Jazdenie na motorke, štvorkolke v prírode - ako to vlastne je...

Platná legislatíva sa v podstate zmenila len minimálne, ale bohužiaľ s hrozbou pomerne fatálnych následkov. Zásadnú zmenu spôsobilo prijatie zákona č. 497 zo dňa 6. novembra 2008 Z.z., s platnosťou od 20.12.2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. - Trestný zákon.

Okrem iných ustanovení bol novelizovaný aj § 305 Trestného zákona – Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov, ktorý bol doplnený novým odsekom č. 2, v nasledovnom znení:

„(2) Kto v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom alebo skútrom na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok“.

K správnemu pochopeniu sa pokúsim vysvetliť túto problematiku vo troch základných líniách a to:

1. Línia ochrany prírody a krajiny
2. Línia na úseku lesného hospodárstva
3. Línia na úseku nového cestného zákona

1. Línia na úseku ochrany prírody a krajiny

Ochranou prírody a krajiny ako celku sa v súčasnosti zaoberá zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Zákon o ochrane prírody a krajiny v súčasnosti ustanovuje celkom 5 stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje ( § 11 zákona o ochrane prírody a krajiny).

Podľa § 12 zákona o ochrane prírody a krajiny na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. V prvom stupni ochrany sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona o ochrane prírody a krajiny.

Vo vzťahu k zákazom, ktoré stanovuje zákon o ochrane prírody a krajiny, platí okrem iného, že na území, kde platí druhý stupeň ochrany - § 13 daného zákona, je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru.

Takéto obmedzenie teda platí nielen na druhom stupni ochrany, ale aj na každom vyššom stupni ochrany.

Jednotlivé stupne ochrany prírody sú určené priamo v zákone o ochrany prírody a krajiny, alebo ak tento zákon umožňuje niekoľko alternatív pre daný typ lokality, konkrétne ich špecifikuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa vyhlasuje chránené územie.

Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je v Slovenskej republike legislatívne upravených celkom 7 typov chránených lokalít.

Typ lokality § zákona č. 543/2002 Z.z. Stupeň ochrany, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak

Typ lokality	§ zákona č. 543/2002 Z.z.	Stupeň ochrany, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak
Chránená krajinná oblasť	§ 18	2
Národný park	§ 19	3
Chránený areál	§ 21	4 alebo 5
Prírodná rezervácia	§ 22	4 alebo 5
Prírodná pamiatka	§ 23	4 alebo 5
Chránený krajinný prvok	§ 25	3 alebo 4 alebo 5
Chránené vtáčie územie	§ 26	Podľa vyhlasovacieho predpisu

Za chránené územia je pritom možné vyhlásiť lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné chránené prvky alebo územia medzinárodného významu.

Takýto zákaz sa nevzťahuje na vjazd a státie takých motorových vozidiel, slúžiacich na obhospodarovanie pozemku alebo patriacich vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz, ako aj na miesta, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie chráneného územia a jeho ochranné pásma vyhradí všeobecne záväzným právnym predpisom, kde vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo, návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranné pásma alebo zoznamom týchto miest uverejneným na úradnej tabuli toho orgánu a úradnej tabuli dotknutej obce, alebo vjazd vozidla alebo jeho státie boli povolené podľa osobitného predpisu (napr. zákon NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov).

Zoznam chránených území sa dá nájsť na príslušnej internetovej stránke Krajského úradu životného prostredia.

2. Línia na úseku zákona o lesoch

Platnú legislatívu na úseku lesného hospodárstva v súčasnosti reprezentuje zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch, v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 písm. a) zákona lesom sa rozumie ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia. rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom.

Lesnými pozemkami sú podľa § 3 pozemky napr. zalesnené alebo odlesnené a pod. Aj keď to nie celkom presné, lebo v praxi môžu vznikať pochybnosti, za lesný pozemok sa bude považovať každý pozemok, ktorý je ako lesný zaevidovaný v katastri nehnuteľností v type parcely.

Podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona o lesoch:

Na lesných pozemkoch je zakázané jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom, skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej cesty.

Zákaz sa nevzťahuje na obhospodarovateľa lesa pri zabezpečovaní hospodárenia v lese a využívaní ostatných lesných produktov, ak nie sú tieto činnosti upravené osobitnými predpismi a pri činnostiach na zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku.

Zákaz sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov pri výkone štátnej správy v obvode svojej pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov, na fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti podľa § 29, 41, 46 a 53, na stráž prírody a fyzické osoby, ktoré majú oprávnenia stráže prírody.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže po písomnom súhlase vlastníka alebo správcu povoliť výnimku zo zákazu aj iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám.

Zákaz sa nevzťahuje okrem iného napríklad na výkon práva poľovníctva podľa zákona o poľovníctve. V závere tejto kapitoly je však potrebné podotknúť, že na lesný pozemok je teda vstup s motorovým vozidlom bez zákonného dôvodu alebo povolenia zakázaný bez ohľadu na to, či les je alebo nie v určitom stupni ochrany prírody a krajiny.

3. Línia na úseku cestného zákona

Obdobnú líniu ochrany rieši aj novoprijatý zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), ktorý nahrádza doteraz platný zákon č. 315/1996 Z.z. o podmienkach premávky na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Nový zákon o cestnej premávke má na území Slovenskej republiky účinnosť od 1.2.2009.

Pozornosť je potrebné upriamiť najmä na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o cestnej premávke – povinnosti vodiča. Jeho znenie je nasledovné:

(3) Vodič smie motorové vozidlo použiť len na cestách; to neplatí, ak sa motorové vozidlo v súlade s osobitnými predpismi ) použije

1. v súvislosti s organizovaným športovým, spoločenským alebo iným verejným podujatím,
2. na pôdohospodárske, lesné, údržbárske, stavebné alebo priemyselné práce,
3. v súvislosti s výkonom poľovníckeho práva a rybárskeho práva alebo ich kontrolou,
4. na záchranné práce,
5. na práce vo verejnom záujme,
6. na plnenie úloh spojených s ochranou životného prostredia, železničnej dopravy, verejného poriadku, bezpečnosťou štátu a obranou štátu,
7. na prepravu do obytného alebo rekreačného zariadenia,
8. v súvislosti s kontrolnou, inšpekčnou alebo prieskumnou činnosťou alebo
9. v priestore, ktorý nie je verejne prístupný, so súhlasom jeho vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

Ustanovenie o zákaze používania motorových vozidiel mimo cesty (okrem zákonných výnimiek) je teda zákaz všeobecný a nerozlišuje, či je konkrétne územie v určitom stupni ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Národná rada Slovenskej republiky vo svojej dôvodovej správe k prijatému zákonu zdôvodnila uzákonenie takéhoto postupu nasledovne :

„Zakazuje sa používať motorové vozidlo na iných miestach než na tých, ktoré sú určené na cestnú premávku s tým, že taxatívne sa vymedzujú výnimky, pre ktoré to neplatí. Týmto opatrením sa sleduje najmä ochrana životného prostredia, kľudu a verejného poriadku v oddychových zónach, ako sú parky, lesy, lúky, vinohrady, poľnohospodárske pozemky a pod.“

Takéto porušenie povinností vodiča podľa zákona o cestnej premávke je teda priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona o priestupkoch. Ich objasňovanie a prejednávanie patrí do pôsobnosti Policajného zboru. Len pre zaujímavosť, v blokovom konaní sa za toto porušenie ukladá pokuta 150 €, v správnom konaní 300 €.

Čo dodať záverom. Akékoľvek jazdenie motorovými vozidlami mimo ciest bez právneho dôvodu je v súčasnosti nezákonné. Ak použijete vozidlo mimo cestu a nie ste na území, ktoré patrí do lesného pôdneho fondu alebo tam nie je vyhlásený stupeň ochrany 2 a vyšší, dopúšťate sa dopravného priestupku a môže vám byť uložená pokuta.

V prípade, že s vozidlom jazdíte po pozemku v druhom a vyššom stupni ochrany alebo po pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, formálne sa dopúšťate trestného činu a v tom najhoršom prípade sa vám môže stať, že si posedíte jeden rok v niektorom našom nápravnom zariadení. Hlavný problém nastáva najmä z toho dôvodu, že policajti sa s touto problematikou do uvedenej novelizácie Trestného zákona v podstate nezaoberali.

Tým, že takéto konanie bolo povýšené na trestný čin, automaticky sa tieto skutky dostali pod pôsobnosť zákona o Policajnom zbore a tak namiesto zopár v podstate neefektívnych dobrovoľných strážcov prírody a členov lesnej stráže polícia bude určite vykonávať v nastávajúcej sezóne policajnobezpečnostné akcie zamerané na túto problematiku tak, ako je to ukladá zákon.