Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Hodnotenie: (22 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (24)  [Verzia pre tlač] Tlač

Malá zimná provokácia

 Zdieľať

Pridané: 17.02.2010 Autor: Feri Zubal - zeON
Čitatelia: 6668 [Mototuristika - Východné Slovensko - Výlet]

Cez poodhrnutú záclonu ma z poobedňajšieho spánku zobúdza lúč slnka. Ako sa tak pomaly prebúdzam, do nosa ešte zavanie vôňa ovocného čaju položeného na poličke. Podmienky ako v letnom lesíku. Na izbe polotieň a horúčava, škoda len, že to isté nie je za záclonou.

Asi trochu poprovokujem. Odhŕňam záclonu a tam vidím iba veľký závej. Silný vietor riadne narába so stromami – proste fuj počasie. Kamarát má ale stroj času ukradnutý zo školského labáku (LSD), razom je hnusná zima preč a ja ťahám za plyn na mojej motorke. Je neskorá jar, možno už aj leto. Vietor nezosilňuje tlaková níž, ale úroveň zatiahnutia plynovej rukoväte. Do prilby fučí tak akurát – zdravo. Motorku si nakláňam v obľúbených zákrutách. Pekný to pocit, cítiť ako sa z gúm po nanomilimetri zapisuje čierna vzorka na asfalt. Nakláňam to viac a viac. Veľa nechýba a prilbou by som buchol do rastlín okolo cesty. Tesný prejazd zvíril peľ z kvetov. Trochu mi to udrelo do nosa. Z ostrej zákruty tam, chtiac-nechtiac, rafem plný plyn. Motorka sa dvíha na zadné. Veru, trošku zdravej straty kontroly riadenia neuškodí. Nech sa necítim ako pán sveta – rešpekt je nutný.

 Tak tadiaľto veru nie.
Tak tadiaľto veru nie.

Som zástancom mototuristiky, no občas aj jazda „okolo komína“ padne vhod. Dokážem jazdiť za 4,5 l na 100 km, no viem to aj inak. Motor je zahriaty, tak skúšam dorazy plynu. Chcem KTM 990 Adventure a rovno R. Pre mňa za mňa, nech sa kazí častejšie než GéeSoidné obludy, ja však chcem raz za čas lietať. V realite však lietam na Tuaregu, tiež nie veľmi vhodná voľba. Na crosskách sa skáče fajn, ale ľudia typu Pastrana na nich skáču backflipy. Keďže od prírody chcem byť stále iný, musel by som s kroskou navštíviť Mars, vtedy by som bol možno spokojný. Zatiaľ mi stačí, keď od kamarátov počujem: „Tak tam som ťa nehľadal, myslel som, že tadiaľ sa pešo prejsť nedá.“


Milujem svoje TKC80 aj keď možno, vlastne určite, nie sú v blate najistejšie. Premier league by si nezahrali asi na žiadnom povrchu, no vedia hrať futbal, golf, hokej, šach... naraz. Verte, nie je nič lepšie ako keď sa nakláňate zo strany na stranu po asfalte svojho najobľúbenejšieho horského prechodu, v tom zrazu zbadáte peknú lesnú cestičku a ani len sekundu sa nemusíte zaoberať vhodnosťou vášho obutia. Proste to tam stočíte a ide sa. (Pre čitateľov zo správy lesov Slovenska pripomínam, že autor článku je pod vplyvom psychotropných látok, preto jeho výpoveď nemusí byť pravdivá.)

 Takto som si pneu niesol domov.
Takto som si pneu niesol domov.

A kam zamieri človek keď je od hlavy po päty zhnednutý? K doktorovi nie! Nie sú to totiž problémy s udržaním HDP (hnedý domáci produkt). Brnknem frajerke, vlastne načo – prekvapím ju. Treba umyť mňa aj motorku. To, že nespoznala mňa pochopím. Ale ako mohla nespoznať Aprilku? Darmo – žena. Všetko riadne oplachujem sviežou studenou vodou zo záhradnej hadice. Naozaj všetko. Mokrý som ja, motorka a aj frajerkine pohorie akosi presvitá cez tričko. Voda vs. 30-stupňové horúčavy 3:0. Po súboji s vodou sedím spolu s mojou milou na hojdačke a kochám sa krásou čerstvo umytej motorky. Čo sa dialo po západe slnka radšej opisovať nebudem.

 Pamiatka v snehu.
Pamiatka v snehu.

Účinok halucinogénu bohužiaľ rýchlo vyprcháva. Mozog ostáva poškodený a chce, aby trpelo aj telo. Zima nezima, motorka musí von z garáže. Prvé pokusy sú akési biedne. Nohy fungujú ako oporné kolieska na bicykli, ale pomaly si na šmýkanie zvykám. Darí sa mi prekonať magickú rýchlosť 80km/h. Každá rovinka však niekedy končí. Táto pre mňa skončila sériou kotrmelcov. Že aký som ja debil? Že na snehu to hneď ide do šmyku? No vím. Aj som predtým vedel, ale sa mi to zaľúbilo oné, že rýchlosť. Občas počúvam, že som múdry. Múdry by som to ale nenazval, skôr rýchlo rozmýšľajúci. Dalo by sa ísť si zaskákať v zime? Otázka v mojej hlave ani nedoznela a už je tu odpoveď. Áno. Kým som sa dostal na trať, prsty mi totálne odmrzli. Zohrievam ich o výfuk. Keďže som stratil akýkoľvek cit, spôsobujem si ľahké popáleniny. To všetko za to ale stálo. Drifty po každom pootočení plynu, megaťažké dopady na šmykľavý podklad, motorka neustále mimo mojej kontroly. Konečne cítim, že znova žijem. V živote mi nič nechýba. No takéto odreagovanie vo mne vždy niečím pohne. Neviem to opísať, drogy som totiž nikdy nebral.


 Zima nezima.
Zima nezima.

P.S.: V tomto článku nehľadajte žiadnu súvislosť, zmysel či čokoľvek intelektuálne. Všetky udalosti sú reálne a v blízkej budúcnosti sa budú opakovať.

Pridané: 17.02.2010 Autor: Feri Zubal - zeON Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (22 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (24)  [Verzia pre tlač] Tlač

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 69678 | Včera: 236940