Tam kde Európa končí, alebo ako bača pohnal svoje kozy na sever 3/3

8. deň

Ráno pri raňajkách riešime otázku čo s benzínom. Vydáme sa cestou na Altu a cca 32km by mala byť pumpa. Vietor a mraky vonku Nám však neprajú tak pre istotu dávame na seba nepremoky. V tento deň sme zistili, že nepremoky sú aj neprefuky! Po Altu – po prvú pumpu zažívame vietor o neskutočnej sile! Lietame len tak z jednej strany cesty na druhú. Vietor a mraky ustupujú ako sa blížime k Fínskej hranici. Vo Fínsku sa už ani lístok na strome nepohne tak môžeme vyzliecť neprefuky a dať si nejaký obed na pumpe. Čašníčka však neovláda žiaden jazyk tak sa snažím rukami napodobniť, že sme hladní a, že si dáme to čo majú pri vedľajšom stole. Tá ma pochopila na 1x a priniesla nám 3x Kotbullar. Mňam, ešte teraz mám jeho chuť v ústach. Po chutnom obede pokračujeme na Švédske hranice keď tu zrazu sa Nám naskytuje prekrásny pohľad na oblohu! Zastavujeme a uvedomujeme si, že nad hlavou máme polárnu žiaru. Nezabudnuteľný pohľad!

Keď už sme si takmer oči vyočili na polárnej žiare pokračujeme na hranice a odtiaľ naberáme smer Švédsky polárny kruh. Počasie sa od rána veľmi zmenilo, parkujeme motorky na brehu jazera. Slnko pečie tak strašne, že sa radšej ideme schladiť do jazera. Kým Faraon varí večeru ja a Vlado kontrolujeme na mojej XR-ke hladinu oleja. Tá akosi poklesla, tak pre istotu dolievame nejaké olejové kvapky. Ešte musíme vymeniť žiarovku v prednom svetlomete (ráno-po pár km sa vypálila, tak som jazdil s diaľkovým). Celá údržba však netrvá dlho tak sa čoskoro púšťame do jedla a pod lúčmi teplého polnočného slnka sa vyberáme do stanu.

9. deň

Okolo 3tej ráno sa ešte vyberám pozrieť si polnočné slnko, no je dosť chladnejšie oproti tomu ako bolo večer a ešte k tomu sa od západu k Nám tiahnu mraky. Nezdá sa mi ako sa na mňa obloha mračí tak radšej idem ďalej spať. Netrvá dlho a pomaly sa zamračí a začína mrholiť. Ráno keď sme sa zobudili bol problém vyliezť z vyhriateho spacáčiku. Rýchlo na seba dávam motooblečenie, rýchlo všetko hádžeme na motorky a v zime a mrholení robíme prvé kilometre. Po pár desiatkach km mrholenie ustáva tak stojíme na pumpe a dávame si raňajky. Dnes je výnimočný deň! Na raňajky si dávame švédske stoly, alebo skôr klasické raňajky na švédskom stole. Miesto mlieka sa Nám podarilo kúpiť zakysanku tak hádžeme do seba čerstvo upečené koláčiky a zalievame ich zakysankou. Po výdatných raňajkách a ďalších pár km sa dostavuje zakysankový účinok. Stojíme na odpočívadle a čakáme až sa jednotlivý členovia výpravy s úsmevom vrátia z lesa. Až vtedy ako sme odchádzali z odpočívadla som si všimol jednu zaujímavú vec! Švédi majú smerovacie tabule žlto – modré! C, to sú ale nacionalisti, ešte aj tabule si zladia s farbou! Okrem žlto-modrých tabúľ ma dostalo aj to, že po prejdených 200km sa oteplilo o viac ako 20°. Ráno sme vyrážali z 5° a mrholenia a teraz stojíme po kolená v Botnickom zálive a pečie Nám tu zo 27°. Po krátkom kúpeli v Botnickom zálive vyrážame ďalej na cestu. Pokračujeme okolo Pitei a celou cestou až po Ulmeu lemujeme pobrežie Botnického zálivu. Za Ulmeov opúšťame Botnický záliv a mierime do vnútrozemia. Nocľah nachádzame niekde za Ulmeov pri jazere.

10. deň

Ráno nás budia teplé slnečné lúče. Kým zbalíme stan a nabalíme motorky sme celý spotený tak opäť využívame možností jazera a ešte pred jazdou chladíme hlavy. Po ochladzujúcom kúpeli naberáme smer Asele. V Aseli pri hľadaní pumpy nachádzame malú fritézu s názvom ,,Aselské špeciality“ Ako dojedáme jednu zo špecialít vonku sa pomaly zmráka. Mraky neboli dobrým znamením, lebo kúsok za Doroteou okrem nepremokov musíme na seba dať aj ďalšie vrstvy oblečenia. Počasie nám toho dňa neprialo. Až po Stromsund pokračujeme v daždi a kúsok za Ostersundom chytáme takú hustú búrku aj s bleskami, že nie je vidno ani na krok pred seba. Preto radšej zastavujeme na pumpe kde tesne po našom príchode vypadáva elektrina. Pumpár je však ochotný pomôcť a vraví, že sa môžeme ukryť do lexanového Algida stánku kým neprestane pršať. Necháme si poradiť a bežíme do Algida stánku vedľa pumpy. Sú tam 2 stoly, 4 lavice tak sa rozkladáme a sušíme oblečenia. Po 3 hodinách tmy dážď pomaly ustáva a na pumpe naskakuje elektrina. Tankujeme do mašín benzín a pokračujeme v ceste kým nenájdeme prvý kemp. Ten však nachádzame až niekde pri Hede. Prvý kemp je na totálku obsadený tak pokračujeme ďalej do ďalšieho kempu. Na recepcií si pýtam chatku pre 3 osoby, no keď ma recepčná vidí aký som premočený vraví: ,,Si premočený? Áno! Áno, tak teda, tu máš kľúče od 15miestnej chaty!“ Pani recepčná sa nad nami zľutovala keď videla aký sme mokrý a za cenu chatky pre 4 osoby nám dala chatku pre 15 ľudí nech sa vysušíme. Prichádzame do ,,megachaty“ kde je základom teplá sprcha a potom usušenie všetkých vecí. Po tom ako som si rozložil veci nech sa mi vysušia si pamätám už len ako som si sadol na posteľ a zobudil som sa až ráno.

11. deň

Ráno sa budíme opäť do usmokleného počasia no naše veci sú našťastie suché tak nebude problém pokračovať v ceste. Po tom ako som sa ráno opäť poďakoval recepčnej za chatu vyrážame smerom na Nórske hranice. Prechádzame množstvom lyžiarskych stredísk až napokon vchádzame do Nórska.

Opäť Nórsko a opäť prská! Stojíme na odpočívadle – dávame si desiatu a konštatujem, že Trollstigen, na ktorý som sa tak tešil bude usmoklený a nič nebudeme vidieť. Zlá predtucha sa našťastie nenaplnila a nejakých 30km pred Trollstigenom prestáva pršať, a viditeľnosť sa zvýšila natoľko, že sme nakoniec na Trollstigene mali prekrásnu cestu.

Hore na Trollstigene sme sa išli pozrieť na vyhliadku pri vodoáde – aby sme videli odkiaľ sme prišli. No ten výhľad, poviem Vám na nezaplatenie! Jedna parádička! Do toho ešte ten vodopád no super! Po tom ako sme sa dokochali výhľadom pokračujeme v ceste na Stryn a začínajú fjordy. Prvý trajekt a od trajektu cesta kopíruje pobrežie fjordov. Nakoniec sa vyjasní úplne a niekedy okolo 20 večer vyhupne ešte slnko. Po nákupoch potravín v Stryne pokračujeme v ceste a niekde za Strynom nachádzame kemp v ktorom sme sa rozhodli prespať. Obrovským sklamaním pre mňa v Nórsku boli ceny! Ceny nielen potravín, ale pýtali peniaze v kempe ešte aj za to keď si človek chcel požičať návliečky na posteľ, alebo sa chcel osprchovať ba dokonca ešte aj za to že chcel ísť na WC. Po tomto sklamaní a znechutení radšej pozerám do mapy kadiaľ na ďalší deň a potom už len posteľ.

12. deň

Toto ráno Nás budíček budí o 6:30 Rýchlo balíme veci a už o 7:15 sme po raňajkách a vyrážame na cestu. Hneď zrána dávame na seba nepremoky, pretože počasie nevyzerá bohvieako. Prejdeme prvých pár km a asi 5km pred prvým trajektom sa púšťa dážď. Faraon mi hlási, že jeho Intruder si pýta papať tak stojíme na pumpe a tankujeme. Toto sa Nám však stalo osudným! Asi 2 km za pumpou je Náš trajekt. Prichádzame do docku a trajekt akurát dvíha kotvy... Tak stojíme v daždi ďalšiu pól hodinu kým príde ďalší. Konečne sa nalodíme no dážď stále hustne. Pokračujeme fjordami smerom na Stavanger. Prechádzame horskými prechodmi kde buď prší a fúka nehorázny vetrisko, alebo fúka vetrisko a je hmla! Cesty sú tu veľmi úzke, no aj napriek zime si to veľmi užívame. Dostávame sa až na vrchol jedného z fjordov no kúsok pred tunelom čítame tabuľu – tunel uzatvorený! Tak pokračujeme cestou ponad tunel a ponad kopec. Čím sme vyššie tým je viac snehu, hustejšia hmla, väčšia zima. Stojíme až keď sa dostaneme dolu z kopcov do menšej zimy. Stojíme na pumpe a rozhodujeme sa kadiaľ ďalej. Rozhodujeme sa ísť na Sirdal a odtiaľ do Brusandu. Máme ešte celé poobedie a dúfame, že sa stihneme dostať až do Brusandu. Vietor a horské prechody nám však dávajú zabrať no nakoniec sa nám podarí dostať sa k cieľu. Síce dorážame až okolo 21 no mne už známe okolie dodáva silu do jazdy. Napokon pár minút po 21 zastavujeme na farme kde nás už vítajú známi z našej dediny. Vnútri rozmrazujeme kosti a dávame sušiť oblečenia. Dnes sme spravili 703 km ukrutným počasím aké sme zatiaľ ešte nezažili. Unavení padáme do postelí.

13. deň

Ráno sa budím s dobrým pocitom no ostatní ešte spia tak sa vyberám na malú prechádzku po farme. Keď sa vraciam donútra vstáva už aj Faraon s Vladom. Faraon začína variť obed a ja s Vladom sa mezitým vyberáme natiahnuť kosti k rozbúrenému moru. Rozbúrenému moru s vysokými vlnami sa však odolať nedalo tak letíme ako malý chlapci a užívame si ľadovú pohodu. Po návrate na farmu si dávame chutný obed a poobede si robíme malú obhliadku polí a miestneho kameňolomu na štvorkolkách. Na záver našej obhliadky zastavujeme pred hlavnou baličkou kde pozeráme aj známych pri robote. Potom Nás čaká návrat do ubytovne a nachystanie sa na zajtrajšiu túru na Kjerag.

14. deň

Ráno dostávame skorý budíček od Štefana ktorý nás bude sprevádzať na túre na Kjerag. Počasie nevyzerá bohvie ako no čím sa viac blížime ku Kjeragu tým sa viacej vyjasňuje. Parkujeme na parkovisku pod Kjeragom, dávame si posilňujúcu desiatu a vyrážame na cestu. Prvá etapa je vždy tá najťažšia, najmä tu. Po nej nastáva dolukopec, opäť hore a dolu a hore a na záver, keď sme posledné kroky pred Kjeragom obloha sa Nám zatiahne a začína husto liať.

Napriek dažďu si užívame skalu a výhľad na fjord. Keďže neprestáva liať vyberáme sa na cestu späť. Niekde v polovici cesty prestáva pršať no skaly sú mokré a strašne sa kĺžu. Každému z Nás sa podarí nie raz spadnúť dolu no napokon máme opäť výhľad na parkovisko, čo znamená posledná kilometre. Posledná etapa aj s blatom no potom už len betónové parkovisko. Dolu pozeráme na čas koľko Nám zabrala túra tak rátame, prepočítavame a dochádzame k záveru, že túra hore a dolu netrvala 5 hodín, ale len 4. Šťastní z prekonaného rekordu pokračujeme cestou naspäť na farmu. Po príchode sušíme veci čo sme mali na sebe a balíme motorky. Zajtra definitívne vyrážame cestou domou + jedna prestávka v Kodani.

15. deň

Ráno rýchle raňajky, fotka pred Farmou, rozlúčka s priateľmi a už aj krájame kilometre smerom Eigersund, Kristiansand, Larvik, Horten. V Hortene si berieme trajekt do Mossu ktorý to prášil na plné pecky naprieč vysokým vlnám. Keď sme pristáli v Mosse boli sme radi, že sme opäť na súši. Z prístavu pokračujeme na hlavný ťah, vychádzame z mesta a čoskoro sme už aj vo Švédsku. Hurá! Opäť sme vo Švédsku. Akurát, tento krát je Švédska krajina trošku iná ako bola na severe. Všade polia, lúky, pastviny, farmy, ľudia, kone... Ukrajovať kilometre týmto krajom je jeden z naj zážitkov ktoré si odtiaľto odnášam. Zážitok z jazdy Nám ruší až zapadajúce slnko za lesom. Odbočujeme teda do lesa a za dnešné kempovisko vyberáme lúku uprostred lesa. Večernú spoločnosť nám robili iba okoloidúce srnky či divé svine.

16. deň

Až ráno zisťujem, že sme spali kúsok od tabuli kde bolo naznačené Goteborg 75km. Znova prekrásny ráz krajiny a kilometre Nám ubiehajú ako voda. Nejakých 30 km pred Malmo je už vidno majestátny most smerom do Dánska. Po tom ako sme zbadali tento most stojíme na parkovisku a posielam kamarátovi sms, že už sme pred Malmo a čoskoro dorazíme aj do Kodani. Keďže neodpisuje nejakú dobu Vlado rozhoduje, že počkáme ešte chvíľu, že sa zatiaľ nadesiatujeme. Správny ťah! Kým sme sa stihli najesť Henrik odpísal. Stretneme sa v samotnom centre Kodane na námestí! Ok, sms je odpísaná, môžeme pokračovať. Po tom ako zaplatíme prejazd za most si už len užívame výhľad z neho na veterné elektrárne ktoré sú vystrčené uprostred mora, či na Švédsko miznúce v speťáku alebo Dánsko objavujúce sa pred nami. Z mosta prechádzame do tunelu a keď sa z neho vynoríme sme priamo v Kodani. Teraz už len nájsť správnu cestu do centra. Odbočujeme vpravo, potom vľavo opäť vpravo a hups! Je to tu! Najvycentrovanejšie centrum Kodane. Zastavujeme na mieste vyhradené pre autobusy – ale len pre turistické autobusy pričom doba státia nesmie prekročiť 15 min. My však zastavujeme vyzliekame bundy keď tu zrazu spoza rohu vynorí známa postava na bicykli. Henrik! Ten nás víta a vedie Nás do reštaurácie kde teraz robí. Dávame si s ním kávu, kecáme no keď už je za mostom vidno západ slnka je čas opustiť toto prekrásne miesto. Lúčime sa s priateľom, sadáme na mašiny a pokračujeme smerom na Rodbyhavn. Mestečko Robydhavn je prázdne, nikde ani nohy. Rozhliadame sa po mestečku, nikde nikoho, tak pokračujeme popri mori a hľadáme nejaký kemp. Ten nachádzame kúsok za Rodbyhavn. V diaľke sa týči tabuľa – WESTERN KEMP. Odbočíme a zrazu sa ocitáme XY rokov dozadu na divokom západe. Chatky, recepcia, bar – všetko v klasickom Westernovom štýle ako to poznáme zo starých filmov. Ubytujeme sa za super cenu a mierime na večeru. Tam od nás pýtajú 100 Dk za večeru, pričom môžeme zjesť toľko čo vládzeme. Po výdatnej večeri sa s plnými žalúdkami vydávame do stanu spať.

17. deň

Ráno vyrážame z kempu trošku skôr nech si môžeme niekde kúpiť raňajky a nech stihneme trajekt. Raňajky sme zohnali na pumpe tesne pred prístavom, no s trajektom sme takéto šťastie nemali. Kúpili sme si lístky, vošli do docku a v tom zasvieti červená a trajekt dvíha kotvy. Nič iné ako čakať Nám nezostáva tak sadáme do chládku a čakáme pol hodinku na ďalší trajekt. Po úspešnom nalodení sa zagurtňujeme motorky na boku trajektu a ideme na palubu po nejaký ten výhľad. Netrvá dlho a kotvíme na Nemeckom pobreží. Z docku vychádzame na hlavnú cestu a napájame sa na ,,bunderku“ smerom na Hamburg a z Hamburgu na Berlín. Nemcom začína žatva tak obiehame kombajny, niekedy idú oproti, sem tam nejaký traktor. Kúsok pred Berlínom stojíme na Aralke, tankujeme benzín keď tu zrazu za nami sa zjaví auto s Košickou ŠPZ. Dávame sa do reči a zisťujeme, že tak isto idú z Nordkappu a idú takmer po rovnakej trase ako išiel ich syn minulý rok na Kawasaki KLX 250 (Awia). Po dokecaní nejakých zážitkov pokračujeme do Berlína kde hľadáme Hostel Pfefferbett. Nachádzame ho na 2hý pokus po tom čo sme prepálili odbočku. Ubytovali sme sa v poradí : Vlado + Faraon – 4posteľová izba, kde spali na izbe spolu s dvomi Kanaďanmi a ja som spal v izbe s dvomi Kanaďankami. Po Tom čo sme vybalili veci vyrážame na prechádzku k Brandemburskej bráne. Prichádzame tam až pri zápede slnka, pretože ¾ Berlína boli policajtami uzavreté. Potom Nás už čaká len Návrat do hostela a spánok.

18. deň

Ráno vyrážame z Berlína pomerne skoro – chceme sa vyhnúť rannej zápche. Od hostela prejdeme 2 uličky, vyjdeme na hlavnú a zrazu len radar! Pozerám na tachometer, 50, v pohode. Prejdeme zo 200 metrov a Policajt v uniforme ukazuje na parkovisko. Zastavujeme, z policajnej dodávky vybieha asi 11 policajtov, dávame dole prilby a jeden z nich sa nám prihovára. ,,Sorry sŕ, áj dont andrstend jú!“ Zasa odmrmle niečo po nemecky a ukazuje na motorku a prsty dáva do kocky – vyťahujem papiere, vodičák a podávam mu ich. Čumí do papierov, uhmkáva si, vracia mi papiere a usmieva sa. Zraz sa za nám vynorí tlstý policajt ukazuje na Slovenskú vlajku ktorú mám na motorke a zreve niečo po nemecky. ,,Aj dont andrstend!“ Schmatol ju do ruky a snaží sa ju odtrhnúť. ,,Ahá“- asi to mám demontovať... Tak demontujem ešte vlajku a môžeme pokračovať v ceste. Zbytok Nemecka mi ubieha v nechuti zo zdemontovanej vlajky a akonáhle prekročíme hranice a vstupujeme na Českú pôdu montujem vlajku naspäť. Po montáži vlajky pokračujeme smerom na Ústí nad Labem, Hradec Králové a Česká Třebová. Tu prespávame u Vladových známych na záhrade ktorý Nás uhostili Domácou bábovkou, grilovaným mäskom a množstvom ďalších dobrôt. S plnými bruchami lezeme do stanu a chystáme sa na poslednú noc a zajtrajšiu poslednú etapu.

19. deň

Ráno sa budíme s náladou typu ,,posledné kilometre domov“. Rýchlo balíme stan a vyrážame na cestu. Kilometre sa dnes ukrajujú mimoriadne rýchlo. Čoskoro sme v Brne, odtiaľ Hodonín a za Hodonínom vstupujeme na Slovensko. Holíč, Senica, Trnava – vyskakujeme na diaľnicu a čoskoro sme doma. Dorážame domov, Močenok, potom už len odbočka do uličky a stojíme pred domom. Máme za sebou úžasných 9325km a velikánske vrece zážitkov.