Jawa 350 - ako urobiť z babky dievčinu

Samozrejme na úpravy treba ísť opatrne, lebo rovnako, ako môžu mašine pomôcť, môžu ju aj pekne doriadiť. Takže koho takéto veci zaujímajú, nech sa páči, čítajte. Možno si veľa ľudí povie, aké už len úpravy sa dajú robiť na Jawe. Zastaralá konštrukcia i technika a celkový výzor - čo už len by sa s týmto dalo poriešiť. Ale práve o tom chcem hovoriť. Aby ta stará Jawka dobre jazdila, treba sa o ňu starať a už keď jazdí, tak v neposlednom rade každý chce, aby aj nejako vyzerala. Keď vylúčime možnosť renovácie do pôvodného stavu - teda spraviť si pekného veterána, skúsim sa prikloniť k tej druhej možnosti a síce čo najviac ju zmodernizovať, aby vyzerala ako moto zo súčastnosti. Stačí trochu zručnosti a pár dobrých nápadov a aj tá starenka sa dá premeniť na mladú krásku, i keď pri Jawe je to dosť relatívny pojem. Veľa ľudí si pomyslí, že je to ako tuningovať škodovku, že sa to neoplatí, ale práve naopak (alebo práve preto) budem rozprávať o čo najlacnejších a najjednoduchších úpravách, ktoré dokážu omladiť tie naše strojčeky.

Toto je moja Jawka v aktuálnom stave. Je to model 639 z roku 1991. Veľakrát sa mi už stalo, že na nejakom motozraze alebo stretku sa pri nej pristavujú ľudia, obzerajú a pýtajú sa na ňu. Či je to tá klasická jawka, aká je stará a najmä ako som urobil toto a hento atď... Človeka poteší, keď je jeho práca ocenená, a tak nevidím dôvod, aby som sa nepodelil s ostatnými a možno aj trošku inšpiroval mladých majstrov, ktorí majú chuť čo to na svojej jawke vylepšiť. Tak pôjdem pekne poporiadku ako som k tomu pristupoval ja. Po jej kúpe mi bolo hneď jasné, že v každom prípade bude vyzerať úplne inak a že toto je vďačný objekt, na ktorom budem realizovať svoje predstavy. Keďže som si ju doniesol domov v čase, keď sa už nekompromisne blížilo to deprimujúce zimné obdobie, mal som dostatok času na premyslenie a realizáciu. Vôbec prvým krokom boli nekonečné večerné hodiny vysedávania pri počítači kde som googlil a hľadal všetko možné o jawe 350. Našiel som niekoľkých maníkov prevažne z Čiech a kde tu som objavil nejaký dobrý nápad, ktorý by sa mi hodil a mohol som ho použiť. A potom som mohol začať. Prvá vec, ktorú som urobil akosi spontánne - okamžite som odmontoval dolu tie otrasné okrúhle smerovky, ktoré tam vyzerajú hrozne. Hneď som objednal za pár korún maličké, aké vidieť bežne na skútroch. Nato som sa pustil do veci, ktorá mi celu zimu brala spánok a to bola palubovka.

Budíky

Ako vyzerá palubovka na modeli 639, 638, 634 asi vie každý. A kto vie hádam pochopí, prečo sa mi nepáčila a prečo som sa rozhodol ju zmodernizovať. Hneď mi bolo jasné, že sa budem uberať podľa vzoru Hornet ročník 98. A tomuto som sa ju snažil pripodobniť.. Či už sa mi to podarilo alebo nie posúďte sami.

Trvalo mi to niekoľko mesiacov, kým dostala konečný tvar. Vlastne to bolo celé o tom že som niečo vymyslel, páčilo sa, vyrobilo sa znepáčilo sa, zavrhlo sa a urobilo sa nové  a takto to išlo dokola. Celé to začalo tým, že som chcel vymeniť podsvietenie budíkov. Experimentoval som s rôznymi metódami ako napr. LED diódy zapojené ako had dookola stupnice, vysokosvietivé LED namiesto žiaroviek atd'., ale ani jedno riešenie sa mi nezdalo dosť dobré. Nakoniec brat na nejakom e-shope objavil 12V žiarovky bez závitu, v modrej farbe, vysokosvietivé v cene 120 Sk za pár a stálo za to vyskúšať to. Výsledok bol viac než uspokojivý a podsvietenie bolo hotové. Aby som nezabudol spínaciu skrinku som získal po predchádzajúcom majiteľovi, za čo ho chválim do neba. Vysvetlím. Moja jawka totiž nemá klasicky PAL kľúčik a trojpolohovú spínačku, do ktorej stačí strčiť klinec a ide sa. Má totiž elektrickú spínaciu skrinku na kľúč a k nej su originál dva kľúče (skúste niekomu povedať že máte od jawy dva originál kľuče a bude na vás pozerať rovnako ako čerstvý vianočný kapor). Spínacia skrinka sa dá kúpiť hocikde v elektre (obchode s elektrosúčiastkami) stojí par korún a má úplne jednoduché zapojenie - dva kontakty a jedna poloha kľúča. Ďalej pri tom rozoberaní budíkov som si povedal, že ani tie stupnice nie sú najkrajšie a chcelo by to zmenu. Tak som sa rozhodol pre bielu farbu. Našiel som si stupnice aké su na budíkoch v škode octavia, trošku si upravil grafický návrh, dal zataviť do priehľadnej fólie (kvôli vlhkosti, tu nadhodím par slov pre tých, ktorí tvrdia, že je to zbytočné lebo do budíkov sa vlhkosť ani voda nedostane – omyl vážení stačí par kvapiek vody a z obyčajného papiera ostane len farebný fľak ). Takto som to namontoval po viacerých verziách tejto potlače stupníc a ten biely podklad v kombinácii s modrým podsvietením proste nemá chybu. Ďalej som sa rozhodoval namontovať ukazovateľ teploty motora. A síce obyčajný teplomer, aký nájdete v škode 120 plus snímač teploty za 80 Sk v autosúčiastkach. Ten som strčil medzi dva budíky a spokojne s tým jazdil vyše pol roka. No stále to nebolo ono. Rozhodol som sa pre radikálnejší krok a síce zrušiť tú palubu a spraviť úplné novú komplet. K tomu mi poslúžili ako inak nenahraditeľné poznatky z internetu. Dočítal som sa, že držiaky predného okrúhleho svetla sa dajú vybrať a otočiť a tým sa svetlo dostane o necelých 10 cm nižšie. To už je dosť. To mi stačilo na to aby som už aj všetko rozobral a poďho riešiť to inak. Ten nezmyselný plast, čo drží pokope budíky a tie štyri kontrolky som vyhodil, budíky šli tesne vedľa seba a pod nich vlastná výroba miniatúrnej palubovky, čo bol v podstate iba hlinníkový plech, na ktorom bolo toľko miesta aby sa zmestili štyri kontrolky vedľa seba. Bohužiaľ som týmto prišiel o priestor pre teplomer, ktorý som už jednoducho nemal kam umiestniť. Prehodnotil som situáciu a usúdil som, že mi nebude až tak chýbať a tak definitívne opustil moju motorku a leží na polici v dielni. Na to som ešte nahodil digitálny tachometer proste z bicykla, no funkcie ktoré má, sú na jawe na nezaplatenie. Rýchlosť, čas, meranie úseku, najazdené km, priemerná rýchlosť - no hotový palubný počítač  Na to už stačila iba čierna farba a dielo bolo dokončené. I pozrel sa a videl, že je to dobre. A bol spokojný.

Farba a polepy

Určíte každý pozná typickú jawácku bordovú. I keď sa na 350-ky tie neskoršie modely už nepoužívala, stále to boli tie otrasné odtiene červenej, s čiernymi polepmi JAWA a podobne. Už na type 640 sa blysli občas aj modrá, čierna a podobne, ale vrátim sa k 639-ke. Na mojej bola pôvodná farba červená, no keď som ju kúpil predchádzajúci majiteľ sa s ňou celkom pekne pohral a výsledkom bol čierny motocykel so žltým rámom. Celkom pekná kombinácia no chcel som niečo ešte krajšie. Teraz pár mojich postrehov z pozorovaní: jawke veľmi pristane rám natretý svetlou farbou, najlepšie sivá a podobne, čierna pôsobí ako snaha skryť škrabance a nedostatky. To iste platí o laku na plastoch. Prišiel som na to, že čím je sýtejšia farba a hlavne by mala patriť k tzv. teplým:) farbám ako žltá, oranžová, proste farba čo najviac výrazná, tým vyzerá motorka živšie. A teda aj modernejšie. Tak som sa rozhodol zachovať kombináciu žltá - čierna ale vymeniť ich umiestnenie a to rám čierny a plasty žlté. Výsledok je myslím celkom slušný. Po určitom čase som ale zistil že pekná farba nestačí, a chcelo by to oživiť nejakými nálepkami. Keďže som nechcel byť tuctový a kupovať si tie typické ornamenty ktoré nosia na aute snáď všetci toneri, rozhodol som sa polepy vyrobiť sám. Zopár skíc, grafických úprav v PC a nekonečné vyrezávanie do fólie priniesli svoje ovocie - viď obr.

Výfuky a sedlo

Jawa 350 má od výroby výfuky síce pekné, ale podľa mňa dosť nevkusne až príliš nízko rovnobežne s vozovkou. Po celý čas mi vŕtalo v hlave, že by nebolo od veci troška ich dvihnúť do neba. Samozrejme hovorím o klasických chromovaných výfukoch, nie tých dvojkomorových, ktoré sa montovali v posledných rokoch. Samozrejme pohrával som sa aj s myšlienkou vyrobiť si vlastné ladené rúry, ale predsa len urobiť laďáky na jawu je buďto geniálne alebo šialené. A nechcel som riskovať. Tak som ostal len pri tom, že pôjdu nahor. Tu mi postačila jedna drobnosť a síce vymeniť kolená zo 639 za tie zo 640, ktoré majú trošku iný uhol. Potom už len vyrobiť držiak, ktorý som prichytil na pôvodné miesto, kde boli výfuky priskrutkované k rámu a ten ich nadvihol asi desať cm vyššie. A to bolo v konečnom dôsledku viac než dosť. Má to aj malú nevýhodu, teraz tie výfuky držia viac-menej silou, ale neozývajú sa žiadne problémy a ten výzor za to jednoducho stojí. Priznám sa, že sedlo ani celú zadnú podsedlovú časť som nerobil ja, ale predošlý majiteľ a stoji za to aspoň sa o tom zmieniť. Oproti originálu má toto sedlo vybratú zhruba polovicu tej penovej výplne v sedacej časti pre vodiča a spodná plechová platňa na ktorej je sedlo uložené je v strede prehnutá. Tu je nutná ešte jedna vec a to dosť riskantná a to je zásah do rámu. Je potrebné ohnúť smerom dohora tie trubky, na ktorých je sedlo uložené a to v mieste kde bude prehnutá kovová platňa sedla. V konečnom dôsledku to spôsobí že sedlo vyzerá ako dvojdielne pre vodiča a spolujazdca, namiesto toho rovného pôvodného. A práve tomuto som prispôsobil aj výfuky, ktoré teraz idú rovnobežne s podsedlovým plastom. Drobnosť, ktorá celkom pekne zvýrazni moto a je vhodná aj z hľadiska bezpečnosti sú reflexné pásky na kolesách. Dajú sa kúpiť za nejakých 250 sk, ale mňa napadlo lacnejšie riešenie. Zašiel som do papierníctva, kúpil som reflexnú lepiacu fóliu o rozmeroch 50 x 50 cm, narezal som si potrebné množstvo pásikov širokých 1cm a nalepil. Výsledok je rovnaký ako u tých drahších a stalo ma to 45 Sk.Už iba pre lepší efekt som ešte skrátil zadný blatník úplne na minimum, len po koniec držiaka na ŠPZ a vyzerá to super.

Praktické veci

Nasledujúce veci sa týkajú úprav, ktoré sa nedajú vymyslieť, ale trosku jednoduchšie – kúpiť. Hovorím o tom, čo som si ja osobne na mašinku zaobstaral, čo som takmer nevyhnutne potreboval a čo sa celkom hodí a dodáva nielen dobrý výzor ale aj slúži praktickým účelom. Po niekoľkých tisícoch odjazdených kilometrov som zistil, že ma nepriťahuje žiadny supersport ani street, ale jednoduchá mototuristika a tomuto účelu som sa snažil si moto prispôsobiť. Takže v prvom rade som si zaobstaral 30L kufor. Vojde doň prilba a pár drobných vecí a aj pri bežnom jazdení na jeden deň je tento priestor neoceniteľný. K tomu ako ku správnemu cestovnému motocyklu patria kryty rukovätí známe predovšetkým z endura, ale jawke dodávajú skvelý výraz. Ďalšou záležitosťou boli rukoväte, ktoré nielen dobre vyzerajú ale hlavne su prijemné na dotyk a stoja pár drobných. Oproti tým bežným, ktoré sa na jawách vyskytujú je to veľký rozdiel. Ďalej ten bicyklový tachometer je úžasná vec - dokáže merať veci, ktoré nezvláda ani sériová japonská motorka, dá sa namontovať úplné jednoducho rovnako ako na bicykel a poskytuje všetko, čo treba počas jazdy a väčšinou aj to čo netreba:) A nakoniec už keď som si urobil tú palubovku podľa naháča, samozrejme pri dlhšom jazdení je na nezaplatenie nejaká tá ochrana pred vetrom. Malý nenápadný plexištít vlastnej výroby. Použil som obyčajné plexi a využil jeho vlastnosť že pri ohriatí na nejakých 200 stupňov je tvarovateľné ako papier a dobre drží svoj tvar. K novej palubovke a okrúhlemu svetlu sa vynikajúco hodí. Ešte jednu dobrú radu. Skúste si namiesto obyčajného klaksóna namontovať nejaký špeciálny napr. nájdete pri dolníkoch rôzne trubky a slimáky s úžasným zvukom a každý kto vie ako trúbi stará jawa, sa bude čudovať pri takomto zvuku. Svojho času som skúšal rôzne spätné zrkadlá - maličké, väčšie, kadejaké komplikované tvary, no napokon som dal prednosť účelovosti pred výzorom a nechal tam tie klasické štvorcové. Nevyzerajú bohvieako, ale vidno v nich skutočne všetko a sú dosť vysoko, takže som to riešil takto. Ak ale niekto chce skrášliť jawku tak vhodné spätné zrkadlá jej veľmi pomôžu. Kryt na reťaz je celkom praktická vec, no záleží to už od majiteľa. Je to praktické, ale vyzerá to hrozne, takže v mojom prípade som ho radšej poslal do teplých krajín. To koleso, čo sa sem tam zašpiní od naolejovanej reťaze predsa vyčistím. Kvôli stabilite mám troška vystuženú prednú vidlu. Jawa sa zvykne vlniť a správať neisto na cestách a hlavne v zákrutách. Stačí pustiť pri 90 km/h riaditka a každý pochopí čo myslím pod pojmom stabilita na jawe. Tomu sa dá ale ľahko pomôcť. 4mm plech ohnutý do oblúka a našróbovaný pod blatníkom sposobí pevnejšie teleskopy a odstráni niektoré chyby, na ktoré inžinieri v jawe pred 20-mi rokmi nemysleli. A posledné, ale najdôležitejšie – pneumatiky. Barumky nie su zlé, ale kto najazdil 5 tisíc km na Barumkách a potom 5 tisíc na Mitaskách, pozná rozdiel. Ja mam obuté vpredu aj vzadu Mitas, nie su úplne to najlepšie čo sa dá na jawku zohnať, ale sú lepšie ako Barum a za tú cenu nie je čo riešiť. Predsa len aj jawu treba v zákrutách naklopiť a tam poznať dobré obutie motorky.

Bezkontaktne zapaľovanie

Posledná vec, ktorú spomeniem a hádam prvá ktorú som na jawke urobil. Viem že tato téma je neskutočne veľakrát prebraná, tak k tomu poviem niečo aj ja z pohľadu užívateľa. Bezkontaktné zapaľovanie ma vyšlo na nejakých 3 000 Sk a asi hodinu montáže a jediný krát som tie peniaze neľutoval. Mal som doma kedysi jawu 634 a nielen na nej som za celý svoj život toľkokrát nastavoval zapaľovanie, že to zvládnem jednou rukou so zaviazanými očami (no možno to trošku preháňam, ale zas až tak veľmi nie). Neskutočné hodiny s náradím v ruke, kilometre tlačenia motoriek, milióny spálených sviečok a nech mi boh odpustí tie vyberané názvy, ktoré som dával jawe a jej úžasnej konštrukcii pri nastavovaní zapaľovania. Tak po takomto roku so starou jawou, ktorú som vymenil za novšiu som si povedal že dosť bolo trápenia a investoval som do toho. S čistým svedomím môžem povedať že za celú sezónu som jediný krát nezložil kryt motora, ktorý ukrýva zapaľovanie a sviečky, ktoré som tam pred začiatkom sezóny dal a sú stále tam. Moto ide úplne bez najmenších problémov žiaden nepravidelný chod, alebo vynechávanie v určitom pasme otáčok sa nekoná. Až sa mi to nechcelo veriť, proste bezstarostná jazda na jawe. Len tankovať a užívať si kilometre. Takže vrelo doporučujem každému, doprajte svojej jawke VAPE ona sa za to odmení. Keďže fráza „ Jak me karmiš tak ci sram" – pre tých ďalej od východu je to: "ako ma kŕmiš, tak ti seriem“, u jawy platí dvojnásobne alebo inak povedané, kto sa ako o motorku stará, podľa toho mu tá mašina jazdi. AJ JAWA. HLAVNE jawa. Ešte som pre pokojný spánok za posledné peniaze pred začatím sezóny vymenil všetky časti dobíjacej sústavy vrátane baterky a bolo všetko v poriadku. Nechcel som aby ma niečo nečakane prekvapilo nepripraveného. Tu dám malú radu, zožeňte si regler CDL namiesto klasického jawáckeho, je asi o polovicu lacnejší a okrem toho sa používa pre Jawa, Zetor, Škoda, Avia atd'.. Usmerňovač som kúpil VAPE za rovnakú cenu ako tá sranda, čo sa tam montovala sériovo a rozpínacie relé zoženiete zas v autosúčiastkách za cca 70 Sk. Ešte nove uhlíky a poďho bezstarostne jazdiť.

Čo dodať na zaver. Týmto článkom som chcel pomôcť tým, ktorým sa nepáči ich sériová jawka a majú chuť trochu sa v nej povŕtať. Tých mojich pár viet môže slúžiť ako rady alebo aj motivácia pre tých čo sa boja skúsiť to. Očakávam aj akúkoľvek kritiku a je mi jasné, že nie každému sa to bude páčiť ale robil som to kvôli sebe, nie ostatným. Rád odpoviem na akékoľvek otázky, pokiaľ bude čas samozrejme :) Jawa je hrozne nevyspytateľná motorka. Problém sa objaví záhadne práve vtedy, keď to človek najmenej potrebuje a očakáva. No na druhej strane chcel by som vidieť kde budú dnešné jogurty o takých 20-30 rokov, zatiaľ čo jawy stále brázdia cesty. Keď už dôjde k najhoršiemu tak generálka, výbrus, či nová prevodovka vyjdú na par tisícok a jazdí zas ako nová. Mňa osobne táto mašina zradila len raz a aj to bol prerušený kábel a tri týždne som ho nedokázal nájsť. Vydrbala so mnou to je pravda ale stávajú sa aj horšie veci. Stačí sa o ňu postarať. Naučí jazdiť aj totálneho zelenáča, odpúšťa začiatočnícke chyby a nehodí vás hneď o zem, keď ešte neviete zaobchádzať s plynom. Na jawách jazdím už od malička a nie je to v podstate zlý stroj, len niektoré veci nie sú celkom domyslené. Keďže uznávam turistiku je načase vymeniť ju za niečo silnejšie, pohodlnejšie a túto prenechať niekomu ďalšiemu. Jawám a jednej stope ZDAR !