Predstavenie mladej motocrossárky Mirky Zavackej

Ženský Motokros na Slovensku (WMX)

Na Slovensku nenájdeme veľa žien, ktoré sa venujú aktívne motokrosu. Väčšina po prvom páde prestane jazdiť a možno aj preto som momentálne jedinou zástupkyňou nežného pohlavia, ktorá ma licenciu na medzinárodné súťaže v MX (bez licencie však zopár báb jazdí aj na Slovensku). Na Slovensku by ste preto márne hľadali na výsledkových listinách kategóriu ženy. Mňa však motocross veľmi baví a preto mi nevadí, že ak chcem pretekať musím si vystačiť so samými chlapmi. Veľmi som si teda vychutnala moju účasť na minuloročných majstrovstvách sveta v motocrosse žien v Šenkviciach, kde som sa umiestnila na 23. mieste.

Ja a motocross

Celé to začalo výletom na motocrossové preteky v Malom Šariši. Vôňa benzínu, zvuk motoriek a rýchla jazda skúsených jazdcov sa mi zapáčila natoľko, že som stoj čo stoj chcela ako 11 ročná okúsiť jazdu na motocrossovej trati. Po neúspešnom zháňaní vhodnej motorky pre mňa, ktorá by mi sedela veľkosťou a nebola príliš silná, sme s tatkom natrafili na stroj s objemom 50 ccm. Nebolo to nič extra. Finančne to vyšlo iba na nejakú skladačku v ktorej bol motor z Gilery.

Tak som sa začala učiť jazdiť na motorke. Učenie bolo ťažké. Nevzdávala som sa, aj keď som nemala žiadneho trénera. Niekedy to šlo veľmi ťažko, no občas prišli na rad aj svetlé chvíle. Nechýbali slzy, pády, veľa potu ale aj smiech a radosť z postupného zvládania stroja. Predtým som totiž jazdila iba na bicykli.

Prvá motorečka mi bola po určitom čase slabá a sama som tomu neverila. Do strmejšieho kopca dokonca ani nevyšla. Keď sa nám ju s tatkom konečne podarilo predať, začali sme hľadať niečo silnejšie. V istej predajni sme objavili motorky o objeme 110 ccm., ale neboli to žiadne značkové mašinky, ale motorky z Číny. Na jednej z nich som sa naučila jazdiť rýchlejšie, ale stále to nebol motocross, ktorý som videla na pretekoch. Začala som skákať a preto prišlo nevyhnutné. Čínska mašinka sa začala celá rozpadávať. Tlmiče sa lámali, batéria odpadávala... Chcela som už poriadnu motorku na preteky.

Trošku sme sa toho s ocinom báli. Hlavne nás trápilo ako mi to pôjde. Tak prišli na rad prvé tréningy na Honde CR-85. Boli ťažké, keďže kondične som na tom nebola najlepšie. Ruky mi odchádzali po piatich minútach jazdy. Vtedy som si povedala, že musím tvrdo trénovať a cvičiť a tak sa aj stalo. Tvrdo som trénovala a na prvé preteky som rozhodla ísť až v polovici sezóny. K tomuto rozhodnutiu ma viedli aj rady iných ľudí.

Moje prvé preteky sa konali v Rožňave. Tie som na moje počudovaním odjazdila dokonca. Na ďalších pretekoch mi to už išlo lepšie a stále som sa zlepšovala, ale najmä som počúvala rady od starších, skúsenejších jazdcov. Zúčastnila som sa na niekoľkých pretekoch. Boli to rôzne regionálne preteky a taktiež aj majstrovstvá mládeže. Na Honde CR-85 som odjazdila ešte jednu sezónu.

Keď som dovŕšila vek 15 rokov a vyrástla som tatík mi na veľké prekvapenie kúpil novú Hondu CRF-250R ročník 2007. Jazdím na nej už tretiu sezónu a stále je čo zlepšovať. Najprv som jazdila s číslom 22 ale teraz mám 67, po mojom vzore Ashley Fiolek. Každý športovec má svoj idol. Mojim je práve mladá talentovaná Američanka Ashley Fiolek, ktorá dosahuje tie najlepšie výsledky v AMA MX (americký motocross). Aj napriek svojmu hendikepu, je plná elánu a má naozaj výnimočný talent.

Momentálne jazdím na súťažiach v kategórií MX2-junior hlavne Východoslovenský pohár. Samozrejme jazdievam aj v ďalších seriáloch ako: Stredoslovenský pohár, Medzinárodné majstrovstvá Slovenskej republiky, Cassovia Cup a iné.

Moje výsledky

• Východoslovenský pohár, rok 2009, MX-85, 13.miesto z 31 jazdcov
• Východoslovenský pohár, rok 2010, MX-2B, 13.miesto z 31 jazdcov
• Východoslovenský pohár, rok 2011, MX-2 Junior, 14. miesto zo 49 jazdcov
• Medzinárodné majstrovstvá SR, rok 2011, MX-2 Junior, 31. miesto zo 49 jazdcov
• Majstrovstvá sveta MX, rok 2011, MX-Women, 23. miesto z 28 jazdkýň

Motokros a financovanie

Motokros je však veľmi náročný šport nie len z pohľadu fyzickej kondície a jazdeckého umenia ale aj z hľadiska financovania. Je potrebné investovať veľa peňazí do údržby motorky a cestovania do dejiska samotných pretekov. Na preteky v zahraničí nie sú peniaze, pretože všetko financuje môj tatík. Niekedy stojíme aj 2-3 týždne. Viem, že určitú kondičku a odvahu mám a chcem zlepšiť svoju techniku. Chcem sa porovnávať s lepšími jazdcami nie len na domácich podujatiach ale aj v zahraničí. V zahraničí by som sa mohla ukázať v ženskej kategórii a mala by som tak priamu konkurenciu. To ale vyžaduje väčšie náklady a bude pre mňa náročné získať dostatok financií. Pre rok 2012 už mám vybavenú licenciu v Českej republike aby som mohla jazdiť seriál Meteor Cup, kde by som ďalej mohla rozvíjať svoj talent v priamej konkurencii žien. Preto každá pomoc príde vhod.

Moje plány v sezóne 2012

Prioritou pre mňa je už spomínaný Meteor Cup v Českej Republike. Jazdí sa tam dámsky pohár, ktorý chcem odjazdiť. Jazdia tam ženy a dievčatá s rozličnými kubatúrami motocyklov. Verím, že konkurencia cca. 40 odvážnych žien by ma mohla posunúť o dosť vyššie.

Nezabúdam ani na domácu scénu. Preto účasť na regionálnych pretekoch u nás na Slovensku zaradím taktiež do môjho kalendára.

Určite chcem absolvovať nejaké sústredenia kde by sa mi vedeli priamo venovať motocrossový tréneri.