Ty si moja prvá - Suzuki GS 500 E

Odvtedy už odpadlo niekoľko listov z kalendára, zodralo sa pár milimetrov vzorky, spálilo sa niekoľko litrov benzínu a samozrejme, ako u každého začiatočníka, sa vyskytli aj nejaké tie pády. Je načase vyjsť s mojim príbehom na svetlo sveta a opísať aké to je, keď prvá motorka (ženy) je Suzuki GS 500 E.

Keby som chcela začať trochu poeticky, začnem takto: Písal sa štvrtý august v roku 2010. Vonku bolo príjemne teplo, večerné slnko žiarilo na horizonte, teplý letný vietor mi ovieval tvár... Ale bolo to trochu inak. V skutočnosti to bol 4. august aj rok bol ten istý, ale okolnosti úplne iné. Okolo 4 poobede som navštívila svojho kamaráta Jančiho zo susednej dediny, ktorý vlastnil (podľa mňa) najkrajšiu mašinku na svete. V kútiku garáže si spokojne oddychovala vždy dokonale vyleštená a nablískaná suzuki GS 500 E. A keby ste videli tú farebnú kombináciu! Moja obľúbená, čierno-červená. Menšie kozmetické úpravy z nej urobili dokonalú, takú malú dračicu. Klasické veľké obdĺžnikové smerovky vymenili malé šípočky, okrúhle späťáky nahradili menšie, obdĺžnikové, zato širšie s dobrým výhľadom za rameno. Na nádrží ani škrabanček, na plastoch len žiarivá metalíza, motor pekne čistučký, no paráda! Vždy, keď sa môj priateľ vonku pred garážou rozprával s Jančim, ja som sedela v garáži, alebo tiež vonku pred ňou, na "pipuľke". Podľa toho kde bola odparkovaná.

ja ležím na motorke

Takto to celé začalo, a tak to aj pokračovalo. Ešte na začiatku leta som sa dohadovala s Jančim, že motorku kúpim v septembri. V júni som mala ísť pracovať do Talianska a zarobiť si na ňu. Tieto plány mi ale narušil môj nový objekt záujmu – môj priateľ. A tak z brigády nič nebolo a ani z peňazí a ani z pipuľky.

Vrátim sa však k tomu štvrtému augustu. Ja som si sedela na pipuľke, chalani vo veľkom debatili, keď Janči len tak mimochodom utrúsil: "Inak, motorka je stále na predaj a dávam ju lacnejšie." Môjmu priateľovi viac netrebalo. S cenou súhlasil a na mňa vyrukoval s neoblomným tvrdením: "Tak ju teda berieme, Danka, nie?" Samozrejme, pomyslela som si, a ja spávam s bankárovým synom. Snažili sa ma presvedčiť ale ja som nemala peniaze tak nebolo o čom. Cestou domov ma Maťo (priateľ) stále presviedčal nech ju vezmeme. Ja som sa nevedela rozhodnúť a tak som (zo srandy) vzala do ruky krabičku nemenovaných malých bielych cukríkov na osvieženie dychu. V krabičke ich bolo pôvodne 100, no pár z nich už bolo zjedených. Vysypala som si ich na sedačku v aute a začala som počítať: "Kúpime, nekúpime, kúpime, nekúpime, kúpime..." Samozrejme, že pri mojom šťastí mi vyšlo: Nekúpime.

So smutným výrazom na tvári sme pokračovali až domov. Pred naším domom som šla vystupovať, keď vtom veľký úsmev pristál na mojej tvári. V záhybe medzi sedačkou svietil malý, nenápadný, dych osviežujúci cukríček, moje osudové a tak dlho očakávané "kúpime".

Hneď ako som si vzala z domu veci na jazdenie, sadli sme do auta a hybáááj naspäť k Jančimu. Veľmi sa začudoval čo tam robíme, ale potešil sa keď sme s úsmevom vystúpili z auta a vraveli naraz: "Berieme ju!"

Nakoľko sme ju brali od naj kamoša, na zmluvu sme sa nejak nesústreďovali, zaplatili sme prvú splátku (druhú o mesiac), vzali motorku a šli. Prvých 500m som mala zmiešané pocity. Bála som sa či nepadnem a popri tom som bola šťastná ako blcha. Moja prvá fotka je z čerpačky, trochu roztrasená vzhľadom na moje nadšenie.

na čerpacej stanici

Technické parametre písať nebudem. Moje skúsenosti s ňou sú asi takéto: fajn motorka na začiatok, pre babu môjho vzrastu akurát, možno by som zniesla aj nižšiu. Super spotreba pre študentku, akurátny výkon pre začínajúce dievča a super farba pre mňa. Spadla som trikrát. Prvý a druhý krát som už stála na mieste a akosi som ju neudržala a druhý krát ma prekvapil štrk na jarných neupravených cestách. Nič vážne, chvalabohu. Je to úžasné vozítko, nenáročná, veľmi vkusná. Dá sa s ňou ísť aj na dlhšie vzdialenosti s prestávkami samozrejme. Jeden sa na ňu nabalí, to úplne stačí takže s ľadvinkami alebo ľadviňákmi moc nerátajte. Aj keď, všetko je možné. Zákruty celkom zvláda, pravda je, že ja sa ešte veľmi neponáhľam. A čo vyššie rýchlosti? No, šla som najviac 160 km/hod a viac už skúšať nebudem. Predsa len nieje to superšport a ani sa tak nespráva. Mala som tú možnosť ísť s ňou aj do kamenistého terénu a zvládla aj ten. Samozrejme na nejaký veľký offroad rýchlo zabudnite. Váha (189 kg) mi ešte občas robí problémy. Nemám ju dlho a dá sa povedať, že si ešte zvykám. Celkovo ju hodnotím z môjho pohľadu ako super motorku pre začiatok a čo sa mňa týka asi aj na najbližšie tri roky. Je to moja prvá, moja pipuľka, moja motorka.

ja na motorke

Život na dvoch kolesách je smer, ktorým som sa chcela uberať už od malička. Živo si pamätám ako som si na trojkolku vzala ocinovu starú "žaluďovku" a kožené rukavice, a tvárila som sa, že klopím. Aj keď som už spadla, nikdy ma to neodradilo od ďalšej jazdy. Zbytočne sa nenaháňam, užívam si krásy krajiny, nechám sa opíjať zvukom motora, vôňou spáleného benzínu a nevnímam čas. To je začiatok môjho príbehu. Aké bude pokračovanie neviem. Viem len jedno. Najlepšie je: Natankovať a ísť, ísť a zabudnúť, zabudnúť a nemyslieť, nemyslieť na čas.