jesennú XL enduro Rally na trati v Kechcneci pri Košciach sprevádzalo perfektné teplé počasie. S nástrahami trate či s enduroškolou sa prišlo popasovať viac ako 60 jazdcov zo Slovenska, Čiech a Maďarska.
Predchádzajúci | Seriál článkov: Motoride Enduro Rally | Nasledujúci
Cieľ bol jasný, v rámci možností pripraviť čo najatraktívnejšiu trať, kde by si zajazdil aj začínajúci jazdi ale aj tí pokročilejší. Iná možnosť ako teda trať rozdeliť na HARD a EASY nebola. Navyše toto delenie umožnilo jazdcom aj taktizovať a absolvovať počet HARD prejazdov podľa svojich schopností a síl. Po štvrtkovej brigáde na trati s krompáčom sa navyše podarilo sprejazdniť a upraviť HARD trať tak aby bol síce náročná ale v pohode prejazdná. Nebolo naším cieľom spraviť trať kde by dochádzalo k zbytočným pádom a následnému zapchaniu trasy.
Novinkou na Motoride XL Enduro Rally bola tohto roku enduroškola. Naším cieľom je prilákať nových pretekárov, ale hlavne, odovzdať základné skúsenosti, tipy a triky pre jazdu v teréne. Školy sa konali nakoniec dve. Jedna v piatok s 12 účastníkmi a ďalšia v sobotu ráno zo zvyšnými 5-6 jazdcami. Prax ukázala že zvládnuť školu ráno pred pretekymi je v organizačnom zhone vysoko náročné, takže do budúcna bude musieť byť škola jedine v piatok.
V relatívne krátkom čase sme si vysvetlili základné chyby začínajúcich jazdcov a ukázali prácu s ťažiskom, jazdu v stupačkách, brzdenie v teréne či prejazdy prekážok ako blato a pod. Na záver sme sa previezli po trati a dali si dokonca aj výjazdy a zjazdy. Jazdci mali možnosť aj medzi sebou vidieť svoje pokroky a zlepšenie schopností. Hondotenie enduroškoly ale mne neprináleží a budem rád ako ho zhodnotia samotní účastníci v diskusii.
Tréningy na trati boli povinné a fičali v piatok od obeda tak aj ráno pred pretekom. Trénovať sa oplatilo, to som zistil aj ja keď som začal trénovať až vo svojej prvej jazde na čas :-) Na trati bolo veľa možností sa zrýchliť, často bol rozdiel medzi jednotlivými stopami veľký. Pri tejto šírke trate sa niekedy dalo po jednej strane páliť, kým na druhej bola trať plná vĺn a nerovností. Taktiež v niektorých zákrutách sa oplatilo využiť tobogán no v iných sa to oplatilo reznúť zvnútra.
Novinkou bola aj možnosť tréningu pre jazdov, ktorí nemali záujem o samotný pretek. V rámci tréningov si tak zajazdili enduroškoláci a aj ďalšia skupinka jazdcov. Tréningy potom pokračovali aj v nedeľu.
Preteky prebehli v dvoch jazdách, jedna doobedu a druhá poobede. Štartovalo v poradí podľa štartovných čísel v rozostupoch cca 1 min, pričom mal prednosť v jazde pretekár na trati. O meranie časov sa postaral vlastný nami vyvinutý softvér, pre ktorý to bola zároveň prvá zaťažkávacia skúška. Záloha bola samozrejme na papieri.
Voľbu trate HARD/EASY si robil každý jazdec individuálne a to dokonca v každom kole. Na trati HARD bol traťový komisár, ktorý značil prejazdy. Prejazd traťou kontrolou ako aj prejazd kolom bol realizovaný STOP-kou. Zastavenie však bolo otázkou 2-3 sekúnd a to či na trati HARD alebo pri prejazde kola. HARD trať nakoniec jazdilo necelá 30-tka jazdcov, takže povedzme cca dve tretiny. Penalizáciu za neprejazd sme zvolili rozumne na 8 minút. HARD sa dal absolvovať rýchlejšie takže to bola dobrá motivácia.
V prvej jazde sa odjazdilo 5 kôl ale vinou zle nastavenej časomiery sme zaznamenali len časy 4 kôl. V prvej jazde sme zaznamenali aj jediný vážnejší úraz a to vykĺbenie ramena v sekcii HARD, ktoré viedlo k odstúpeniu jazdca. Bol to nešťastný pád v malej rýchlosti a veľká smola pre jazdca. Inak sa preteky zaobišli bez výrazných problémov.
Počas obedňajšej prestávky sa o zábavu postarali aj nestarnúce pioniere so svojimi nestarnúcimi jazdcami, ktorí využili naše pozvanie a ukázali čo všetko sa v týchto strojoch skrýva. Okrem tréningov predviedli aj jeden ostrý pretek na 10 min + 1 kolo a mi sme tak mohli ocenenie dať aj im. Ďakujeme!!!
Je už tradíciou našich podujatí. Aj napriek tomu, že v cieli mali už mnohí jazdci dosť zapojila sa necelá dvadsiatka z nich do vylučovanieho preteku na krátkej trati bez rozdielu kategórií. Štartovalo sa štýlom Le Mans, krátky beh k motorke, naštartovať a vyraziť. Dobrý štart bol kľúčový, ale nebolo jednoduché si v skupinke 4 alebo 5 jazdcov udržať svoju pozíciu. Z tejto skupinky postupovali vždy prví dvaja jazdci ďalej. Vo finále si to potom rozdala posledná štvorica.
Ako sa vraví "Doma nieje nik prorokom." Nie je to po prvý raz čo preteky organizujem a aj pretekám. Aj tohto roku sa množstvo organizačných povinností podpísalo na mojom výkone. Trénovať som nestihol, trať som po úpravách s krompáčom prvý krát v celku absolvoval až v samotnom preteku. Hnevala aj predná vidla na mojom stroji, ktorá by potrebovala naladiť... No nebolo času. :-) Dobre som sa rozjazdil v druhej jazde tu ma však spomalila strata sedla. Neustále nerovnosti uvoľnili zámok a v jedom skoku sa sedlo odporúčalo. Stratil som možno minútku, kým som ho našiel a nahodil späť. No a keď k tomu pridáme účasť bratov Dobišovcov, ktorý na Varaderách jazdia naozaj skvele tak mi tentoraz tesne ušlo aj pódium. No ale o tom to nie je, dobre som si zajazdil, bez ujmy na zdraví a bez pádu... A to je hlavné.
Čo povedať záverom? Z môjho pohľadu hodnotím preteky ako úspešné. Teší ma hlavne účasť jazdcov, návrat starých tvári ale aj tie nové, ktoré možno o rok uvidíme už na štarte. Organizátorský tím spravil maximum aby ste sa u nás cítili dobre a dali sme si záležať aj na príprave trate. Poďakovanie samozrejme patrí CC Klubu Kechnec, ktorý túto trať spravuje a tiež všetkým ktorí sa na organizácii podieľali od časomeračov, traťových komisárov, fotografovov či firme Motosvet, ktorá pomohla nielen organizačne ale zabezpečila aj vecné ceny pre vítazov nielen od firmy Motul. Poďakovať sa chcem aj chlapom, ktorí mi pomohli s značením trate ešte v piatok. No a nemôžem nespomenúť môj bežecký klub KOB ATU Košice, ktorý mi zapožičal množstvo materiálu. No a dúfam že som nezabudol na nikoho.
V roku 2015 máme v pláne pripraviť podobné podujatie, možno v trošku lákavejšej forme. Termín je v tejto chvíli otázny ale vzhľadom na stabilné počasie je možné že si necháme aj tento októbrový. Každopádne máte sa načo tešiť.
Samotné hodnotenie vašimi očami už nechám na vás a do diskusie.
Poz: | Št.č: | Meno: | Prezývka | Mesto: | Motorka: |
---|---|---|---|---|---|
1 | 8 | Tomas Nemcik | tomy | Kojatice | KTM EXC 525 |
2 | 2 | Karol Sedaj | Killbydeath | Malý Krtíš | Yamaha XTZ 750 Super Tenere |
3 | 3 | Martin Landl | Landal | Lučenec | KTM 640 Adventure R |
V piatok samozrejme celá família čakala na mňa, ale našťastie len pol hodinky. Prišli sme za tmy a veľmi oceňujem pomoc „okolokempujúcich“ so stavaním marhastanu pri svetlách auta.
To najpodstatnejšie poviem hneď na začiatku: mám pocit, že XL Enduro komunita sa snaží vzoprieť k aktívnejšiemu životu. Po smutnom roku 2013 máme za sebou 3 vydarené mastodont preteky, dva v Piliscséve a jeden tento víkend v Kechneci. Dokonca som v Kechneci videl viacero nových/staronových tvárí. Dúfam, že euforická nálada účastníkov, ktorí vo všeobecnosti zasypávajú túto akciu superlatívmi, bude nákazlivá a trend bude pokračovať.
Je pomerne ťažko niečo o akcii písať, lebo sa to dá zhrnúť jednoducho: toto bola pecka z tých najpeckovitejších. Piatkový debil, ktorý lašoval v bivaku a ku škode niektorých účastníkov bol aj úspešný, na tom nemôže nič pokaziť. Toto nemá nič spoločné s pretekmi, je to len o špinavosti. Ten dotyčný by mal ďakovať všetkým božstvám sveta, že ho nikto nechytil. Zrejme by sme teraz riešili namiesto krádeže oveľa závažnejší druh trestného činu. Ale poučíme sa a nabudúce budeme pripravení – viacerí máme psov, viacerí chodíme autami/dodávkami, možno sa bude riešiť otázka vartáša... Uvidíme.
Prostredie, bivak, bufet – to všetko na parádu. Ale tá trať... To bola rozprávka! Mne osobne zapasovala nesmierne. Okruh v dĺžke cca 4,5 km (myslené s hard časťou samozrejme) bol naozaj lahôdkový. Len som sa po prvých tréningových kolách bál, či to náhodou niekto nepreženie s premotivovanosťou a nerozmláti sa na skokoch, alebo či sa nebude zapchávať hard časť okruhu, kde bola úzka stopa. Nič z toho sa však nedialo. Napriek „rejsovej nálade“ víťazil triezvy prístup a celý víkend obišiel len s jedným subluxovaným ramenom, aj to v dôsledku veľmi smolného položenia v malej rýchlosti a nie nejakého dramatického pádu.
Samotnú trať vnímam aj ako bezpečnú. Je tam dostatok miesta, a ak by aj niekoho „rozpantovalo“, tak to stačí vypustiť. Výbehových zón je tam dosť. Skoky sú nezákerné, jasne čitateľné, ale to je zrejme aj zásluha organizátorského krompáča, ktorý sa tu čo-to namakal. Zjazdy a výjazdy v hard časti sú skôr o psychike. Hore stačí moc nespojkovať a držať točky, a dole stačí nebloknúť si predné koleso (čo sa mi hneď v prvom tréningovom kole podarilo...)
Jazdilo sa veľmi vyrovnane. Po prvej rozjazde sme boli prví štyria jazdci vtesnaný do 1 minúty. Všetko išlo podľa predstáv, všetko fungovalo. Až do polovice posledného kola v druhej rozjazde. Pri výjazde z lesa do rýchlej časti trate chcem radiť, a zrazu nemám čím. Stratil som radičku pri zaradenej jednotke a tak idem pol kola slimačím tempom. Ani točenie motora do bezvedomia nepomáha, na okruh mám pomalý prevod. Je mi jasné, že stratím veľa, tieto časti trate som jazdil na trojku.
Zaradenie bonusového šprintu bol výborný nápad. Myslím, že to bolo naozaj divácky aj jazdecky atraktívne a fakt sme sa dobre bavili. Pozvanie pionieristov veľmi chválim. Úplne ma to strhlo a žral som ich od začiatku do konca.
Našťastie som druhú rozjazdu dobojoval tak, že to bolo na celkovo 3. miesto v 1V600. Ani odpadnutá radička mi teda náladu neskazila a naozaj ma nenapadá, čo by som tak mohol vytknúť. Zároveň dobre fungovala aj pretekárska časť. Jazdilo sa férovo, rešpektovalo sa trúbenie a jazdci púšťali pred seba rýchlejšie stroje pri prvej možnej príležitosti. O vynikajúcom spoločenskom rozmere akcie sa nebudem moc rozpisovať.
V nedeľu som ešte vďaka Ferimu vyskúšal, aké je to jazdiť takúto trať na hrochovi, ešte naviac s teleleverom. Obdivoval som hrochárov aj doteraz, ale od nedele ich mám prakticky v náboženskej úcte. To bolo jednoducho hrozné! Je to ťažké, je to široké, nemá to pedále tam, kde ich človek hľadá, a absolútne, ale absolútne to nemá podvozok! Na jednom hrbe som s tým trochu odskočil, a ozvali sa zvuky ako z kováčskej dielne. Po jednom kolečku som z toho išiel dole. Nechápem týchto bláznov...
Odchádzali sme z areálu v nedeľu hlboko poobede úplne poslední s veľkými očakávaniami do mastodont sezóny 2015.
Text: Tomáš Hajduch - Awia, Landal
Foto: danielo, Landal, keduska
Pridané: 17.10.2014 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Motoride Enduro Rally | Nasledujúci
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 104449 | Včera: 203348