Jaroslav Černý a Bily Racing Team na Majstrovstvách sveta v Brne

Po výborných výsledkoch v prebiehajúcej sezóne Alpe Adria Championship bol Černý akceptovaný promotérom WSBK a po zaplatení nemalého štartovného sa mohol zaradiť medzi najlepších motocyklových jazdcov sveta.

BRT išiel do pretekov s cieľom porovnať sa a ak to bude možné, vybojovať pár svetových bodíkov. Tím bol výborne pripravený a posnažil sa aby aj motocykel bol konkurencie schopný. No práve technika sa stala kameňom úrazu. Jaro sa musel adaptovať i na inú značku pneumatík, pretože svetový šampionát má jednotného dodávateľa ako napr. F1.

Napriek týmto okolnostiam, Černý po 1. meranom tréningu figuroval na slušnej 16. pozícii s vidinou ďalšieho zlepšenia v 2. kvalifikácii. V tomto tréningu ale oproti ostatným jazdcom, k zlepšeniu nedošlo, čím si Jaro pohoršil i postavenie na štartovom rošte. A tak museli mechanici do nedelného ranného warm upu prepracovat nastavenie motocykla. V ňom sa časy na kolo zlepšili, no v závere tréningu opäť vypovedal službu motor, ktorý mal len 200 km a technici mali do preteku znovu o zábavu postarané.

Do ostrého preteku svetových superšportov, v pekelnom horku, nastupoval Jaro s vidinou prvých svetových bodov. Už v zahrievacom kole však zistil, že náhradný motor nieje ani z ďaleka taký ako ten ostrý. Bol veľmi slabý, pracoval len vo veľmi malom rozmedzí otáčok, maximálka bola nízka a teda nestíhal.

Černý sa celý pretek trápil, prejazdy boli o 2 sek. horšie ako vo warm upe. Napriek tomu vybojoval 16. miesto, prvú nebodovanú priečku. Pri ranných časoch mohol reálne pomýšľať na 12., 13. pozíciu.

Jaroslav Černý:

Čo na to povedať, som smutný a sklamaný, boli to moje prvé preteky na MS a mal som šancu na prvé svetové body. V piatok som sa zoznamoval s pneumatikami Pirelli, nakolko jazdím na značke Dunlop. Celý víkend sme sa snažili doladiť podvozok s Honzom Halbichom a musím priznať, že to bolo ťažšie ako som čakal. A aby toho nebolo málo, tak sme mali obrovské problémy s motormi, už vo štvrtok mi vybuchol najlepší motor, ktorý sa nám podarilo opravit v Rakúsku, začo vďačím Martinovi Durdíkovi. Keď sa vrátil v piatok ráno o 3 hodine aj s motorom a hneď o 7 ráno ho mechanici Miro Samaj a Halbichovci dali naspäť do rámu, mohli sme začať trénovať. Po prvej sobotnej kvalifikácii som figuroval na 16.mieste s čím som bol celkom spokojný, do druhej kval. sme skúšali ešte nejaké zmeny na podvozku ale neprinieslo to žiadne zlepšenie času. V nedelu ráno som sa cítil na to, že by to mohlo byť zase o niečo lepšie. Vo warm upe som ľahko jazdil časy na urovni 2:07, ale v poslednom kole po skončení tréningu mi znova po 2x vybuchol motor a kolotoč sa začal pekne od znova. Do preteku sme isli na rezervnom motore ktorý bol úplne na nič a vôbec nefungoval ako mal. Jazdil som o 2sek. pomalšie a bolo po všetkých nádejach na dobrý výsledok. Hrozne ma mrzí ako to dopadlo ale verím, že to nebolo tento rok posledný krát, čo som mal možnosť jazdit MS a nejaký ten bodík sa mi podarí získat. Ďakujem všetkým sponzorom, kamarátom čo mi držali palce a taktiež celému Bily racing teamu za obrovskú snahu aj keď nám tento krát chýbalo trošku šťastia...

Po preteku vládla v tíme smutná nálada a trochu aj hnev, stálo to nemalé prostriedky a výsledok nebol adekvátny. No ide sa ďalej, aj to sú skúsenosti a zistili sme, že sa medzi svetovou elitou nestratíme. Pokiaľ sa nám podarí zohnať financie, radi by sme absolvovali ešte nejaký pretek MS v tejto sezóne.

O dva týždne čaká Bily Racing a jeho jazdcov ďalší pretek Alpe Adria Championship na ďalšom českom okruho v Moste.