Ňadran kanón túr 2013 3/3

Deň desiaty: 17.6.2013, Plitvické jazerá – Hévíz, Maďarsko, 360 km

Z Plitvíc starou cestou do Karlovacu to išlo ako po masle, až na to, že je po trase veľa dedín a rýchlostné limity som dodržiaval- dvakrát som stretol hliadku s ramerom v ruke. V Karlovaci sme uvideli pri ceste nejak veľa vojenskej techniky, tak sme to išli preskúmať. Chorváti tam plánujú vybudovať múzeum občianskej vojny. Nuž neveselý pohľad, čím všetkým po sebe ešte prednedávnom pálili...

Karlovac, múzeum občianskej vojny

Počas jazdy Karlovacom sme prešli po moste ponad rieku Korana. Bol som riadne prekvapený, že po 50tich kilometroch je to úplne iná rieka, než v akej som sa včera kúpal. Do tejto brečky by som nenamočil asi ani nepriateľa.

Od Karlovacu sme pokračovali už po diaľnici smerom na Zagreb, hraničný prechod Goričan - Letenye. Vcelku nie je čo spomenúť, premávka riedka a táto časť presunu tak trochu nudná. Hraničnú kontrolu som absolvoval takmer bez zastávky, nebolo treba vypnúť ani motor. Prekvapenie však prišlo hneď za hranicou: na colnici som nikde nevidel možnosť zaplatiť diaľničný poplatok a hneď pár sto metrov ďalej už bola na smerovej tabuli veľká matrica! A že videokontrol! Aj keď maďarsky neviem, tak tomuto som rozumel. Radšej som hneď odbočil z diaľnice, že nájdem najbližšiu čerpačku. Tak som chvíľu jazdil po okreskách, až som sa dostal do Nagykanizse, vyplatil hetymatricamotorka, tentokrát bez doplňujúcich otázok a vrátil som sa na diaľnicu. Toto soudruzi z magyarorság nezvládli.

Po príchode do Hévízu sa zopakoval scenár spred týždňa: Pannonhotel-plavky-jazero-halászlé-egribikavér-posteľ. Teplota vzduchu sa už vyšplhala na 31°C a jazero malo 33°C. Prenajali sme si plávacie kolesá a nechali sa kolísať teplučkou vodičkou. Neskutočne príjemné po horúcom dni.

Deň jedenásty: 1.6.2013, Hévíz, Maďarsko – Veľký Krtíš, 350 km

Aj som sa tešil domov, aj mi bolo ľúto, že už pomaly dovolenka končí. Zmiešané pocity, ako keď sa Ti zabije svokra na Tvojom novom aute. Ale nič sa nedá robiť, každý príbeh sa raz končí ale iný môže začať!

Po diaľničnom presune cez Budapešť do Vácu sme išli ďalej okreskami na hraničný prechod Balassagyarmat. Spomeniem fajn vec, ako majú ponad rýchlostnú cestu smerom na Vác rozmiestnené informačné tabule: 2x bola vopred označená nehoda a nebezpečne odstavený kamión. Toto soudruzi z magyarorság zvládli výborne. Drobnosť, ale poteší informácia, že za rohom je niečo vyko..tené.

Z hraníc do Veľkého Krtíša je to na skok. Po príchode domov som doprial Gine (akože moje cagive) welness, komplet umytie, naleštenie, umytie a namazanie reťaze, dofúkanie gúm a poďakovanie za bezporuchovú dovolenku.

A jedna poznámka na záver: po príchode domov mám na tachometri 90.000 km. Ak je o motorku riadne postarané, odvďačí sa spoľahlivosťou. To je jednoduchá rovnica. Len nechápem prečo v slovenských inzerátoch majú všetky motorky max 37 tis. km.... Ale to je na iný článok.

no comment

Záver:

Dlho som sníval, čo všetko by som v živote chcel. Tak som len sníval a chcel. Až som pochopil, že sny si treba plniť. Táto dovolenka bola určite naplnením jedného z nich.

Mám kopec známych bajkerov, ktorý by aj niekam išli ale poznáte tie reči: čo ak dostenem defekt, čo ak zmoknem, a neviem či zvládnem blá blá blá blá.

Tak neváhaj a začni realizovať svoje sny!

Ja som už začal v mape maľovať ďalšie čiaročky a smerujú do Bosny, Čiernej Hory, možno sa skrútia do Bulharska a Turecka. Uvidíme, čo z toho „vypadne“.