Moto Girl Trip: 02 - Líbya- Africké dobrodružstvo pokračuje - FREE Libya

Cesta na hranice bola dlhá.. s Markusom sme sa rozlučili pri prvej zábrane.. tlačili sa mi do očí slzy..
" nie nie neplač Katarína.. lúčenie je ako leukoplast.. musíš to urobiť rýchlo, vtedy to menej boli.."

Objali sme sa a nedovolil mi dat dole ani prilbu.. ďalej som pokračovala sama.. Tunis s Markusom bol jeden krásny zážitok prepojenia cudzích ľudí.. bola som jeho diamant :)

Hranice Tunis - Líbya

Na Tunisko - Líbyjskú hranicu som sa dostavila okolo pol 11 doobeda, slnko pražilo colníci posedávali na kožených kreslách s koliečkami pred búdkami.. :))

Colníci a policajti boli neuveritelne milí, všetko prebiehalo hladko. Tuniské viza mám v pase číslo jedna, Líbyjské v pase číslo dva.. Spôsobila som rozruch, ktorý sposobil príchod najvyšších, ktorí boli v kanceláriach.. a tak sme sa tam všetci smiali, aké je to šibnuté mať dva pasy - zvalila som to na našu dnešnú vládu :D bábkové divadielko s ponožkou na ruke.. pokračovalo.. Tuniský colník, chcel odomna dookola bielozeleny papier.. ktorý som nevlastnila.. a tak sa ma opytal či mám karnet.. vytiahla som karnet, polozil si ho na kapotu pozeral sa mi do očí, laškoval a drbol pečiatku hlava nehlava.. skoro ma zavrátilo od stresu.. vytrhla som mu karnet z ruky.. a snažila som sa ho opytať z akého popudu dal pečiatku na vystupe.. ked na vstupe nemám :))) odpoved bola že za Kaddafiho vlády mali zakázanú angličtinu a on mi nerozumie.. otočil sa mi chrbtom a snažil sa vytrhnuť stranu, lebo pochopil že pod hormonálnym tlakom z mojich červených vlasov urobil ozaj chujovinu vtedy ma zavrátilo druhý krát.. keď som videla ako sa snaží vytrhnut stranu s mojho zaplombovaneho karnetu...

Očividne pod tlakom som si spomenula na Igorove slová aj keď sa moje nosné dierky otvárali na široko.. od jedu.. a začala som sa na celej situácii strašne smiať.. však.. aké je to smiešne.. prísť o 8000 eur, ktoré niesu ani vaše no uznajte.. (ironia) pánka som chytila pod pazuchu a jazykom srdca, ktorý pozostával zo všemožných kombinácií jazykov som mu vysvetlila, že okamžite potrebujem aj druhu pečiatku.. na vstup.. ah!! sme zachránený...

Opušťam Tuniskú stranu..

Líbyjská strana dostala panický stres z mojej návštevy..
Vzali si ma bokom, rozložili sme mapu a vpisovali miesta, kde môžem zastaviť, kde naopak nieje 300km pumpa, kde sa s ľudmi rozprávať.. Okey, okey.. vyfasovala som Líbijsku tabuľku a vyštartovala som.. O pár metrov ma dobehlo auto.. mladý 27 ročný colník.. že on to stále nechápe.. že ak chcem býva kúsok a môžem u neho prespať.. vo Familly dome... :))

Spoznávanie Líbye:

Nevedela som čo presne má mladý colnik za lubom a tak som išla "na kávu" otvoril mi bránu a nakufroval ma na záhradu - do krásneho nového domu v ZUAWE.. palác ako z Aladinovej rozprávky.. Colník - menom Mohamed ma nechal na dvore a odskočil si niečo vybaviť..

O pár minút keď som pobehovala po vydlaždenom dvore v antibakteriálnych oranžových ponožkách od ROCKWAYu (ktoré btw. ešte stále nesmrdia) sa otvorila brána a vošla... pani mama.. zahalená pani mama.. skamenela som a poklonila som sa s rukou vo vzduchu na pozdrav.. ostala pri bráne.. keď som sa snažila pribblížiť cúvla von z dvora.. tak som cúvla aj ja.. a medzi tým ako prebehla aj s troma ďalšími ženami do domu som počula len "chala chr chala di chr chu"
... asi som ju vystrašila ... :))

Mohamed ma ubytoval u seba v luxusnej izbe a vzal ma von..
Luxusná večera, káva v kaviarni medzi dokonale oholenými a navoňanými chutnými mladými Líbijčanmi v šiltovkách, tepláčkov ala rytmus štýle.. vzal ma pozrieť prístav, rozbité budovy po poslednej bitke spred 3 mesiacov, postrieľané domy, autá..

Každý mal po vreckách metrové kocky hašu, dobrú náladu.. v autách hrala hlasno muzika, na povel som vyskakovala a skákala do auta.. až kým sme nezastavili na pláži na spešl edišn západ slnka..

Mohamed mi vysvetlil do podrobna dôvod konliftu pred tým ako bolo napadnuté mesto.. vzal ma do army priestoru (vid foto) s jeho dobrými kamarátmi sme čakali v prístave na nové autá z Talianska.. Sedela som ako člen chlapčenského gangu a zaujato vysvetľovala prečo by som nechcela práve Renault.. :)) chlapi nikdy nedospeju.. chvala Bohu. Spoznala som najslávnejšieho snajpera z okolia.. A večer som mŕtva odpadla do postele vyčerpaná ako baterka..

Hašiš som síce neochutnala.. aj keď ma núkali.. tisíc krát..
Nemyslím si že vidieť lietajúce kone a tancujúce morské panny.. by bol vhodný začiatok návštevy :)) celkom mi stačilo.. TO ŠIALENSTVO čo sa udialo v realite.. v noci som sa zobudila na streľbu..

Mohamed, ktorý spal na zemi si sadol a povedal.. "aaa kalašnikov... neboj sa.. niekto asi len oslavuje narodeniny... "

každú chvílu je ček point, kde pobehuju takýto páni.. vačšinou nezastavujem, tento krát som však musela, nevedela som sa dostať k benzínu a mala som dojazd posledných 15 kilometrov.. o 2O minut pride benzin.. počkaj tu..ale dal si dole prilbu.. zatvárila som sa na blbca a zmizla som hladať pomoc do 7 km vzdialeného mesta.. Nikdy neviete či 2O osudových minut naivity nepotrvá navždy..

Pri prvom obchode som zastavila a pýtala sa na pumpu.. chlapci ma navigovali, ale bola to ta istá pumpa.. kde benzin nebol.. bol čas zložiť si prilbu.. Junák z fotky vytiahol z obchodu bandasku, tankol mi plnu podal mi keksíky, vodu a krásne sa usmial..
Kde ides..?"
"cez Afriku.."
"počkaj.. toto máš pre štastie.." podal mi 5 eurovku a objali sme sa na rozlučku..

.. kedže v meste som dostala plnu nadrž po ceste spať cez ček point som nechcela zastaviť.. chlapi vybehli na cestu a zastavili ma.. s 5litrami dalšieho benzinu, ktorý medzi tym dorazil na ich búdku.. opať nechceli ani dinár.. Army fotka.. s mojim strachom v očiach im stačila :))

Tripolis

Do Tripolisu som prišla pred dvoma dňami, Veľmi nebezpečné mesto.. ale len keď sedíte doma pred televíziou, v realite je to to najskvelejšie mesto v akom som kedy bola! :)

Motala som sa po meste, nechávala sa očarovať trhmi, ktoré boli plné krásnych látok, zlata, suvenírov.. Stretla som jedného chlapca a ten poznal chlapca, ktorý poznal chlapca..a tak som za dva dni stretla neskutočné množstvo skvelých ľudí..

Benzín je lacnejší ako voda, 10 litrov benzínu stojí okolo 1,4 eura :))) PARADAAAJS :) Každý večer po robote všetci mladí skočia do áut a užívajú si slobodnú krajinu.. dobré jedlo, Arabskú hlasnú muziku v nových autách s priatelmi..

Kto by čakal, že v Tripolise stretnem STUNTridera.. ahahaha MOHAMED !!! :) :)

Video: Moto girl Trip - Katarína Vrábelová v Tripolise, Líbya

Príbehy Líbije sa píšu samé - TRIPOLIS clasic CLUB:

Ľudia sú neuveritelní a keď poviem neuveritelní tak neuveritelní :) V Tripolise som mala v pláne zdržať sa maximálne jeden deň.
Mala som problém so spotom, všetky baterky ktoré som zakúpila nestačili na fungovanie.. Navštívila som 8 obchodov, ale nikde nemali hladaný typ energizer.. Osudný bol 9ty obchod, kde sa majitel spojil s dodávatelov bateriek a niesli 4ks posledných bateriek.. cez 60 kilometrov.. :) takže som konečne online ako viditelna bodka na google mape..

Líbijské čislo mi neustále zvoní a volajú mi všetci ktorých som stretla, či som v poriadku, nepotrebujem pomôcť, mám čo jesť a piť.. a plnú nádrž..

"Katarína?! prídeš dole..? to Mohamed, stojíme pri tvojej motorke.."
Čaptavo som sa zviezla výťahom a pred hotelom mi vybilo dych..

Grupa motorkárov na harlejoch.. či ma možu zajtra vziať na výlet.. :)) Deň s chalanmi bol neskutočný zážitok organizovanú kolónu na Líbijských cestách si je ťažko predstaviť, je ju dokonca aj ťažko opísať.. :)) Chalani zakladajú nový klub a mala som tú česť zúčastniť sa na oficiálnom zápise členov..

Nikdy som nezažila takú úprimnú priatelskosť, zábavu, taký úprimný záujem a radosť.. :) Večer ma ubytovali v kráľovskom hoteli a ráno ked som prišla k motorke mala som nastriekanú reťaz.. po ceste smerom k Egyptským hraniciam mi zabezpečili svojich priatelov, ako ček pointy na ktorých sa hlásim, dostávam večeru, kávu a benzin.. dnes som v v Leptis Magne.. čakajú ma doležité kilometre smerom k Bengazi, kde za deň musím dať 600km.. bez zastavenia na viac ako 5 minut.. neviem či je to pri premávke a stave ciest možné.. uvidíme.. mrzí ma že som stručná.. ale sedím za stolom pána recepčného, v cudzom 5 hviezdičkovom hoteli.. inde internet nieje.. a pomaly stráca trpezlivosť :))))

Výlet do púšte:

Mohamed zbadal ako mi krivý ústa..
"Keď chceš plakať, plač.."
" nechcem plakať.. poďme preč.."
" vieš podla mňa by sa ťavy nemali jesť.." pozrela som sa na neho ako sedí v okuliaroch za volantom a pozerá sa na mňa s pochopením a súcitom ako s vlastnou sestrou..
" vezmem ťa niekde poobede dobre?"
" dobre..." povedala som ticho a išli sme kúpiť čerstvý džus..

Mohamed ma vzal na ozajstnúúúú puuuušť, sedeli sme v aute a pozorovali sme divoke ťavy..
" Mohaaameeed, tieto nikto nezabija??"
" nie sú divé.." :)

Stará ťava veľka ako pol craftera vejárovala s veľkými mihalnicami do vetra, malé biele ťavule pobehovali a vyhadzovali nohami do vetra..

" Máte na Slovensku ťavy?" opytal sa..
" Máme!! dve v zologickej." zasmiali sme sa..

Púšť, vietor, ktorý rozprával.. a pokoj na duši..
"Prídeš ešte niekedy..?"

In cha allah...

FREE LIBYA

Každý jeden príbeh.. o porovnaní starej a novej Líbye Vás chytí za srdce.. ľudia su tak nekonečne štastní.. tešia sa z nových možností,

Keď som v Európe povedala že idem do Líbije - všetci sa mi smiali.. a tí čo sa nesmiali mi povedali že ma tu zabijú.. Bláznivy Moslimovia po revolúcií..

Na hranici som sa triasla ako nikdy pred tým.. A verila som Vesmíru a tomu malému Bohu vo mne. Neverila som, že by mi dovolil rok bojovať o to všetko, aby sa mi niečo stalo.. a ak by to tak bolo.. posledný výdych by som dala s úsmevom, lebo by to malo další zmysel.. viem to!!!

Od 8. Apríla som v krajine, kde nefungujú pošty, jazdí sa bez značiek a bez vodičákov, v obehu je 15 000 000 zbraní.. po Kaddafiho režime, každá rodina ma pištole. Aj napriek tomu parkujem motorku vonku, pasy nechávam na recepciách, peniaze v hoteli alebo ich nosím so sebou.. Ani raz som neplatila benzín, jedlo či kávu.. A média a ľudia rozprávajú o mentalite Arabov a Moslimov.. hodených do jedného vreca..

Premýšlala som či mi by sme mali takú uroven, keby je na naše 5 000 000 slovensko 15 000 000 zbraní, či by sme si dávali prednosť v jazde ako tu, čistili ulice, stavali nove domy a parky za svoje peniaze bez pomoci vlády, ktorá neexistuje.. alebo by sme sa vystrielali kvoli novým Iphonom a 100 palcovej televizíí, ktorú by sme mohli ukradnuť za tmy z Maxu :)))

Nemám nič.. len svoju dôveru.. a úsmev.. či to bude dosť aby som prišla ešte raz domov a pomilovala sa s Martinom? :D neviem..

Ale inak ako tým že to neskusim to nezistím..

Cesta pokračuje...

Po pár dňoch v Tripolise našla Katka v Tripolise množstvo nových priateľov, ako sama hovorí, jedno z najkrajších miest aké videla, FREE LIBYA :)
Bola pozvaná stať sa členom miestneho klubu STUNTRIDERS of TRIPOLIS :) Ale vstup do klubu bol podmienený konkurzom, skúškou, samozrejme, ktorú dala ako nič :)))

Katka opúšťa Tripolis a pokračuje horúcim územím Líbye smerom do Egypta.

Ďakujeme TRIPOLIS za všetko, nikdy nezabudnem.

Presun smerom do Egypta:

Dnes (22.4.2013) som sa s bajkermi z Bengazi moto clubu presunula opat blizšie k Egyptským hraniciam.. Krajina je neskutocná!! Plná farieb, zelenych stromov, výnimočne farebnej zeme, štrku a tirkisovej / neviem ako sa pise tirkis - tyrkis a google načitava 10 min. ospravedlnujem sa za hlupactvo / vody..

Je mi strašne ľúto, že nemôžem s Vami zdielať všetkú tú krásu okolo, ale ako iste viete už, internet je tu veľmi chabý. Som na ceste smerom k egyptským hraniciam, čo mi zaberie ešte pár dní, safety first :). V Egypte už fungujú pošty, internet bude dúfam lepší, tak Vám to tu nadávkujem poriadne, nebojte sa.

Ďakujem ti Líbya, za všetko, za SLOBODU pre krásnych ľudí čo tu žijú. Sľubujem, vrátim sa sem ešte raz.