Test jazdenky: Aprilia Tuareg 125 Wind – Minidakar každý deň.

Predchádzajúci majiteľ/kúpa

Ročník údajne 1991, na odometri málinko cez 13 000 km. Na prvý pohľad vyzerá byť v perfektnom stave. Skúšobný štart, všetko v poriadku. Štartér nebolo nutné ani dlho držať. Pružiny pruží, světla svítí, brzdy brzdí, stěrače stíraj. Prvý majiteľ bol zo Švajčiarska a druhý na nej údajne najazdil ročne 300 km. Osobne som tomu neveril, no ona tak naozaj vyzerala, guma zjazdená iba v strede a má iba jeden, ale zato veľký, škrabanec na ľavej strane. Cena za stroj v perfektnej kvalite vtedy ešte 55.000 Sk (cca 1.800 EUR).

Zoznámenie

Stačí si nahlas povedať to meno TUAREG a predstava je jasná - Afrika, púšť, ťavy a piesok. Pohľadom na ňu tieto predstavy nemiznú, ba naopak, pridáva sa k nim ďalšia a to rally Paríž-Dakar. Do očí hneď udrú práve tie jej očiská, potom sa zrak upriami na veľkú nádrž. Ono to má nádrže dokonca dve, lenže tie dve veká sú tam len pre „Dakarský“ image, nádrž nie je vnútri nijako delená. Nechýbajú kryty rúk a aj predná brzda je schovaná pod plastom. Celá proste pôsobí mohutne a nebyť nápisu 125 na zadnom plaste, až do naštartovania by jej hádam každý tipoval objem okolo 660 ccm. Na prvý pohľad vadia iba predné smerovky, dosť vytŕčajú, takže je zrejmé, čím sa bude treba zásobiť.

Kolesá (s rozmermi predné 21 a zadné 17 palcov) spolu so zdvihmi tlmičov (predné upside-down 210mm zadný 190mm) a celkovou stavbou motorky nechali sedadlo vo výške 870 mm nad zemou. Pre najmenších teda nebude. Manévrovanie na mieste je vcelku v pohode, ale treba si dávať pozor na nakláňanie motorky. Ľahko sa stane, že motorka padne na bok. Má síce len 130 kg, no ťažisko má dosť vysoko.

Prístrojovka poskytuje všetky potrebné informácie. Rýchlomer, otáčkomer a ukazovateľ teploty motora, to sa nachádza asi na každej motorke. Aprilia poteší aj ukazovateľom stavu benzínu v nádrži a na škodu nie je ani denné počítadlo kilometrov. No a kontrolky svetiel doplnené o kontrolku neutrálu a hladné červené oko, ktoré informuje o nedostatku oleja v samostatnej nádržke. Avšak mne osobne sa zdá, že začína svietiť až príliš skoro, približne 7 deci oleja vydrží ešte dosť dlho. Nikdy som to však nemeral presne, s olejom sa neoplatí riskovať.

Motor

Motor bez problémov naskočí na krátke ťuknutie do štartéra a ozve sa klasický 2T zvuk. Trochu si zadymí, kým sa zahreje a prvé kilometre je taktiež dobre neísť plnú paľbu. Jednotka a dvojka si buchnú, zvyšné 4 rýchlosti tam padnú bez zvukového doprovodu. Rôzne zdroje udávajú rôzny výkon v rozmedzí od 19,5 kW až po 23 kW. Motor pod 4.000 otáčok nemá zmysel trápiť. Najpravdepodobnejšie je, že zdochne. Otáčky sú proste jeho, veď je to predsa 2T. Približne pri 5.500 otáčkach za minútu motor začne pekne ťahať až po hranicu cca. 7.500 otáčok. V tomto rozmedzí s ňou jazdím najčastejšie, dá sa takto plynule ísť rýchlosťou 90-100 km/h, záleží od vetra. Spotreba v tomto tempe je 4,3 litra na 100 km. Pri 7.500 je v motore akoby „diera“. Ani plným pootočením plynu sa nič nevyrieši, motor sa začne dusiť a trhať, je preto nutné podradiť. Najlepšie rovno o dva stupne. Potom je to už ale úplné iný stroj, motor z ničoho nič vystrelí po 10.000 otáčok na každom prevodovom stupni. Výborné na predbiehanie, keď aj zo 100vky plynule akceleruje na 120km/h. No jazdiť takto vkuse je namáhavé nielen pre motor ale aj peňaženku.

Mesto

Pri jej rozmeroch je jasné, že to mestské vozítko asi nebude. Plne natankovaná je dosť ťažkopádna, no oproti skútrom má dve výhody, a to vysoký posed (nie je teda žiaden problém sledovať situáciu okolo seba aj ponad strechy plechoviek) a tou druhou sú tlmiče, ktorým nevadia diery takmer žiadnej veľkosti. Raz sa mi podarilo trafiť otvorený kanál, našťastie v malej rýchlosti. Mať tak skútra, ostanem tam zaseknutý. Ako mestské presúvadlo by som ju ale nechcel hlavne kôli motoru, ktorému neprospieva časté vypínanie a štartovanie.

Cestovanie

Pohodlne si jazdí v rýchlosti do 100 km/h, s kopcami tak isto nie je problém, len treba včas podradiť, aby otáčky neklesli pod 5.500. Posed je pohodlný, no niekoho asi nepoteší, že bude dosť vystavený náporu vetra. Predný veterný štítok je funkčný tak do 80 km/h. Pokiaľ vám svieti slnko od chrbta, slnečné lúče sa nepríjemne odrážajú od prístrojovky rovno do očí. Pri čisto asfaltovom jazdení odporúčam nechať namontované gumy na stúpačkách. Cez „zubaté“ sa do nôh dostávajú slabé vibrácie, podľa mňa to ale nie je nič hrozné, vnímam to iba pri dlhých jazdách (nad 150 km bez prestávky). Veľkú nádrž, očividne vhodnú na cestovanie, bohužiaľ nie je možné natankovať do plna. Benzín preteká okolo viečok a motorka má iba bočný stojan. Ako veľkú výhodu vidím samostatné miešanie oleja. Zatiaľ funguje bezchybne, dúfam, že to tak aj ostane, nerád by som ju niekde zadrel.

Odkladací priestor za sedadlom je dosť veľký. Zmestí sa tam toho dosť, zospodu je chránený pred špliechajúcou vodou, môže doň namoknúť iba zvrchu. Aj tak odporúčam osadiť motorku zadným kufrom. Spolujazdec sa oň môže oprieť no a samozrejme plavky, deka, osuška, pitie a nejaké to jedlo je príjemnejšie niesť v ňom než v ruksaku na chrbte.

Cesty jej vyhovujú všetky s výnimkou diaľnice, hnať ju konštantne 130, to je vražda pre motor. Nepotrebuje dobrý asfalt, v pohode si poradí aj s úplné rozbitými cestami. V zákrutách však netreba byť príliš rýchly, celá motorka sa vlní a zadok dosť odskakuje. Brzdy sú na asfalte nedostačujúce a keď sa k tomu ešte pridruží to, že najprv celá motorka potrebuje klesnúť a až potom začne brzdiť, dokážu pekne zavariť pod zadkom.

Off road

Šotolina, poľné cesty pieskové alebo štrkové, tráva .... hocaký povrch sa na nej dá v pohode zvládnuť. Je jej jedno, či idete po nespevnej hrádzi alebo diaľnici, jednoducho zaradená šestka a na tacháči 100vka. No tlmiče by mohli byť trochu tvrdšie, často si udrú dorazy, ale to už si ju občas mýlim s kroskou. Motokrosová trať? Veď prečo nie? Strmé výjazdy? V pohode na dvojke. Takmer kolmé zjazdy? Žiaden problém, len sa netreba báť. Určite s ňou neponaháňate miestnych borcov na kroskách, ale na vybláznenie úplné stačí. A vie aj skákať.

Pády znáša celkom dobre, až na predné smerovky. Na zemi ostáva ležať na koncoch riaditok, stúpačkách spolujazdca a kryte motora, takže k výraznému poškodeniu dochádza až pri silných pádoch. Vtedy si to odnesie aj predná kapotáž, avšak nádrž ostáva stále nedotknutá. Spätné zrkadlá sa pri páde pretočia, nerozbijú sa. Tak isto veci uchytené na volante nejakým zázrakom vždy prežijú iba prekrútením sa okolo. To sa ale nedá povedať o samotnom volante, ktorý bol už dva krát vykrútený do pravého uhla. Kryt motora je síce plastový, ale nie je to len image-ový doplnok, no po jazde na kamenistom povrchu si nie som stále istý, či to prežil vcelku, zatiaľ áno. Kryty rukovätí sa mi takisto ešte nepodarilo odlomiť, pri páde sa ohnú.

Chýba jej ale nakopávačka, čo môže byť pekne veľký problém keď sa baterka vyšťaví niekde v lese.

Poruchy/náhradné diely

Jazdím s ňou asfalt aj off road a nevyskytol za žiaden problém, ktorý by znemožnil jazdu. Motorka aj po viacnásobne pridretom pieste, rozomletých ložiskách a rozvodových kolieskach v motore išla stále dobre. Oprava stála okolo 100 eur. Zohnať na ňu diely na Slovensku je ale problém. Ešteže existuje ebay. Odišlo mi aj lanko náhonu tachometra. Netreba sa trápiť zháňaním originálneho, zapasuje tam z jawy 350. Otáčkomer mi prednedávnom takisto vypovedal službu. Nepokazilo sa nič, len som stratil malé plastové čosi, čo viedlo od lanka dovnútra ciferníka.

Záver

Táto motorka je určená mladým, ktorí sa nepotrebujú predvádzať niekde pred barmi a na kúpaliskách na cesťákoch. Využije ju niekto, kto má rád všetky druhy ciest, no nemôže si dovoliť niekoľko motoriek súčasne. Problémom je však to, že na ňu nestačí vodičák A1, tým pádom sa dostane do rúk až 18 ročným. Tak pokiaľ neradi zosadáte z motorky keď asfalt končí, ste fanúšikom dlhých rally alá Paríž-Dakar a nemáte predsudky voči dvojtaktným motorom, Aprilia Tuareg 125 Wind bude určíte tá pravá.

Plusy a mínusy

vzhľad, automatické miešanie oleja, posed

brzdy, chýba nakopávačka a centrálny stojan

Názory iných majiteľov: