Francúzska riviéra 2003

Ako deň D bol po určitých odkladoch stanovený 22.6.2003, "tak okolo desiatej-jedenástej ráno vyrážame". Správne tušíte, na rakúskej colnici sme sa zišli o 18:00. Čiastočne tomu prispel zraz KRAKENU na Tomkoch, vrcholiaci deň predtým, čiastočne Advokátov vozík na motorky, ktorý sme museli najskôr vybaviť značkou a kompletnou elektrickou revíziou vrátane chýbajúcej prípojky (to by ste neverili, aký je problém zohnať v nedeľu tú zásuvku...v záchvate zúfalstva som vyťahoval vreckový nožík pri pohľade na novučičké prívesné vozíky pred Baumaxom, ešte že ma Lojzo stihol zastaviť.)

Mishko a Stano

Prvú noc sme strávili v motorkárskom kempe ROUTE 69 v Rakúsku pod Grazom na rakúsko-slovinskej hranici po prejdení asi 390km. Stano si po celonočnom vyjednávaní v bare kúpil od majiteľa kempu esesácku prilbu na motorku na čo bol patrične hrdý. Na druhý deň sme polomŕtvi okolo jedenástej vyrazili k vytúženému moru. Vzhľadom na rôznorodosť našich strojov sme stanovili maximálnu rýchlosť na 110km/h, čo sa tiež po čase ukázalo ako prehnané, keď si z Hareya vytrasený Stano nevedel na zastávke trafiť cigaretu do úst. Nakoniec sme po prejdení asi 300km kúsok za Rakúsko-Talianskymi hranicami naložili VTX-ku a Harley na prívesný vozík a ja som zostal jediný na motorke pričom zvyšok výpravy s výnimkou Milana sa kochal pohľadom na naložené mašiny a nasával. Takto sme pokračovali až ku Benátkam, kde som to rozospatý z pomalej jazdy vzdal a rozhodol sa posledných 550km absolvovať sám. Druhú noc sme strávili v hoteli v talianskej Savone na pobreží Stredozemného mora, 50km za Janovom.

Ďalší deň sme už pokračovali po pobreží mora. Hneď na úvod nám všetkým bolo jasné, že klasické motorkárske čižmy alebo nebodaj kožené oblečenie je v 35°C nezvládnuteľné, samozrejme ak nechcete cestovať domov v bandaske. V krátkych tričkách a kraťasoch sme dorazili do francúzskeho Mentonu, kde predo mnou idúci Milan s kamiónom musel prudko zabrzdiť a mne sa pohľad na pláž nevyplatil. Nabral som s GoldWingom roh našeho prívesného vozíka a s každou kvapkou vytekajúcej chladiacej kvapaliny som v duchu na mláčku na ceste prihadzoval stoeurovky. Oprava trvala tri dni a stála 722EUR, ale zas môžem byť rád že mám nový chladič.

pláž v Nice

Ubytovali sme sa teda v Mentone, v kempe St.Michael na kopci a podnikali fakultatívne výlety do okolia na zvyšných dvoch motorkách a LandCruiseri pričom Milana v jeho šoférovaní vystriedal Lojzo a ja som mu ukoristil jeho VTX-ku. Nadšený Milan, zbavený šoférskych povinností, hneď nasledujúce ráno v kempe dal na raňajky pol fľaše Tullamore Dew, takže si výlet do Monaca a Nice pamätá len z našeho rozprávania. Vo štvrtok 26.6. podvečer bol Goldwing hotový a my sme sa krásnou jazdou po pobreží Côte d´Azur presunuli cez Nice do Antibes. Hľadanie vhodného ubytovania sa ukázalo ako pomerne veľký problém, keďže sme sa ocitli v milionárskej štvrti, všetko bolo obsadené a kempu nikde, nehovoriac o tom, že francúzi len veľmi neochotne hovoria po anglicky a veľakrát ani nevedia. Okolo polnoci sa podarilo nájsť v Antibes hotel, pričom Goldwing pre zmenu prestal dobíjať, ešte že Stano mal v Harleyi káble...

V piatok sme pokračovali v jazde po pobreží, zastavili sme sa v Cannes kvôli doplneniu pitného režimu (rozumej pivo, ktoré na azúrovom pobreží stojí od 6 do 10 EUR) a ja s Milanom sme vyskúšali miestnu pláž. Ďalej cez St.Raphäel sme podvečer dorazili do St.Tropez. Najlepšie je ubytovať sa ešte pred vjazdom do mesta, pred Port Grimaud, je tam hneď na pláži asi 6 kempov vedľa seba. Saint- Tropez je malé mestečko s pekným prístavom, v ktorých kotvia jachty pred ktorými aj tie z Monaca blednú závisťou a tomu sú prispôsobené aj ceny v okolitých reštauráciach - napr.pivo za 10 alebo káva za 5 EUR určite poteší. Naše plážové oblečenie výrazne kontrastovalo s večernými šatami a oblekmi okolochodiacich prítomných. Na miestnu snobskú diskotéku Papagayo sme vďaka tomu mohli ihneď zabudnúť, aj keď neúnavný Stano sa nedal odbiť a neustále ukazoval gorile pri vchode svoje zánovné plážové šľapky so slovami "Neser sa, vieš koľko stáli?"

zostava zľava Mishko,Stano,Lojzo a Milan

Víkend sme strávili v St.Tropez a okolí, navštívili slávnu policajnú stanicu (Funes a Cruchot tam už neboli, v podstate tam nebol žiaden policajt lebo tá budova je zavrená a schátralá), nakukli do známeho kempu Kon-Tiki, vymietli zopár kaviarní a plážových barov a samozrejme sme dali fotečku pri tabuli St.Tropez ktorá je taká nenápadná, že sme ju našli až pri štvrtej návšteve mesta. Zúfalá chuť miestneho piva - o cene ani nehovoriac - nás stiahla naspäť do kempu, kde sme poctivo likvidovali naše domáce zásoby. Ani to sa však nezaobišlo bez problémov, lebo Lojzo v deň odchodu z Bratislavy kúpil v Carrefoure prenosnú auto-chladničku na 12V ktorú sme však hneď na druhý deň odhalili ako zamaskovanú mikrovlnku. Pivo v nej bolo podstatne teplejšie ako to hodené na zadných sedadlách. Začala fungovať až vtedy keď sme do nej nasypali kúpený ľad, len sme ju nesmeli zapínať.

V pondelok 30.6.sme opustili St.Tropez a vrátili sa po dianici do Nice, kde sme sa ubytovali na kopci v kempe LES ROMARINS s nádherným výhľadom na more. Nasledujúceho dňa som v HONDA NICE absolvoval už druhú opravu Golwingu, zistilo sa že to boli iba opotrebované uhlíky v alternátori, ale aj tak, ďalších 160 EUR bolo príjemnejších ako ten chladič. Lojzo so Stanom nas opustili, museli sa už vrátiť do BA a ja s Milanom sme zostali v Nice až do piatku. 4.7.2003 o 11-tej ráno sme vyrazili a o 24:00 sme boli znovu v kempe ROUTE69 v Rakúsku po prejdení 967-km na jeden záťah, pričom Milanovi nerobilo problém zaspať na Goldwingu pri rýchlosti 170km/h. Tam sme sa výborne zabavili s domácimi, majiteľ Werner bol nadšený že nás znovu vidí pridelil nám na miestne pomery nebývalo luxusné ubytovanie s posteľami, umývadlom a plachtami. V sobotu sa konal LADY-RUN, prišlo asi 150 motoriek, Wernerovi sa podarilo prilákať aj samostatné jazdkyne na motorkách v počte asi 8 ks, bohužiaľ väčšinou "zaslúžilého" veku...V nedeľu 6.7.2003 o 14:00 sme po prejdení 3200km, nevyspatí a uťahaní ale nadšení z krásnej dovolenky dorazili domov.

AU REVOIR, France!