Kawasaki VN 900 Classic - som proste classic a hlavne s káwou

Vznik samotného VN-ka alebo ak chcete tak Vulcanu sa datuje niekde okolo roku 1984. O tom, čo drží túto modelovú radu už 25 rokov vo výrobnom programe Kawasaki, sme sa presvedčili na najnovšej VN 900. Kawasaki má v ponuke dve varianty, classic a custom. Nám sa pod ruku dostala verzia classic – teda cruizer.

Predstavenie

Dizajnovo nezaostáva táto VN-ka za svojim prívlastkom classic ani o krok. Klasická parabola svetla, kvapkovitá nádrž, zdvojené sedlo, plošiny namiesto stupačiek, rajdy široké tak akurát. Motor obklopený množstvom chrómu (aj keď len na plastových krytoch) a čierne valce so zabrúsenými hranami sa snažia presvedčiť že majú viac než 903 ccm. Matný čierny rám ukončený v štýle Hard Tail, ukrýva centrálnu pružiaciu a tlmiacu jednotku. Zadná časť tak isto ukrýva asi najvýznamnejšiu zmenu oproti predchádzajúcemu modelu, ozubený remeň.

Celú túto nádheru dopĺňajú klasické vypletané kolesá. Ospravedlňujem sa za tak časté používanie prívlastku – klasický, ale pri dnešnom trende používania liatych kolies aj v tejto kategórii sa mi žiada pripomenúť, že to čo bolo kedysi v tejto triede „in“ je dnes už „len“ klasika. (škoda)

Ale, poďme späť k VN-ke.

Preberáme ju za krásneho, priam tropického počasia a tak sa chystáme využiť tento čas na čo najlepšie zábery hneď v prvý deň, aby tie zvyšné tri boli už len o jazdení. Pankrác, Servác a Bonifác si však zrejme v máji u nás niečo zabudli a tak sa vrátili. Krásny slnečný piatok sa zmenil na hnusný víkend. 13°C, dážď a vietor. Tak vám tento test píšem pri horúcom čaji a s upchatým nosom.

Prv než na motorku nasadnem, zasuniem kľúč do spínacej skrinky, uloženej na ľavej strane pod sedlom. Skúšal som to aj po sediačky, ale buď som veľmi nemotorný alebo je spínačka naozaj na nie najvhodnejšom mieste. Ale ani konkurencia na tom nie je o poznanie lepšie tak že, ...

Na budíku uloženom na nádrži blikne kontrolka oleja a striekačky. Sadám teda do veľkého kresla, hádžem neutrál, pritlačím prst o zázračné tlačítko a ... blu blu blu blu... Nádhera, zo sériových výfukov sa tlačí ukľudňujúci zvuk nízko otáčkového dvojvalca.

Už na voľnobehu chytá moje srdce rytmus motora a tak kopem jednotku a vyrážam. Posed uvoľnený, ruky pohodlne na riadidlách, nohy oddychujú na plošinách, žiadne čakanie na klystír.

Späťáky, aj ked na mňa sprvu svojím tvarom neurobili dojem, ma presvedčili svojou funkčnosťou. Je v nich vidieť všetko potrebné a dajú sa pohodlne nastavovať. Keby sa tak ešte vedeli samé otáčať od strán za peknými babami...

Ovládacie prvky na riadidlách? Nič nové, všetko je tam kde má byť. Jediná vec ktorá mne chýbala, bola možnosť zapnúť výstražné svetlá. Budík je dobre čitateľný. Vlastne okrem ručičky rýchlomera tam nie je nič, čo by vás mohlo zaujímať. Veď na čo aj? Malý displej palubného počítača obsahuje celkové km, trip, čas. Ovládanie zabezpečujú dve tlačidlá, dobre prístupné aj v rukaviciach. Samozrejme, nesmú chýbať ani povinné kontrolky na neutrál, diaľkové, rezervu a smerovky.

Ovládanie

Kilometre ubiehajú. Rýchlostné stupne zapadajú bez problémov akurát na radenie päta – špička si nejako neviem privyknúť. A jedna drobnosť: počas celého testu sa mi podarilo len 4 krát zaradiť neutrál smerom dole. Smerom hore to bolo bez problémov. Možno mám len ťažkú nohu.

Motor ide príjemne hladko až sa mi občas nechce veriť, že je to „len“ 900-vka. V meste si hravo vystačím so 4-kou. Tá pracuje od 40 km/h. Pri nižšej rýchlosti dochádza k efektu hranatého benzínu. Moje odstupňovanie rýchlostí a rýchlostných stupňov bolo takého:

1. klasika rozbeh
2. od 20 km/h
3. od 30 km/h
4. od 40 km/h
5. od 50 km/h

Päťka pôjde aj pod 50 ale tu sa už stráca možnosť hladkej akcelerácie.

Ovládanie VN-ka si nevyžaduje nadľudské úsilie. Aj podpriemerne zdatný jedinec mojej kategórie si s ňou hravo poradí a ona sa mu za to odvďačí zasvätením do tajov pohodovej jazdy. Akurát pri cúvaní na nespevnenom povrchu v miernom kopci je dobré mať svoj intímny slovník dostatočne bohatý.

Mesto

Po uvedomení si týchto skutočností je jazda mestom jedna báseň. Samozrejme na preplietanie sa pomedzi autá v zápche je treba radšej zabudnúť, keďže VN nepatrí medzi modelky. Je preto lepšie ostať stáť pekne v rade, počúvať bublanie motora, občas pokrik fanúšikov z chodníka či okolo stojacích áut a vychutnávať si zaslzené pohľady vodičov uväznených vo svojich plechovkách.

Diaľnice a okresky

Po napravení si ega jazdou v meste vyrážam preč, v ústrety diaľavám, čiernym mrakom a prudkému nárazovému vetru.

Ako prvú som „chytil“ diaľnicu. Ručička rýchlomera presahuje hranicu 100 a do stupačiek sa dostávajú jemné vibrácie. Pri 110 sú vibrácie už dosť citeľné a zo stupačiek sa preniesli aj do riadidiel a sedla.

Pri 120 začínam mať problémy. Nárazový vietor o rýchlosti 30 km/h a moja rýchlosť mi tlačia hlavu k hrudi a rozťahujú cievy na rukách a krku. Stačilo. Všetkého veľa škodí a tak sa po výdatnej masáži vraciam spať pod hranicu 100. Schádzam z diaľnice a ďalej sa púšťam už len po okreskách. Už v meste sa mi zdalo, že podvozok reaguje na nerovnosti trochu tvrdo, pri jazde mimo mesta sa mi to však potvrdilo. Predné tlmiče mi prišli až príliš tuhé a všetky nerovnosti na ceste sa tak prenášali na moje ruky. Po prejdení 10 km úseku našich „kvalitných“ ciest som si pripadal vytrasený ako Štartka. Pripúšťam však, že vplyvom hnusného (vraj letného) počasia som nemal práve najlepšiu náladu a tak som bol možno trochu viac precitlivený ako obvykle.

Na druhej strane však v zákrutách držala ako hluchý dvere. Nie som žiadny Conan, ničiteľ sliderov,  tak si nepredstavujte ohnivú čiaru v každej zákrute ktorou som prešiel, ale zas nejazdím ani štýlom Stop & Turn, zastaviť pred zákrutou, natočiť motorku správnym smerom a pokračovať. V bežných podmienkach a v bežných situáciách sa správa celkom pokojne. Musím však ešte podotknúť, že som celý test absolvoval sólo.

Podvozok aj motor už máme, poďme na brzdy.

Tým som veľmi neublížil, nakoľko som sa snažil všetko brzdiť motorom a musím povedať, že veru brzdil celkom pekne. Kotúč vpredu aj vzadu navodí v jazdcovi pocit bezpečia a keď dôjde na najhoršie, pocit sa zmení na realitu. Mal som tú česť precvičiť si prsty pravej ruky v mestskej premávke. Aj napriek väčšej sile ktorú som musel vyvinúť na páčku prednej brzdy, sa mi podarilo bezpečne zastaviť. Škoda len, že k motorkám nemontujú aj automatický fackovač (fuckovače sú vzhľadom na novú legislatívu zakázané), lebo schádzať za každým z motorky a prehovárať do duše nesmrteľným, je niekedy fakt otrava. Mimochodom, priemerná spotreba sa počas testu vyšplhala na 5,2 l/100 km a to je aj vzhľadom na hmotnosť motorky celkom pekné číslo.

Tuším som zabudol na jednu vec. Ozubený remeň. A zabudol som naň aj pri jazde. Žiadna hrkotavá reťaz, či kúsajúci kardanový hriadeľ. Žiadne rušivé zvuky, iba bublanie z výfukov. Aj keď som bol zanieteným zástancom kardanových hriadeľov, pri tejto kategórii motoriek by som volil už len remeň.

Konkurencia

Keďže som na začiatku spomínal trend zvyšovania objemov, rozhodol som sa zahrnúť do priamej konkurencie len motocykle s objemom od 900 do 1000 ccm. A že sa z klasických motoriek našiel len jeden konkurent, asi nikoho neprekvapí. Je ním nový prírastok v rodine polnočných hviezd Yamaha Midnight Star 950. Z ostatných podlitrových cruizrov je dobré ešte spomenúť Suzuki VL800 alebo C800 a Hondu VT 750 C.

Záver

Celkovo pôsobí motorka vyváženým dojmom, či už po stránke dizajnovej alebo motorickej. Pohodlný posed a príjemný motor z nej robia dobrého spoločníka (ako som sám zistil) do každého počasia. Navyše, Kawasaki ponúka celý rad doplnkov, ktoré z tohto VN-ka urobia malý krížnik. A tak za cenu konkurenčnej 800-vky, 7 850 EUR (236 489 SKK) môžete mať inovovanú klasiku, ktorá 25 ročnej tradícii určite neurobí hanbu.

Na záver by som sa chcel ospravedlniť výrobcovi pneumatík za to, že som svojim konaním rapídne znížil životnosť pneumatík osadených na tomto motocykli. Ale ja fakt nemôžem za to, že tak ide za plynom už odspodu. :D

Plusy a mínusy

motor, dizajn

trochu tuhší predok

Motocykel na test poskytla spoločnosť U.M.S. s.r.o.. Redaktori motoride.sk jazdia v oblečení 4SR.

Foto:
Všeobecné informácie:
Výrobca:	Kawasaki	Yamaha	Suzuki	Honda
Model:	VN900 Classic	XVS 950A Midnight Star	VL 800 Intruder	VT 750 Shadow
Rok:	2009	2009	2009	2008
Novinka:		NOVINKA 2009
Kategória:	Chopper/Cruiser	Chopper/Cruiser	Chopper/Cruiser	Chopper/Cruiser
Motor:
Typ motora:	dvojvalec (4T)	vidlicový dvojvalec (4T)	vidlicový dvojvalec (4T)	vidlicový dvojvalec (4T)
Objem:	903 ccm	942 ccm	805 ccm	745 ccm
Max. výkon:	50.3 k (37.0 kW) / 5700 ot.	53.6 k (39.4 kW) / 6000 ot.	53.3 k (39.2 kW) / 6000 ot.	45.6 k (33.5 kW) / 5500 ot.
Max. krútiaci moment:	78 Nm / 3700 ot.	76.8 Nm / 3000 ot.	69 Nm / 3200 ot.	64 Nm / 3500 ot.
Kompresný pomer:	9.5:1	9.0 : 1	9.4 : 1	9.6:1
Vŕtanie x Zdvih:	88.0 x 74.2	85.0 x 83.0 mm	83.0 x 74.4 mm	79.0 x 76.0 mm
Palivový system:	vstrekovanie	vstrekovanie		vstrekovanie
Rozvod:	SOHC (4V)	SOHC (4V)	SOHC	SOHC
Chladenie:	kvapalinou	vzduchom	kvapalinou	kvapalinou
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:	manuálna 5-stupňová	manuálna 5-stupňová	manuálna 5-stupňová	manuálna 5-stupňová
Sekundárny pohon:	remeň	remeň	kardan	kardan
Zdvih vpredu:	150 mm	135 mm
Zdvih vzadu:	100 mm	110 mm
Brzdy vpredu:	jednokotúčová	jedno kotúčová	jednokotúčová	jednokotúčová
Priemer bŕzd vpredu:	300 mm	320 mm		296 mm
Pneu vpredu:	130/90-16M/C 67H	130/70-18M/C 63H	130/90-16 M/C 67H	120/90-17M/C 64S
Brzdy vzadu:	jednokotúčová	jednokotúčová	bubnová	bubnová
Priemer bŕzd vzadu:	270 mm	298 mm		180 mm
Pneu vzadu:	180/70-15M/C 76H	170/70B16M/C 75H	170/80-15 M/C 77H	160/80-15M/C 74S
Hmotnosť / Rozmery:
Suchá hmotnosť:	254 kg
Hmotnosť s náplňami:	282 kg	278 kg	277 kg	256.3 kg
Výška sedla:	680 mm	675 mm	700 mm	658 mm
Rázvor:	1650 mm	1685 mm	1655 mm	1640 mm
Dĺžka:	2405 mm	2435 mm	2500 mm	2510 mm
Šírka:	895 mm	1000 mm	955 mm	920 mm
Výška:	1120 mm	1080 mm	1110 mm	1125 mm
Svetlá výška:		145 mm	140 mm	130.8 mm
Objem nádrže:	20 l	17 l	15.5 l	14.6 l
Dynamické Parametre / Spotreba:
Spotreba paliva:	5.2 l/100km
Dojazd po rezervu:	cca 288 km