Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 13.08.2013 Autor: Saturn
Čitatelia: 13328 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Nedeľa 23.6.2013 – Bodó. Zamračené, občas jemne mrholí, asi 30min po polnoci. Otvorený kemp ani nehľadáme, stan sa nám stavať zatiaľ nechce, takže ideme ďalej... Zanedlho stojíme pri Saltstraumen – miesto s údajne najväčšími prílivovými vírmi. Nasleduje nádherných 50km „nočnou“ krajinou – žiadna premávka, popri fjorde, v kopcoch, občas v hmle s viditeľnosťou 10 metrov, popri ceste soby, na ceste ovce... a v lese na čistinke v hmlistom opare pár metrov od nás - los. Hovado väčšie ako kôň. Tvári sa prekvapene, rovnako ako my. Chvíľu čumí, potom zahúka a rozbehne sa, našťastie opačným smerom. Mám pocit, že snívam... chce to redbull a cigaretu.
Dostávame sa na hlavný ťah E6 smer Mo i Rana, jemne mrholí, sme však ochotní stavať stany. Osud nám však nepraje, nasleduje stúpanie na náhornú plošinu, teplota klesá, zdvíha sa vietor a nikde nevidíme kúska zeme, do ktorej by sa dali zapichnúť skoby stanu. O 4-tej nadránom sa objavuje turistické centrum – nórsky polárny kruh. Ešte nestihli otvoriť, takže celé aj s parkoviskom patrí iba nám.
Jozef s Lacim žhavia svoj digitálne fotoaparáty, ja využívam čas na krátky relax na opustenej detskej hojdačke... O pol šiestej líhame do stanov neďaleko akejsi telocvične, z druhej strany hučí rozbúrená rieka.
O 11-tej zase všetko zbalíme a smerujeme na juh. Za zmienku stojí fotogenická, vodopádová a zákrutová oblasť Trofors pod Mosjøen, slniečko zase pečie, premávka je minimálna, urobili sme dobre, že sme sa na cestu vybrali pred letnými prázdninami. Na opustenom odpočívadle varíme kávu, vedľa postávajúca drevená dvojkadibudka by luxusom do vrecka strčila hocakú slovenskú drevenú kadibudku. S Jozefom krochkáme od spokojnosti.
Zvyšok dennej etapy je už iba presunový, terén postupne klesá, príroda je však naďalej prekrásna. Večer zakotvíme na brehu zálivu v kempe asi 70km pred Trondheimom, kašleme na stany. Z troch cenových hladín chatiek vyhráva tá prostredná – s kuchynkou (23e/os.), plánujeme pranie.
Deň ôsmy 652 km, spolu 5.052 km
Pondelok 24.6.2013 – prádlo uschnúť nestihlo, tak naťahujem šnúry na chatku. Slnko pekne hreje, popíjame ranné kafé na terase. Asi o 10h vyrážame, prepasírujeme sa cez plný Trondheim a zvolíme smer Kristiansund. Premávka sa zase stráca, pribúdajú zákruty. A žiaľ aj oblaky a jemný dážď. Pri vystúpení z 8-eurového trajektu je však zase slnečno. Blíži sa Kristiansund, pribúda áut. Mesto prechádzame bez zastavenia, nasleduje podmorský tunel a sme na ďalšom ostrove, najprv však musíme nechať zopár nórskych korún ako mýto za Atlantickú cestu. Slnko svieti, príroda a scenérie sú nádherné, je 18´C.
Samotné mosty sú ale pre nás sklamaním. Na fotkách to vyzeralo parádne, ale za niečo stáli akurát dva mosty. Ostatné sme ani neregistrovali. Napriek tomu úsek prechádzame niekoľkokrát hore-dolu.
Po zastavení vysvetľujeme zmätenému Lacimu, že sme to tak aj chceli. Smolka, mal si zapnúť komunikátor. Nasleduje fotopauza na ostrovčeku s rozlohou asi 100 x 40 metrov, kde sa okrem nás tiesni aj obsah asi troch autobusov a ôsmych karavanov. Po hodinke pokračujeme na Molde, nasleduje tunel a náááádhernýýý most Bolsøybroa. Potom ešte trajekt na pevninu a už je tu krásna prietrž mračien, nepremoky sú samozrejme zbalené v kufri. Uháňame okolo Romsdalsfjordu, trúbime na zvolenskú oktávku, vodič sa ale tvári nechápavo. Vopred vyhliadnutý kemp v Andalsnes je samozrejme plný, ponúkajú nám chatku bez vody v susednej dedine za nejakých 130eur. Nachádzame však slušný kemp s kuchynkou za polovičnú sumu. Prietrž mračien práve skončila :-/
Deň deviaty 443 km, spolu 5.495 km
Utorok 25.6.2013 – Zhruba o 11h vyrážame na Cestu Trollov, jej začiatok je asi 3km od nášho kempu. Neprší, vrcholky hôr sa však strácajú v hmle, napriek tomu je údolie Trollstigen prekrásne. Zopár vracákov a už je tu fotopauza nad vodopádom.
V podstate je to také miniatúrne Stelvio... Len na vrchole nie je ten taliansky cirkus, ale decentné architektonicky pôsobivé centrum s niekoľkými obchodíkmi, umelým jazerom, perejami a vyhliadkovými plošinami . Tie sa už ale strácajú v padajúcej hmle. Pokračujeme ďalej na Geiranger, cestou ešte obzeráme vodopády Gudbrandsjuvet. Trajektom prechádzame cez fjord a stúpame do kopcov. Na chvíľu nás zastavuje kolóna a záchranárske majáky – z brala nad cestou sa totiž zosunulo zopár metrákov kamenia. Zmestí sa iba motorka, tým pádom je úsek aj s klesákmi pred Geirangerom bez premávky. Začína pršať, naťahujeme nepremoky. Parádny výhľad na fjord sa nám otvorí hneď ako klesneme pod oblaky, dolu nás čakajú obligátne lodné kolosy a asi tri milióny ázijských turistov. Nechcem vedieť aký chaos tam býva, keď svieti slnko...
Zastavujeme až na vyhliadke pri stúpaní za mestom, robíme foto a špekulujeme čo s benzínom, kedže nám blikajú rezervy. Z toho dôvodu vypúšťame aj Dalsnibbu (druhý dôvod je, že sa stráca v sivých oblakoch), prenádherným sedlom s jazerami a tunelmi klesáme do údolia Hjelle, pri tankovaní Jozef zisťuje, že mu ostávali 3 deci benzínu.
Obchádzame Innvikfjord, nasleduje stúpanie a potom už pozvolným klesaním a kochaním smerujeme na Sogndal... Dážď ustal, vyšlo slnko a zase sa objavujú nádherné scenérie zelených vrchov, vystupujúcich z fjordov a nad tým všetkým barančeky na modrej oblohe.
Ešte málá fotopauza pri jazere pod ľadovcom Jostedalsbreen a už je tu trajekt cez Sognefjord. Lístky na trajekt posielame automaticky kúpiť Jozefa, keďže spomínal akési doučovanie anglickej gramatiky... tá mu je však nanič, keďže pri pohľade do okienka na lístky predávajúcu mladú obdarenú Nórku stráca v okamihu celú svoju slovnú zásobu.
Za fjordom je Laerdal s jediným kempom široko-ďaleko, takže stany staviame tuná, za 9e/os.
Deň desiaty 354 km, spolu 5.849 km
Streda 26.6.2013 – Kemp opúšťame o pol deviatej, po desiatich minutách vchádzame do 24 kilometrov dlhého Laerdalského tunela, ktorý je najdlhším cestným tunelom sveta. Vnútri sa nachádzajú dve odstavné plochy nasvietené na modrožlto, fotopauza je samozrejmá.
Na druhej strane tunela prší. Pokračujeme cez množstvo tunelov a ďalší trajekt, vychádza slnko, cez prázdnu krkahájovú cestu pobrežím Hardangerfjordu pokračujeme na Oddu. Rýchlosť sme už dávno prispôsobili domácim pomerom – plus 15km/h, beztak sme nikde nenarazili na políciu. V motore sa mi však okolo 4000ot. objavujú nepríjemné vibrácie, začína pršať, ideme do nepremokov a ako bonbónik je uzatvorená cesta. Po porade meníme plány, vypúšťame Stavanger a do Lysebotn sa pokúsime dostať z opačnej strany. Zvolená okreska č.9 cez Hovden je napriek neustávajúcemu dažďu biker-friendly, Lysebotn však takisto nechávame na inokedy. Pokračujeme okolo množstva jazier po parádnej (a prázdnej) okreske 38, za Drangedalom končíme za neustáleho dažďa v chatke (20e/os.).
Deň jedenásty 575 km, spolu 6.424 km
Štvrtok 27.6.2013 – Neprší. Kemp opúšťame asi o 9h, zopár zákrut a sme na diaľnici pri Oslofjorde. Premávka sa zahusťuje, pomerne veľký úsek diaľnice je v oprave. Návštevu Osla v pláne nemáme, takže sériou tunelov sa cez Drøbak dostávame na diaľnicu do švédskeho Malmö . Zhruba tam niekde plánujeme večer kempovať. Oblačnosť sa stráca pri vjazde do Švédska, po zvyšok dňa už bude iba jasno a teplo. Zároveň sa strácajú aj vibrácie mojej motorky, takže ak to bolo niečo uvoľnené, tak to už odpadlo (neskôr v servise na diagnostike nič nezistili).
Takmer celý švédsky úsek je diaľnica, za zmienku stojí zvýšenie maximálnej povolenej rýchlosti miestami na 130 km/h, Göteborg má akurát dopravnú špičku a k Malmö sa dostávame o 20h. Pri pohľade na zapadajúce slnko nad Øresundským mostom opätovne meníme plány a pokračujeme cez most ďalej do Dánska. V Kodani nás víta oblačnosť, únavu necítime, pokračujeme ďalej skrz Dánsko. Volíme smer Hamburg – moja teória, že tento úsek bude trajektami vyťaženejší ako na Rostock a zároveň je aj 3krát kratší, vychádza, takže keď päť minút pred polnocou kupujeme lístky, do vyplávania ostáva akurát 10 minút.
Deň dvanásty 984km, spolu 7.408 km
Piatok 28.6.2013 – Na trajekte pri rezni s hranolkami špekulujeme ako to urobiť, nech sme čím skôr doma, keďže zvyšok cesty je už iba presun. Po hodinovej plavbe za 50e to počasie vyrieši za nás – prší. Stavať stan v daždi nehrozí, kempy sú zatvorené a tak iba dávame nepremoky a pokračujeme ďalej. Nočným Nemeckom sa cez Lübeck a zopár dedín dostávame na diaľnicu do Berlína, vyjasnieva sa okolo štvrtej nadránom, jasno a neskôr horúco zostane už po celý deň... Okolo 7h nás brzdí ranná berlínska špička. Káva a redbully prestávajú účinkovať, volíme odpočívadlo a hodinového Poležajeva na kovových lavičkách. Laci zostáva bdieť a stráži motorky.
Zvyšok cesty cez Drážďany je v pohode. Zdržuje nás však výstavba v Ústí nad Labem a za Prahou chytáme piatkovú popoludňajšiu špičku. Potom už len Brno, Bratislava a naše cesty sa rozchádzajú v Seredi. Napriek 2.300 km a 36 hodinám jazdy iba s hodinovým spánkom (Laci nespal vôbec) únavu necítiť...
Deň posledný 1.300 km, spolu 8.708 km
Vidieť nórsku krajinu bol môj sen odmalička. A teraz, keď sa mi to splnilo, môžem konštatovať, že to celé stálo za to :) Samozrejme by som privítal, keby bolo bývalo ešte viac slnka... ale asi môžem byť rád, keďže počasie bolo aj tak nadpriemerné, je to predsa len ďaleký sever... Niektoré veci síce ostali nevidené ale to je aspoň ďalší dôvod pre návrat a lepšie spoznanie tejto prenádhernej krajiny.
- 13 dní, 8708 km, priemerná spotreba 3,89 lit./100km
- náklady 1.550 EUR (jedlo, benzín, ubytovanie, 8 trajektov, zopár cigariet)
- pneu, bočné kufre, hlavný stojan, stan, spacák, karimatka,varič, ešusy – do nákladov nepočítam, keďže tie zužitkujem aj neskôr. Nepoužil som ani zimné rukavice, úplne postačili letné perforované plus vykúrené hefty
- ani jedno z pôvodných predsavzatí nebolo dodržané
- ďalšie fotografie sú tuná
Pridané: 13.08.2013 Autor: Saturn Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 141040 | Včera: 142917