Môj Venca Red Bull (Jawa 634)

Že chcem mať v živote motorku mi bolo jasné od prvej chvíle, ako som zhliadol Reno Rainesa a jeho vlajúce vlasy. Z nepochopiteľných dôvodov motorky nikto nerozdáva, tak mi drahnú dobu trvalo, kým som zosmolil pár tisícok. Kedže na motorke som spravil pár kolečiek v autoškole pred 6 rokmi a potom asi jednu hodinku na kopci na kroske, ako zodpovedný človek som vedel, že to nebude nič silnejšie ako Jawasaki alebo dederónska MZta. Po zložitých mozgových procesoch som sa jedného dňa ocitol na dvore u jedného chalana a obzeral krásku za 14 000. Jawa typ 634, rok výroby 1979, do 1990 postávala niekde v kasárňach, ja som mal byť majiteľ číslo 6 (no, nesmejta sa!). Mašinka vyzerala opticky pekne, pekne prdkala, dym minimálny, testovacia jazda k spokojnosti. Chalanisko o žiadnej závažnej chybe nevedel, ale netajil sa tým, že mimo okres by sa na nej neodvážil. Pcha, plané reči!

Domov sme ju odviezil na vozíku, pretože takú cestu som sa na nej neodvážil. Prikúpil som prilbu za tri litre, nech je moja obľúbená hlava v bavlnke (hoci dnes si myslím, že som ten termoplast preplatil., ale sedela ako uliata a čakať dlhšie na inú sa mi nechcelo). Na políciu som išiel s obavami, pretože v techničáku boli napíasné nezmyselne malé kolesá, ale všetko dopadlo dobre. A takto začalo moje jazdenie.

Pri prvej jazde som ju po 100 metroch skoro položil na neprehľadnej križovatke, keď na mňa vybehlo auto. No nič, stále sa učíme. Zamieril som na zabudnuté okresky s minimálnou prevádzkou (kde sa v podstate po úvodných 300km držím doteraz) a spočiatku mi 60ka pripadal ako kozmická rýchlosť, ale po čase už som sa odvážil až po stovku. Nervy mám však nastavené správne, do zákruty idem pomalšie ako moja babka do schodov a všetkým plechovkárom v okolí 5km sa snažím preniknúť do mysle, či náhodou nemajú v úmysle ma zostreliť. Predbehol som zatiaľ celkovo dve autá, multikáru a 105ku, z ktorej stúpal dym. Pri jazde do kopcov už by mi nevadilo pár koníkov navyše, ale v zákrutách ma stále vynáša šírinu-barinu, takže pri jazde na Havran sa za mňou vytvárajú pekné kolóny nervóznych plechoviek. Nech čakajú, ide Venca Red Bull!

Prečo také meno? Red Bull pochopíte z fotiek a Venca má byť poctou Vencovi Konopníkovi zo Slunce seno a..., ku ktorému ma prirovnal kamarát, keď som mu spomenul, že ma už roztláčali dvaja susedia (motorka v tom bola nevinne, istý debil /ja/ si zle zapamätal pozíciu kohútika a snažil sa ju nahodiť so zavretým prívodom. Stále sa učíme). Komických situácii bolo viacero. Po prvých 15km mi odpadlo a rozbilo sa zle utiahnuté doma robené spätné zrkadlo. Na križovatke mi došiel benzín - šak rezerva je aspoň na 500km, néé? (ku cti mi aspoň slúži, že to bolo cestou na benzínku). Následne pri utieraní nádrže zakvápanej od oleja mi do nej padol kus papiera, ktorý som vylovil až po pol hodine, za použitia špeciálneho nástroja zloženého z kusu železa, zubnej kefky a lepiacej pásky. Proste Venca.

Stroj je plne pojazdný, ale nie bezchybný. Kupoval som ju už s tým, že nejdú blinkre - však to sa spraví. Môj prvý technický zásah bola výmena tachometra, ktorý netočil kilometre. Zvládol som na jendotku. Po odjazdení asi 100km mi začala znenazdajky pri nízkych otáčkach kapať. V podozrení na upchatý prívod paliva som rozobral a výpláchol nádrž- nič. Chybu odhalil až múdry ujo, ktorý mal spraviť blinkre - elektrika nezvláda. Dobil som teda batériu a zdá sa, že sa to výrazne zlepšilo, obávam sa ale, že ju budem musieť vymeniť. Blinkre stále nejdú. Ďalšia nepríjemnosť je kvápajúci olej od pripojenia výfukového kolena. Rajdy sú drsné, spolu so samolepkami ako Psychopathy alebo Provocation dávajú najavo, kto je na ceste pánom, bohužial to dávajú najavo aj mojim zápästiam, ktoré musím už po 20km vytrepávať. Mám aj originál riaditka, snáď ich raz vymením. Spotrebu odhadujem mierne nad 5l, snáď sa ešte trocha zlepší, keď utesním ten výfuk. Neviem ako má ťahať Jawa, ale môj inštinktívny odhad je, že ťahá, ako má. Prevodovka zatiaľ funguje, už dokonca nehladám neutrál pol hodinu (a naopak neutrál medzi 3 a 4 trafím na pobavenie divákov len výnimočne), ale dať dole z 3 na 2 vyžaduje značný cvik. Niekedy sa pokúšam ísť zo štvorky hore, škoda že tam už nič nieje, hoci by nebolo na škodu. Pozitívne ma prekvapil zvuk motorky, Jawu som mal akusticky zafixovanú ako prerastený pinčel, ale nie je to také hrozné. Nepríjemne ma naopak prekvapil fakt, že pod sedadlo nestrčím ani cukrík (nedávno som objavil kapsičku v bočnom plechu, to to trocha zlepšilo). Zadné tlmiče poriadne trieskali, ale sú nastaviteľné, takže potočenie kolečka to vyriešilo. Historky o tom, že Jawa z jazdca vytrase dušu a všetky drobáky sa ukázali ako nepravdivé, mierne sa rozkýve na chvíľu okolo 60ky, potom je to zase v pohode. Naopak sa potvrdili zlé chýry o prednom bubne, ktorý ako by ani nebol. Na tú moju priemernú 70ku mi to zatiaľ stačí.
Ako bonus je pod nádržou LED podsvietenie, ktoré netúším ako sa zapína, takže to mi ešte len radosť bude robiť. Všetkého veľa naraz škodí!
Takže toľko k Vencovi Red Bullovi, myslím že fórum ovlažím ešte nejednou otázkou, napriek tomu zatiaľ neľutujem túto investíciu!