Dolomity a Jadran, na toto som čakal... 9/11

11. deň, 4.8.2003 (pondelok): Savudrija – Buje – Buzet – Brest – Račia Ves – Rijeka – Cirkvenica – Novi Vinodolski – Poville, 213 km

Na dnes sme si naplánovali krátky presun na juh, niekde k Senju, aby sme to mali bližšie k Plitviciam. Ráno pomaly balíme, vyplácame kemp a vyrážame. Volíme trasu ktorou sa chceme vyhnúť tunelu Učka, ktorý je spoplatňovaný. Nie je síce drahý (tuším 20 Kún), ale zdá sa nám, že cesta v kopcoch mimo hlavných ťahov môže byť zaujímavá.

Pobrežie v Savudrii

Čoskoro sa dostávame do dediny Buzet a aj keď všetky šípky nás ženú do tunela nachádzame správnu cestu. Začína stúpanie. Idem za Braňom a cítim nejaký divný smrad. Ako keby horela guma. Predbieham ho, aby som zistil, či to nejde z mojej motorky. Smrad ustupuje, dokonca aj keď som sa znovu zaradil za Braňa. Ukľudňujem sa tým, že niekde niekto niečo pálil. Je neskutočné teplo. Všetci sme dnes oblečený naľahko, ale nezdá sa mi to veľmi výhodné. Z rozhorúčeného motora stúpa teplo, čo nedobre pôsobí na moje slnkom spečené nohy. Cesta je zaujímavá, stúpanie, zákruty, len sem tam nejaké auto. Okolie je zaujímavé, opustené dediny, vyprahnutá krajina, sem tam nejaká stará Renault 4-ka, akoby tu zastal čas. Stojíme v dedine Brest (okrem Jara), Zdeno to už nevydržal a ide si obliecť kombinézu. Okrem toho je tu nejaký prameň, kde sa chceme osviežiť.
Po cca. 15 minútach sadáme znovu na mašiny. Braňo je však akýsi prekvapený. Kontrolky na XT-čke nesvietia, štartér sa ani nehne. Čo sa deje ? Veď motorku normálne pred chvíľou odparkoval. Vypíname aj my mašiny a ideme na pomoc. Pomaly, ale isto Yamahu odstrojujeme a nachádzame príčinu. Veľká časť káblov je prehorená a pravdepodobne aj skartovaná. Veru nieje nám všetko jedno. Presúvame sa do tieňa a začíname káblovačku pomaly opravovať. Zdeno zatiaľ SMS-kou volá naspäť aj Jara.
K slovu sa dostáva izolačná páska a pracne obaľujeme káblik po kábliku. Pri mašine môžeme naraz robiť iba dvaja. Zbytok partie zatiaľ pripravuje čo to pod zub.
Po cca 3 hodinách pripájame v nádeji baterku. Kontrolky sa rozsvecujú. Dobré znamenie. Neostáva nám nič iné, len dúfať, že je všetko v poriadku. Braňo doťahuje plusový kontakt a všímame si nenápadné iskry. Neuveriteľné. Hrubý plusový kábel sa zospodu predral a skratuje sa s kostrou. Toto je jasná príčina zhorenej káblovačky. Izolujeme aj tento kábel a skúšame Yamahu naštartovať. Baterka je však prázdna a tak roztláčame vychladnutý jednoválec. Nakoniec sa to na 3-jke podarilo. Rýchlo balíme veci sa vyrážame ďalej na cestu.

Čoskoro sme v Rijeke, ale nezastavujeme nikde, aby sa Braňovi dobre dobila baterka. Na Jadranskej magistrále je to znovu o život, hustá premávka, neskutočné teplo. Míňame ostrov Krk a od Cirkvenice začíname hľadať kemp. Nakoniec sme zakotvili v dedinke Poville, hneď za Novi Vinodolski. Kemp nám odporučili češi, ktorý vraj hľadali kemp pol dňa a v okolí nenašli lepší a ani lacnejší.

Kemp Poville, Novi Vinodolski

Ja s Dadi hneď bežím do mesta nakúpiť nejaké to pivko pre všetkých a hneď po tom ideme vyskúšať vodu. Výraz tváre otužilcov, ktorý tam vbehli ma však presvedčil, že to za to nestojí. Vraj bola studenšia ako na Faakerskom jazere...

12. deň, 5.8.2003 (utorok): Poville – Novi Vinodolski – Poville, 10 km

Ďalší oddychový deň. Vyvaľujeme sa na pláži. Tá je tu krásna, akurát more je studenšie. Asi to robí ten Vinodolský kanál (medzi pevninou a ostrovom Krk). Voda nemá stálu teplotu, niekde je teplá a potom príde studený prúd a tak sa to strieda. Inak to tu bolo všetko fajn. Obchod z pivom sme mali cca 15m od stanov, tak sme celý deň dodržiavali pitný režim.
Večer sme si spravili malý výlet do mestečka Novi Vinodolski a posledný krát grilovali nakúpene dobrôtky. Na spánok sme sa pobrali skôr, lebo nasledujúci deň bol v pláne výlet na Plitvice, ktorý bol pre mňa, Dadi a Jara zároveň aj začiatkom cesty domov.

Západ slnka, Novi Vinodolski