Odpočívaj v pokoji, Martiner!

Ja zas nikdy nezabudnem na to, ako sme sa zabávali na zimnom zraze Elefantentreffen v januári 2010, kedy nám matka príroda nadelila kruté podmienky. Maťo vtedy stihol prísť do areálu pred hustým snežením, a tak po suchej ceste vyšiel s motorkou až hore a nemal problém postaviť stan. Dlho som si ho potom za to doberal, lebo my sme museli pre snežnú fujavicu nechať motorky dole. Dobre si spomínam, ako ma naštvaného a unaveného potom vytiahol zo stanu, vraj ideme sa zabávať, nie spať. Dlho sme sa smiali na tom, ako zabudol kopu zimných vecí doma, a musel riešiť rôzne provizóriá.

Na Elefantentreffen sa koná aj sviečkový sprievod, na ktorom si prítomní motorkári uctia tých, ktorí nás v uplynulom roku opustili. Nikdy by som neuveril tomu, že raz tam pôjdeme aj za Maťa.

Kukaj sem kámo, ja viem že to čítaš. Užívaj si to tam hore nad oblakmi, je to tam krásne. Skočíš na pivo s tými, čo tam už slúžia nejaký ten piatok, pojazdíte nebeské serpentíny... Bez plechoviek, výtlkov, všade iba kvalitný asfalt (alebo blatko) a benzín zadara... Drž sa tam chlape. Budeme ťa často spomínať.

Peter Fischer