Labutia pieseň - Yamaha Cygnus X 125

Cygnus a.k.a. Labuť

Asi ako u mnohých iných v tejto krajine, nápad kúpiť si skúter sa v mojej hlave zrodil s príchodom možnosti jazdiť na stodvadsaťpäťkách s béčkovým vodičákom. Päťdesiatky sa mi vždy zdali ako niečo, čo na svoj výkon robí až príliš veľký hluk. Ale osminka, to by už mohlo byť niečo iné, hovoril som si. Motoricky stále žiadna veľká sila, ale motivačne áno. Niečo v zmysle toho, čo mi prednedávnom povedal Pavel Suchý, keď opisoval zrod jeho cesty na Jawe okolo sveta: že občas musí prísť vonkajší impulz, aby sme sny začali meniť na skutočnosť.

Povedal som si, že keď už som dostal darček v podobe vodičáku na 125ccm, treba to využiť - a uvidíme. Zistím, či je jedna stopa naozaj to pravé pre mňa. Experimentovať za 200 eur, ktoré by som dal za kurz na veľkú motorku, sa mojej vždy čudne hospodáriacej povahe veľmi nechcelo. Ale zadarmo? No nekúp to! :-)

Prvá jazda mimo mesto

K Yamahe Cygnus X som sa dostal trochu ako slepé kura k zrnu. Poriadne vyhladované kura, musím podotknúť, pretože prvému osedlaniu predchádzali nekonečné týždne čakania na prvý máj. Poznáte to: desiatky inzerátov sa časom menia na stovky, načítané recenzie a skúsenosti z diskusných fór by postupne vydali aj za poriadne hrubú knihu a výsledkom je hlava plná gulášu, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani na oslave dedinských hasičov.

Ale by som to nepredramatizoval, skúsim stručnejšie: prvý máj, hoci sa mi to nejaký čas zdalo nepravdepodobné, napokon prišiel aj v tomto roku. V tom čase som už mal za sebou rozhovor s predajcom Peugeotov a skoro som sa videl na novom Vivacity, ale dve tisícky za skúter bez kufra a prilby bolo už číslo na kritickej hranici môjho rozpočtu. Guláš už vrel tak dlho, že začal byť príliš hustý. Chvíľami som aj pochyboval, že tento cenovo-ročníkovo-kilometrovo-pocitový rébus vôbec niekedy rozlúštim. Ale len do momentu, keď som sa v to piatkové popoludnie z nejakého iracionálneho dôvodu odklonil od svojej pôvodne plánovanej trasy cez mesto a zašiel pozrieť k Žuborovi. Neviem, prečo som to urobil. Čo nové som tam chcel objaviť, keď ich ponuku som poznal do takých detailov, že som tam mohol skútre pokojne aj predávať?

Život je plný prekvapení. Že bude pred vchodom do predajne stáť modrý Cygnus s ceduľou "NA PREDAJ", som totiž naozaj netušil.

Na Čertovici

Ako sa ukázalo, bol to skúter Ľ. Žubora staršieho, ktorý mi po chvíli hovoril jeho príbeh. Ročník 2009, ktorý stál tak dlho v predajni, až ho napokon vzali na milosť a dali mu život občasného pomocníka na mestské vybavovačky. Okrem toho ho ešte vlani naložili na auto a pojazdili na dovolenke v Chorvátsku. Viac ako dva a pol tisíc kilometrov však absolvovať nestihol. Keď napíšem, že ma zvuk osminkového skútra so sériovým výfukom očaril, bude sa väčšina z vás smiať ešte aj zajtra pod prilbou, ale tak nejako to bolo. Do piatich minút sme si s majiteľom podali ruky a do hodiny som mal Cygnus, teda Labuť, pred domom.

Prvý kilometer som prešiel na vlhkom asfalte v chladnom vzduchu po podvečernom daždi. S rozbúchaným srdcom, úsmevom narkomana po dávke a mokrým zadkom. Prvá myšlienka, že nahradím skúter motorkou, nasledovala v tesnom závese. Bol som v tom. V priebehu krátkeho času som objavil to, čo som dvadsať rokov za volantom nevedel nájsť.

Pôvodná predstava bola, že na skútri pojazdím túto sezónu, v tej ďalšej si prípadne urobím vodičák na veľkú motorku, poobzerám sa po nejakej mašine atď. Krutá realita je však taká, že z pozvoľnej jedno- či dvojročným pomerom riedenej postupnosti sa stal dvojmesačný koncentrát. Pamätám si ten moment, ktorý prišiel asi po piatich dňoch jazdenia: sedel som na balkóne, nohy vyložené hore, pohľad sklopený dole na zaparkovanú Labuť. Prečo chcem vlastne čakať s vodičákom na koniec sezóny? Čo mi šibe? To si chcem robiť kurz v jesenných dažďoch? Alebo ním míňať drahocenný čas budúcoročnej, už tak dosť krátkej stredoeurópskej sezóny?

Kempovanie v Dedinkách

O pár dní nato som si už podával ruky znova, tentoraz s majiteľom autoškoly. A hoci si oči sotva stihli oddýchnuť po jarnom inzerátovom maratóne, pestrej ponuke čítania sa nedalo odolať: "E, U, T" u lekárky, "Zajtra jazda 14:20" v smske od inštruktora, "rpm" na budíkoch školského triumpha, "a) b) c)" v testoch. A, samozrejme, pre všeobecný úspech, opäť aj inzeráty a recenzie. Iba som zmenil nastavenie filtra zo "Skúter" na "Cestné enduro" :-)

Stúpanie k Štrbskému Plesu

Ale poďme naspäť k Labuti, lebo tento článok má byť v prvom rade o nej. Zaslúži si ho. Za tie poctivo odvrčané dva mesiace, za tých poctivo odkrútených tritisíc kilometrov, za všetky tie poctivo prebehnuté roviny aj vytiahnuté kopce. Pýtala za to len benzín, pár deci oleja do motora a variátora pri trojtisícovom servise a trochu vody na zmytie prachu ciest z jej modrého lesku.

Rozlúčkové fotografovanie nad Banskou Bystricou

Musím sa usmievať, keď si spomeniem, s akým neistým pohľadom sme k nej prvý raz niesli väčší nákup z Kauflandu. Veľmi rýchlo som pochopil, že fotky skútrov, ktoré odvezú všetko, nie sú len fikciou južnej Ázie. Asi vtedy som pochopil, aké naozaj ľahko uskutočniteľné bude absolvovať na Labuti dlhší výlet, ktorý sme s kamarátkou plánovali. A tak aj bolo. Za tri dni sme s ňou v úplnej pohode zvládli skoro 600 km cez Nízke aj Vysoké Tatry, Slovenský raj, južnoslovenské roviny, až po záverečnú Jazdu za zosnulých motorkárov. Faktom je, že čašník v kežmarskej pizzerii pri pohľade na turisticky naložený skúter s bystrickou ešpézetkou zdvihol obočie a položil svoju očakávanú otázku. A faktom je aj to, že na Jazde sme si ambiciózne našli miesto medzi poslednou motorkou a policajným autom, ktoré uzatváralo kolónu. Ale úsmev na tvári nám to nezobralo, práve naopak.

Labuť odvezie všetko

Po júnovom výlete, ktorý bol vrcholom hitparády jazdenia s Labuťou, prišla v júli jej Labutia pieseň, keď som na nej začal jazdiť na jazdy. Ale určite to znáša lepšie ona motoricky, ako ja znášam psychicky čakanie (opäť akoby nekonečné) na jej motorkovú nástupkyňu.

Skvelé ovládanie, spoľahlivé brzdy

Plusy a mínusy