Portugalsko 2004 1/12

Pôvodnú trasu späť, z Lisabonu do BA, sme trošku pozmenili z priamej na pekný oblúčik popri Atlantiku, Stredozemnom mori a nejako sme do toho “zakomponovali” aj najzápadnejší, najjuhozápadnejší a najjužnejší bod Európy. Omrkli sme Gibraltár, Benátky a Monaku sme sa vyhli, pre hmlu by sme aj tak asi len figu videli..

BA - wien - salzburg - munchen - bodensee - freiburg - besancon - montlucon - angouleme - bordeaux - san sebastian - valladolid - ciudad rodrigo - porto - lisabon - monte estoril - lisabon - sagres - sevilla - tarifa - gibraltar - malaga - almeria - murcia - valencia - sagunto - castellon de la plana - barcelona - nimes - aix - nice - genova - piacenza - verona - venezia - udine - graz - wien -BA

Štart bol síce naplánovaný na sobotu ráno, no nejako sa nám(Ja + Gitka), teda hlavne mne nechcelo čakať až do rána. Proste cestovná horúčka ma zmohla:-).

1.deň, 18.09.04, Sobota ráno, teda presnejšie 17.09.04, Piatok večer:-)

Cestou z práce ešte tankujem do plna, stav počítadla 165.107 km
O 22:22 vyrážame z BA. Naložený sme tak, ako by sme sa chystali na cestu okolo sveta. Viedňou prechádzame hladko, cesty sú v noci poloprázdne. Diaľnice smerom na Salzburg opravujú, ale nevadí, aspoň neletíme veľmi rýchlo. Tankujeme ešte v Rakúsku, aby sme sa vyhli Nemeckému o dosť drahšiemu benzínu. Okolo druhej ráno zastavujeme na parkovisku pred Mníchovom, trochu si pospať.

Po prebudení nastal mierny šok, vonku je neuveriteľne chladno,určite len pár stupňov nad nulou. Ha, nejako som si neuvedomil, že sme ani nie tak ďaleko od Álp. Okolo siedmej hodiny pokračujeme v ceste. Prechod Mníchovom bol chaoticky, no zvládli sme ho celkom dobre. Zamotali sme sa do centra a keďže značenie bolo mizerné, šli sme len rovno za nosom. Celý čas som si vravel, \"len kľud, niekde vyjsť musíme\".

Friedriechschafen vraj dal zabrať, to si už ale nepamätám. Po ďalšom miernom zablúdení (to preto lebo sme šli podľa plánu, ktorý nám vytlačil počítač, hovado jedno. Rátal so všakovakými skratkami, ktoré sa nedali len tak ľahko nájsť) sa prechádzame pri Bodensee. Fotečky sú chmúravé, presne tak ako aj počasie. Ale furt lepšie ako nejaké brutálne teplo.

Pokračujeme smer Freiburg, znova sme na ďiaľnici (konečne) a o 12:50 prekračujeme Nemecko - Francúzsku hranicu, žiadna colnica, nikde nikoho. Len most cez rieku v strede ktorého je nad cestou kus plechu, na ktorého jednej strane sú nemecké a na druhej francúzske farby.

Prechod Francúzskom bol pohodový, no naštvalo ma to, že večer aj ráno keď je slnko nepríjemne nízko, tak domáci vodiči nesvietia. A potom sa čudujú, že majú toľko nehôd. Cesty prvej triedy bežne lemovali čierne postavy z papiera (alebo z buhvíčeho to bolo) v životnej veľkosti, na hlave mali znázornenú stekajúcu krv. Niekde bola len jedna, inde dve, či štyri. Pri niektorých boli vence a krížiky, čiže to boli vlastne pomníky..

A ešte jeden postreh, na francúzskych “bločkoch” z púmp sa síce uvádza cena, koľko človek zaplatil, ale nieje tam ani cena jedného litra benzínu, ani počet litrov.

Po natankovaní sme zakotvili na parkovisku popri ceste.

• dnes sme prešli 1601 km
• benzin: 23,83 + 39,44 + 47,74 litrov, 25,00 + 44,56 + 57,90 eur, 1002,55 + 1804,89 + 2345,36 skk
• diaľničné poplatky: Belford 2,30 eur, Chalon 13,50 eur, Montlucon 1,60 eur,
• víno: 8 eur
• strava: máme kopec pečených buchiet, vody, džúsy, pivo:-)

2.deň, 19.09.04, Nedeľa, 3:57, 166.708 km

Vstali sme dosť skoro:-), počas cesty to bolo akýmsi pravidlom. Nestrácame zbytočne čas, pred nami je ešte dosť kilometrov, vyrážame.
Ešte pred svitaním fotíme nejaký hrad.

Ide sa OK, cesty majú v dobrom stave. Akurát je trochu upršané počasie, no aspoň slnko nepáli. V pohode sa podarilo obísť Bordeaux. Na Francúzsko - Španielskej hranici sme našli (alebo oni nás?) colníkov(10:00). Akože vážne sa na nás pozreli a kývli, nech ideme ďalej.

Našim prvým cieľom v Španielsku je Atlantik. Jeho brehy sme sa rozhodli nájsť v San Sebastiane. Neviem, či to bolo správne rozhodnutie, no blúdilo sa tam celkom dobre. Nech žijú Španielske križovatky, kde sa štvorprúdovka v meste rozdelí na dva a dva pruhy, akoby v tvare Ypsilonu a hneď na to, v ľavotočivej zákrute, ktorú ešte lemuje vysoký múr, sa tie dva pruhy rozdelia na jeden a jeden a samozrejme, že kým si človek uvedomí čo sa deje a stihne si prečítať čo je na smerových tabuliach, tak ide niekam celkom inam.
K oceánu sme sa nakoniec dostali samozrejme.