Last Minute!!! Chorvátsko za 150€/os.

Na jar sme s priateľkou plánovali expedičné cesty po Európe hodné Wehrmachtu z roku 1938. Skončili sme však v tradičnej dovolenkovej destinácii. Ako sa hovorí, slovenské more je v Chorvátsku, našinca tam žiadne veľké prekvapenia nečaká, reč je príbuzná a najväčší kultúrny šok dokáže vyvolať akurát tak nápis „hladna piča“ na reštaurácii.

Chvíľu som sa voči výletu do Chorvátska bránil, lebo dva týždne dovolenky som chcel minúť na nejakú dobrodružnejšiu destináciu. Z dvoch týždňov však zostalo nakoniec len šesť dní, z jednej strany ohraničených priateľkinými pracovnými povinnosťami a z druhej strany odvetným zápasom Slovan Bratislava – Crvena Zvezda Belehrad. Pohľad na bankový účet už len potvrdil obmedzené možnosti.

V stredu večer sme teda nabalili 3 kufre stanom, spacákmi, karimatkami, uterákmi, plavkami, tričkami, slnečnými a plaveckými okuliarami, kávenkami a opaľovacím krémom a takto „naľahko“ sme skoro ráno vyrazili.

Cesta, cez Maďarsko (Csorna, Szombathely) a Slovinsko (Lendava) je väčšine známa. Pripojím len pár užitočných poznámok – v Maďarsku má mnoho dedín rýchlosť obmedzenú na 30 km/h a navyše cesty permanentne opravujú. Vďaka tomu sme sa ale aspoň vždy prepracovali na začiatok kolóny a keď skočila zelená, bolo pred nami mnoho kilometrov prázdnych ciest. Po prekročení slovinských hraníc si treba dať pozor a na prvom kruháči neodbočiť na diaľnicu, ale po starej ceste ísť smerom Dolga Vas a Lendava. V Lendave odporúčam zastaviť sa na miestnej benzinke značky Petrol, kvôli dobrej cene benzínu, možnosti platiť €, čistým WC a peknému prostrediu s výhľadmi na vinohrady a zámoček na kopci. Pri ceste z Lendavy na chorvátsku hranicu si treba dať zase pozor na ďalší zradný kruháč a neodbočiť na diaľnicu, ale ísť po starej ceste.

Kúsok za hranicou začína chorvátska diaľnica a je len na vás, či sa ponáhľate a napojíte sa na diaľnicu hneď pred mestom Čakovec, alebo si pozriete chorvátsky vidiek. My diaľnice radi nemáme a tak sme na ňu odbočili až 50 km pred Zagrebom. Ten sme len preleteli, čím sme ušetrili trochu času a mestský obchvat je navyše nespoplatnený. Diaľnica pokračuje na Karlovac a za ním konečne začína zaujímavá časť cesty. Diaľnicu odporúčam opustiť na exite Bosiljevo alebo Ogulin a vydať sa po kvalitných, prázdnych a zakrútených cestách cez pohoria Velka a Mala Kapela. Cesta je to malebná, dá sa ísť dosť rýchlo a veľmi sme si ju užili. Sranda končí na horskom prechode Vratnik, kam ústi diaľnica a z ktorého klesá cesta až k moru do mesta Senj. Áut a hlavne kamiónov pribudlo a predbiehanie bolo veľmi problematické aj pre motorky.

Zo Senju sme to mali ešte 60 km po jadranskej magistrále na trajekt na ostrov Pag. Cesta opäť pekná a zaujímava, ale plná karavanov a nákladiakov. Trajekt na Pag chodí z mesta Žigljen, každých 15-20min, cena za motorku a 2 osoby bola 96+34 kuna.

Ubytovali sme sa v malom súkromnom kempe, v lokalite Kolanska blata asi 7 km od mesta Novalja. Kemp ani nebol označený, resp, aby ste vedeli kde odbočiť, tak pri ceste bola igelitka napichnutá na palici. Môžem ho ale plne odporúčať. Priamo na morskom pobreží, podklad tráva, mnoho stromov, volejbalové ihrisko. K vybaveniu patria umyvárka, WC, sprchy a sporák. Voda je mierne slaná, takže nepitná, ale na varenie cestovín ideálna :-) Elektrina nie je, resp. generátor osvetľuje len sociálne zariadenia, o to lepšie v noci vidieť hviezdy. Pláž je z okruhliakov, more je plytké a piesočné. Kemp je aj nudistický, takže sa tu miešajú ľudia v plavkách s naháčmi. Cena 55 kuna za osobu na deň potešila.

Najväčším mestom s nočným životom a promenádou je Novalja, hlavným lákadlom ostrova je ale pláž Zrče, ktorá cez deň funguje ako normálna pláž pre rodiny s deťmi, večer sa však mení na najväčšie centrum zábavy a sexu na celom Jadrane, s množstvom barov a diskoték, kde chodia celé leto najznámejší svetoví dídžeji a nadržaní Taliani, Slovinci a Chorváti. Síce ma táto rytmická hudba nebaví a pripomína mi primitívne africké kmene pri vyvolávaní dažďa, pre zaujímavosť a okuknutie atmosféry však odporúčam navštíviť.

Ostrov je mierne hornatý s kvalitnými zakrútenými asfaltkami, po ktorých je radosť jazdiť. Hlavným mestom ostrova je mesto Pag, ktoré zaujme malým historickým centrom s úzkymi uličkami, továrňou na morskú soľ Solana Pag a zaujímavým riešením, keď záliv v ktorom mesto leží pretína cesta popri ktorej je vytvorená mestská pláž.

Na opačnej, severnej strane ostrova je mestečko Lun, kde rastú až 300-ročné olivovníky, z ktorých sa vyrába extrémne drahý a veľmi kvalitný olivový olej. Z ostrova sa dá dostať na pevninu po monumentálne vyzerajúcom moste, ktorý spája ostrov so Zadarom. Pri moste je zrúcanina hradu, ktorý pôvodne strážil vchod do zálivu a zabudnuté delo z čias rozpadu Juhoslávie.

Výlet do Zadaru môžem odporúčať, pekné historické centrum, s viacerými zaujímavosťami ako morský organ, vyhliadková veža alebo pamiatky z rímskych čias. V dosahu je aj prírodný park Krka, ktorý rovnako stojí za pozretie.

Tých pár dní sme strávili striedavo vylihovaním na pláži v tieni stromov, výletmi na motorke, jedením, spaním a inými príjemnými činnosťami. Naspäť sme to švihli po tej istej trase. Cesta do Bratislavy je dlhá 600 km a trvala nám opäť niečo medzi 9-10 hodinami s minimom diaľnic.

Motorka Suzuki XF 650 Freewind fungovala bezproblémovo celých 1500 km a výkonovo nám stačila aj pri plne naloženej a obsadenej motorke. Spotreba sa pohybovala od 5 L/100km na maďarských rovinách, po 6 L/100km na chorvátskych diaľniciach pri rýchlostiach 140 km/h. Freewind je jednovalec, čo súvisí s dobrým záťahom v nižších otáčkach, ale aj s vibráciami vo vysokých. Ruky sa mi triasli ešte 2 hod. po zosadnutí z motorky. Posledných 100 km nás už poriadne boleli aj zadky. Tých 600 km na jeden záťah bola asi hranica, za ktorú by som si na nej netrúfol ísť, v záujme zachovania zdravia a bezpečnosti cestujúcich. Cestou naspäť sme v miernom kopčeku, v jedinom ostrom vracáku v Maďarsku stretli v protismere kamión s kravičkami, ktorý sa v zákrute naklonil a len pár cm od nás dopadol veľký smradľavý pozdrav, v ktorom jedna z kráv vyjadrila, čo si o tom všetkom myslí. Keby nás to zasiahlo mohli by sme podať športku s veľkou šancou na výhru.

Dovolenka nás vyšla dokopy niečo cez 300€, z čoho veľký podiel mala zmrzlina. Ceny potravín sú asi ako u nás, tankovanie je o niečo lacnejšie. Cieľ sa tak podarilo pri všeobecnej spokojnosti splniť, užili sme si mora a slnka, zajazdili sme si na motorke a zostalo aj na augustové nájomné.