Moja Yamaha YZF R125 - Malý diablik

A tak som začal bádať po internete, čo by to asi tak malo byť.

Najprv padla voľba na staršiu Hondu CB 500. Ale potom som si povedal, že chcem radšej nový stroj, ktorý prvý krát ja popohnem a ja "vychovám". Tak som sa začal obzerať po funglovkách. Od detstva sa mi páčili jogurty, tak som rozmýšľal o nejakej 600-vke. Že cenovo to nejak zvládnem cez leasing, budem jesť chleba a piť čistú vodu, len aby som mal dobrú moto. No keď som sa tak pozamýšľal, a podstúpil na výstave ku pár 600-vkám ako napr. Yamaha YZF R6 alebo Honda CBR 600RR, s obrovským rešpektom som urobil dva kroky vzad. Vyskúšal som aj posed, čo bol na moje prekvapenie dosť pohodlný. Pri Yamahách boli aj R125-ky, no po tých som sa len tak z diaľky popozeral. Hovoril som si: 125-ka ? A čo som baba ?

No cenovo som sa napokon uchýlil práve ku nim a začal som hľadať tú moju. Rozmýšľal som aj nad Hondou CBF500 alebo Kawasaki Ninja 250R, ale až tak sa mi nepáčili. Potom som sa dozvedel, že tu v Trnave je nejaké to BIKERSCENTRUM. A súčasne som na internete natrafil na nádhernú, vysnívanú jedinečnú moto: ano, bola to práve Yamaha YZF R125.

Tu na motoride.sk som o nej našiel skvelý článok, ktorý ma chytil za srdce. A už bolo moje presvedčenie na mieste, tak som sa vybral si ju pozrieť tentokrát už aj zblízka do bikerscentra.

Ako som vošiel do dvora, zamieril som priamo do predajne Yamaha, kde mali pred dverami vonku poparkované rôzne motorky, ako som išiel dnu, všimol som si vedľa seba dve nové R6-ky, a že idem sa pozrieť dnu na 125-ku. Spýtal som sa na ňu predajcu a on že vonku je jedna modrá a vo výklade žltá. Tak som išiel von a tie dve R6-ky, z toho bola vlastne jedna R125-ka. Skoro som odpadol od údivu, nečakal som také rozmery na 125-ku. Tak sa ho pýtam, že či mi ju naštartuje. Tak povedal, že hej a začal ju tlačiť o 2 metre dopredu od R6-ky. A ja, že to tlačí práve R6-ku. Ešte raz som vyvalil obe oči a už som sa aj snažil prestať rozplývať nad jej veľkosťou.

Otočil kľúčikom, ručička na otáčkomeri si dala jedno kolečko, všetky kontrolky zablikali, ozval sa zvuk štartéra a po ňom ladný, tichý, kľudný štvortaktný zvuk motora. Hneď sa mi zvuk zapáčil, čakal som trochu "prdkavejší". Na pootočenie plynom reaguje okamžite a prudko. Previezť som sa nemohol, lebo to bola funglovka a na skúšobné jazdy tam inú nemali. Niečo mi o nej povedal a nechal ma nech si ju poobzerám.

Krásny, naozaj jedinečný odtieň modrej, svetlá ako oči vyžarujúce len jednu vetu - vezmi si ma. Každý jeden jej tvar dokonale zladený s inými, biely otáčkomer, 10 000 ot. v bielom poli z celkových 12-tich...

Takto som ju bol pozerať tri dni a stále sa niečo vypytovať a sem tam som prihliadol ku R6-ke a potvrdil v sebe svoj rešpekt voči nej a úvahy, že na to ešte ako finančne tak aj skúsenosťami nemám.

V ČSOB mi leasing neschválili, aj keď som zaplatil akontáciu, prečo, to je už ich vec, tak som začal pomýšľať, aj keď veľmi ťažko, že tento rok asi nič nebude. Potom mi predajca navrhol niečo ako úver cez dajaký ESSOX, že garantujú schválenie úveru do 15 minút. Že prečo nie, navýšenie nie príliš vysoké, prvá splátka po mesiaci a spracovateľský poplatok žiadny. Zatiaľ som išiel do pubu v bikerscentre na kofolu, kde mi aj volala milá pani z Essoxu a pýtala sa ma na zárobok, bydlisko a podobné veci... Tých 15 minút bolo dlhších ako 8 hodinovka v robote. Motorka už bola vzadu za sklom pre mňa prichystaná poumývaná a ja som nevedel na čom som. Napokon predajca vyšiel, zamával na mňa a ja som už z jeho výrazu skoro vyskočil z kože. Podarilo sa, schválili to... Tak som to popodpisoval a mohol si ju konečne zobrať. Prišiel som si po ňu však až o dva dni , nakoľko som stále vybavoval garáž. Týmto ich musím pochváliť za prístup.

Prvé metre

Keď som konečne prišiel po ňu, vypýtal som si ešte raz pár pokynov, lebo som nejazdil skoro dva roky a vôbec nie na novej Yamahe a pomaly som sa chcel pohnúť. Zaradil som 1-ku a motorka zdochla. Toto sa opakovalo tri krát, mysľou mi prebehlo že čo som to kúpil za šrot, potom ku mne prišiel jeden chlapík, čo ma videl ako sa trápim a upovedomil ma, že so sklopeným stojanom sa nepohnem. Tak som zdvihol stojan a konečne sa pohol.

Točil som ju len v zábehových otáčkach t.j. do 6 000 a išlo to pekne. Vychutnával som si jazdu a šťastie zároveň. Prešiel som 4 km, potom som zastavil pri nákupnom centre. Zosadol som, šiel niečo kúpiť na pitie. Ako som kráčal v obchode, zrazu mi prišla zvláštna kŕčovitá bolesť do rúk od tvarovania riadidiel. Potom som na nej prešiel ešte 10 km domov ale už ma ruky neboleli a odvtedy sa to našťastie neopakovalo.

Zábeh

Zábeh - ku tomu len jedno slovo - úžasné. Tá motorka ako by mala naozaj srdce a pľúca, všetko s každým novým km pomaly zapadalo do seba. Keď som sa už blížil ku 7 000 otáčkam, ani veľmi nechcela sama ísť vyššie, ani zvuk sa mi nepozdával. Tak sme sa pomaly navzájom spoznávali. S motorkou sa perfektne manévruje, 130-ka guma vzadu robí svoje a podvozok môžem len chváliť. Nerovnosti na cestách zvláda bravúrne akoby tam ani neboli. Tak som sa premával hore - dolu medzi dedinami silne prekonávajúc pravú ruku, aby som neprekročil zábehové otáčky. Po 500 km som ju už mohol točiť do 8 000, no stále som nevedel na čom sedím, lebo najvyšší krútiaci moment a výkon má od 8 000 ot./min. Na superšport sa na nej sedí naozaj dobre, všetky tlačítka sú po ruke.

Akoby naschvál, nasledujúce dni začalo v jednom kuse liať. A koľkokrát som si to aj hovoril, keď bolo stále pekne, že len čo kúpim moto, bude pršať. A tak aj bolo. Raz keď som išiel večer zo smeny domov, tak pršalo a ja som ju mal možnosť vyskúšať v daždi. Išlo sa na nej dobre aj po mokrej vozovke. Michelinky vykonali svoje a šťastne sme dorazili domov.

Už som mal pomaly 1000 km za sebou a tak som sa objednal na garančný servis, teda pozábehový. Opäť som čakal, tentokrát vyše hodinky, že ako to vlastne ide nad 8 000 otáčok.

Jazdenie po zábehu

Konečne som vyrazil z Bikerscentra tešiac sa na športové otáčky. Najskôr som ju v meste len tak hladkal, len tak na neutráli som jej sem - tam vytočil a konečne začul zvuk od 8 000 ot. Vyšiel som z mesta, už bola dobre zohriata a naložil som jej natvrdo, nech ukáže, čo je v nej. Jednotku len tak do 8 000 a od dvojky takmer po obmedzovač, čo je 10 500. Bol to naozaj úctihodný výkon na taký maličký motor. Pri každom prejdenom metri cítim, že je to malá kubatúra, ale vydáva zo seba maximum a to je pre mňa postačujúce. Niekto by možno povedal, že si na ňu rýchlo zvykne a že o rok ju predá. Ale ja aj keď už dávno nemám 16 rokov, to tak nepociťujem. Je to parádna motorka a keď chcem viac zrýchliť, nie je problém ľavú nohu posunúť o pár cm nižšie a podradiť.

Pri 6 - 7 000 otáčkach motorka len tak pradie a pri tom aj pekne ťahá. Od 8 000 je to neskutočný výkon na štvortaktnú 125-ku. V Yamahe spravili zadosťučinenie. Pri športovej jazde kým ju držím medzi 8 - 10 000 otáčkami sa ocitám v inom vesmíre a nič iné pre mňa neexistuje. Potom vo väčších zákrutách si polahodím uši, keď ju spustím ku 6-tim tisícom. Wheelie som neskúšal, ani nehodlám, viem, že 125-ka ťahá na zadnom iba v jednotke, tak si zbytočne nechcem ničiť tlmiče a reťazový kit. I keď sa mi raz náhodou podarilo pri nesprávnom podradení. Keď jazdím športovo a radím po 10 000 otáčkach, ďalší kvalt berie od 8 000, pri čom jazdcom pekne trhne, takže vyblázniť sa na tom dá až až. Posed a všetko čo s ním súvisí je naozaj perfektný. Keď som po nej sadol na staršiu nemenovanú motorku, čo nebola jazda na nej pred tým pre mňa žiadny problém, musím sa priznať, nevedel som na nej ísť, pohýnal som sa v štvorke, riadidlá som ledva našiel, ledva som dobrzdil kým som našiel zadnú brzdu pod nohou, tak som to nechal tak. Vraví sa, že dobrý motorkár osedlá hojicakú motorku, no, asi mám ešte čo robiť...

Sériový zvuk motorky sa mi veľmi páči, len ju nepočujem pri vyššých rýchlostiach kvôli vetru a premávke. Takže to budem asi riešiť ladeným výfukom. Prešiel som na nej domov trasu dlhú cca 300 km úplne v pohode a bola to zábava. Doma som zosadol, čakal som menšie bolesti od posedu, no tie sa nedostavili, takže som bol spokojný. Cestou späť som išiel domov s kamarátom Gasho-m, čo ma na motorku nahovoril a aj on si kúpil R125 žltú - tú druhú z bikerscentra. On bol ešte v zábehu, tak sme išli pomalšie ale nebol problém, onedlho mal 500 km za sebou aj on a mohol točiť do 8 000 čo je už v skutku dobré. Okolo 100 km/h nebol problém. Doniesol som si so sebou pekné zážitky z jazdy. Prejazdy serpentín boli perfektné, nebyť perfektných bŕzd a podvozku, by som mal na mále nevýjsť z cesty. Ale čím ďalej som skúsenejší a viem, čo si na nej môžem dovoliť.

Pri jazde so spolujazdcom sa ohlási kubatúra a cítiť značný rozdiel proti jazde sólo, ale aj tak ide krásne. Rozhodne to nie je len také približovadlo, je to plnohodnotná motorka postavená na 125ccm. A pre začiatočníkov to pravé orechové.

Záver

Moje skúsenosti s touto motorkou sú jednoznačné: dobrá kúpa.

Brzdy: Zadnú ani nepoužívam, len keď nestíham prednou, čo je málokedy, lebo predná je dobre silná. Kotúč vpredu aj vzadu.

Podvozok a pneu: Perfektné. Aj pri flekovaní pri prudkom podradení alebo v zákrute zadnou brzdou sa motorka chová excelentne. Až by som povedal, že spadnúť na nej je dosť problematické. Tlmiče nie sú až také tvrdé.

Každý jazdný úkon na tejto mašinke je paráda.

Spotreba: Sem by sa hodilo no comment, ale aby sa nepovedalo, mne vyšla na 2,5 litra na 100 km. A to som išiel cca 50% trasy v športových otáčkach.

Už neviem, čo napísať, prípadné otázky môžem zodpovedať v diskusii.

Plusy a mínusy

Ovládateľnosť, vzhľad, výkon

Plastová nádrž