Indian Summer 2010 – LADIS 4/5

Reschenpass. Fotka zatopeného kostola je už gýčová, ale musí byť. Pár sto výškových metrov nad nami tušíme jasno...

Z hmly sa nám už nepodarí vymotať, aj keď za týmto účelom nasadíme z Reschenpassu ešte neplánovane neskorý výjazd na Rojen („slepá ulica“ – stúpanie z Reschenpassu), ktorý je vo výške 2000m... Až na rakúskej strane Reschenpassu hmla mizne, ale to je už večer, zima a skorá tma. Vaňa to zasa istí.

Sobota 9.10.2010

Ladis, Prutz, Finstermünzpass 1252m, Reschenpass 1519m, Mals, Taufers, Umbrail 2502m, Stilfserjoch 2758m, Bormio, Passo di Foscagno 2292m, Passo d´Eira 2208m, Livigno, tunel Munt-La-Schera 1815m, Ova Spin 1889m, Zernez, Scuol, Pfunds, Prutz, Ladis. 257km

Vzhľadom na včerajšiu trasu nemáme inú možnosť, než začať dnes Reschenpassom. Naše obavy sa ale napĺňajú, hneď na talianskej strane Reschenpassu začína hustá a vlhká inverzná hmla s viditeľnosťou len pár metrov a jednocifernými teplotami! Serpentíny južnej rampy Reschenpassu nám trvajú asi 100x dlhšie než zvyčajne, pretože predbiehanie je nemožné, a v premávke sa nachádza veľa traktorov miestnych gazdov.

Južná rampa Reschenpassu: takto vyzerá pod „romantickou“ hmlou. Vlhko, zima, kolóny

Znechutení stáčame na západ do Švajčiarska, a chceme sa z hmly čo najskôr vymotať, stúpaním na Umbrail. Sme prekvapení, aká hustá a ako vysoko sa hmla drží aj tu. Jazdíme doslova krokom, aj keď premávka na Umbrail je tradične takmer nulová.

Cestou na Umbrail nás hmly doháňajú, zatiaľ sme rýchlejší

Z Umbrailu je to na skok na Stelvio, kde pri úchvatných scenériách relaxujeme. Je tu teplo defacto na krátky rukáv, a hmla opäť vyzerá náramne romanticky, ale každý kto sem vyšiel, vie o nej svoje. Mám takú blbú predtuchu, že jej nebude kam ujsť, lebo medzičasom vidíme, že je zahalený už aj Umbrail, ktorý je len o cca 200 výškových metrov nižšie.

Na severnej rampe Stelvia trčia z hmly len posledné serpentíny, inak je celé Južné Tirolsko v ťahu

Predposledný vracák na Stelviu a kráľ Ortler v pozadí

Popoludní sa spúšťame do Bormia (opäť prechádzame krokom cez hmlu,presnejšie cez jej vrchnú vrstvu-smotánku, ktorá tu má hrúbku niekoľko sto výškových metrov a viditeľnosť je NULOVÁ), pričom klesanie nám trvá asi trištvrte hodinu. Z Bormia chcem vystúpať na moji milovanú a povinnú Gáviu.