Spomienka na záver sezóny 2008

Takže co sme to vlastne chceli? Aha, už viem. Mal to byt výlet do doposiaľ nedosiahnutých cestných zákutí v okolí Banskej Štiavnice. Organizácie som sa tentoraz chopil ja osobne. Trasu sme mali naplánovanú (teda mal som naplánovanú), ubytovanie zabezpečené a počasie tiež vyzeralo sľubne na dané ročné obdobie.

Ako a kade ?

Prvotný plán :

1. Rýchly presun po hlavnom ťahu (aj tak nič zaujímavého po ceste nie je) až do Žarnovice,
2. v Žarnovici to stočíme na Hodrušu-Hámre a potom na Štiavnické Bane,
3. pred Banskou Štiavnicou v Richňanoch doprava na Počúvadlo,
4. z Počúvadla ďalej na Baďan a odtiaľ vľavo na Beluj, Prenčov, vľavo na Sv. Anton,
5. zo Svätého Antona na Banskú Štiavnicu, Štiavnické Bane, do dedinky Dekýš, kde máme ubytovanie.
6. Tu by sme zhodili veci a potom ešte krátky výjazd na Pukanec, Devičany, Gondovo,
Drženice, Kmeťovce, Bátovce naspäť do Dekýša.

Ubytovanie v súkromí TEREZA Dekýš

1. kapacita 1x dvojposteľová a 2x trojposteľová izba,
2. dvojposteľová izba 270 Sk/osoba + ubytovací poplatok 20 Sk/osoba,
3. trojposteľová izba 270 Sk/osoba + ubytovací poplatok 20 Sk/osoba.

Ale ako to býva zvykom, zmena je život, a tak sa nám trasa jemne upravila, rozumej úplne sa zmenila. Štartovali sme z Trnavy spred Lidla ako zvyčajne. Zostava viac-menej stabilná xLoop (teda ja), Daddy, furik, Peťo (peterrovnak), DuffGNR a po ceste pridavší sa myro.

Kedže Myro sa k nám mal pridať pri Seredi, nabrali sme smer Nitra a po ceste sme ho vyzdvihli na dialničnej pumpe OMV pri Seredi. Samozrejme nasledovala prvá zmena trasy a namiesto rýchleho presunu po diaľnici sme sa dohodli na ceste cez Vráble. Paráda, tade sme túto sezónu ešte nešli.
Ale keďže to nebolo v pláne tak nás hneď za Nitrou privítala hmla ako mlieko. Decentným tempom sme si to šinuli až do Vrábľov, kde sme svojou návštevou poctili Styx.

Po výdatnom odľahčení našich osôb od prebytočných kvapalín sme sa trochu pomotali vo Vrábľoch, teda hľadali sme benzínku, na ktorej sme doplnili palivo a hybaj smer Banská Štiavnica. Rýchly presun sa nekonal vzhľadom na počasie, ktoré nám vytrvalo kazilo radosť.

Vozeníčko

Všetko sa zmenilo za prvým vyšším kopčekom a my sme po pol hoďke konečne uzreli slniečko. Krásne počasie (hnusná inverzia v nižších polohách) nám prialo a teda zvyšok dňa sme sa rozvážali po kopčekoch a serpentínkach v krásnom slnečnom počasí a celkový dojem kazila len teplota, ktorá dosahovala maxima 18 stupňov len zriedkavo. Vedenia sa ujal Myro a my ostatní sme brúsili gumy až po hranu. Proste paráda. Svižným tempom sme sa prebrúsili až na Počúvadlo, kde sme si dopriali obedík. Počko stále krásne, len celkový dojem nám kazila partia maďarských motorkárov, ktorá obsadila celú jednu otvorenú krčmu (reštiku). Takže obedík sa konal vonku na teraske v príjemnom chládku (obedovať pri 16 stupňoch nie je až taká sranda ako to vyzerá na fotkách).

Popri obede sme prebrali trasu na poobedie s konečnou v Dekýši, kde sme mali zarezervované ubytovanie. Rozlúcili sme sa s Myrom, ktorý odjuchal domov a ďalej už len piati sme pokračovali v okružnej spoznávateľskej jazde.

Záver prvého dňa

Po odjazdení zopár zákrut a nejakých tých serpentín sme sa nahrnuli do dedinky Dekýš (takzvaná jednosmerná dedina), v ktorej sme chvíľu hľadali ubytko, teda jeho lokáciu. No dobre, ako navigátor by som sa neuživil, ale lokálne počerné osadenstvo nám poradilo aby sme sledovali tabule (áno, jednu sme mali pred nosom cca dva metre).
Na mieste nás privítala milá teta domáca v krásnom prestavanom priváte s vlastnou kuchynkou, spoločenskou miestnosťou a televízorom v každej izbe. :) Nemilé bolo akurát vchádzanie do dvorčeka (ale aspoň sme neparkovali na ulici), ktoré znamenalo prekonať asi 30 centimetrový schod a následný prejazd po rozmočenej tráve do kopca. Ale čo by sme my borci nezvládli.

PS: všetci sme sa tešili ako odtiaľ budeme ráno vyliezať.

Po ubytovaní a dohodnutí si času večere sme sa rozhodli omrknúť lokálnu krčmu. Bola krásna a zavretá, takže sme takmer hodinu čakali kým nám prídu otvoriť. Holt, aj to sa stáva. Po dvoch-troch rundách ostrého na vzpruženie (bola už vcelku kosa a my sme boli relatívne naľahko – však frajeri na motorkách  ) sme sa pobrali naspäť na privát, kde nás čakala veľmi chutná večera.
Po večeri sme si dohodli raňajky a hurá rekapitulovať deň pri fľaštičke vínka. No dobre tak teda pri troch. :) Popri popíjaní sme si spravili plán cesty na druhý deň a potom už hybaj spinkať.

Druhý deň, časť Prebudenie

Áno, táto časť si zaslúži vlastnú kapitolku. Prebudenie krátko po siedmej hodine bolo sprevádzané rôznymi zvukmi a pazvukmi, ako obyčajne. Najprv sme sa dohadovali o tom koľko je hodín, keďže vonku bola taká hmla, že sme nevideli na motorky pod oknom (asi 3 metre). Nasledovalo pokusné zapnutie TV a následná skorohodinka strávená sledovaním seriálu o ľudskom tele (fasa seriál, tak sme sa nezabavili ani večer pri vínku). Po seriáli som sa odhodlal zburcovať veškeré osadenstvo a tak sme po ôsmej konečne zasadli k raňajkám.

Po raňajkách a vyrovnaní účtu u pani domácej sme začali sušiť motorky, k čomu nám pomáhalo slniečko (zase tá hnusná inverzia, aj keď v danom momente nás potešila). Potom už len nahádzať zbalené veci na motorky, rozlúčka spojená s výjazdom z dvorčeka (a to sme si mysleli že to bol najhorší zážitok) a už sme to valili po vytýčenej trase. Tá nás mala doviesť až do Partizánskeho.

Vozeníčko a offroad

Je 10:00 a my bezradne stojíme v nejakej dedinke a netušíme kade ďalej. Čumenie do mapy a do navigácie neprinášal želaný výsledok a tak sme sa odhodlali osloviť domácich. Tí nás poslali k absolútne neoznačenej odbočke pár kilometrov naspäť. Úspešne sme ju našli a odmenou nám bol nový asfalt a prejazd krásnym prostredím. Pokračovali sme až do Novej Bane a tam pred Lidlom (náš obľúbený supermarket) sme prebrali ďalší úsek našej cesty. Mapa a Garmin sa zhodli na jedinej ceste a tak sme teda poslušne vyrazili. Po pár kilometroch, stretoch s babičkou, ktorá na nás mávala hrabľami a hrozila päsťou, a taktiež niekoľkých otočkách naspäť sme dorazili na rázcestie, z ktorého viedli len poľné cesty. Keďže Garmin aj mapa tvrdohlavo naznačovali cestu druhej triedy a jasný smer, rozhodli sme sa im dôverovať.
To čo nasledovalo je proste neopísateľné. Absolvovali sme offroad po lesnej ceste na čisto krosových mašinách ako Suzki Bandit, 2x Honda VFR 800, Honda VTR 1000 a BMW F 800 S. Proste paráda. Podaktorí zúčastnení sa vyjadrovali v superlatívoch, teda p…vali sme celú cestu. Na opačnej strane nás takmer dorazila tabuľa, ktorá hlásala: „Pozor, cesta II. triedy, v zime neudržiavaná !!!” Podľa nášho skromného odhadu je v tej lokalite zima už asi 30 rokov, keďže asfalt sme celú cestu nevideli.

Nasledoval už len pomerne nudný presun (po predchádzajúcom zážitku bol fakt nudný, keďže nám nehrozil pád dolu kopcom prípadne šmyk do lesa na každom metri) do Partizánskeho. Za Partizánskym sme sa rozhodli pre zastávku na obed, ktorá sa nám natiahla na takmer dve hodiny. Počas tejto prestávky sme stretli zopár kolegov, ktorí sa vozili po okolí a tak sme aspoň pokecom zabíjali čas pri čakaní na obed.
Po obede, vzhľadom na pokročilú dobu, sme sa vybrali priamou cestou na Topolčany a následne cez Havran do Piešťan, kde sa od nás oddelil Martin (DuffGNR) a my sme pokračovali smer Trnava a Bratislava. Rýchly presun domov bol naozaj rýchly a nestojí za rozpisovanie.

Tož toľko k nášmu výletíku. Tí ktorí sa nezúčastnili majú čierny bodík s podmienku, že v ďalšej sezóne to s nami musia dohnať.

S pozdravom zostáva Váš xLoop.