Indian Summer 2007 5/7

Deň 4 – sobota

Caprile – Selva – Pescul – Forcella Staulanza 1766m – Zoldo Alto – Forno – Longarone – priehrada/roklina Vaiont – Passo di San Osvaldo 827m – Claut – Barcis – roklina Cellina – Barcis – Bosplans – Forcella di Pala Barzana 870m – Poffabro – Navarons – Tramoni di Sopra – Forcella di Monte Rest (Passo Rest) 1052m – Forcella di Priuso 863m - Ampezzo – Villa Santina – Tolmezzo – Chiusaforte – Pontebba (A23) – Tarvisio – Villach – Klagenfurt – Bad St.Leonhard – Obdacher Sattel 954m – Obdach – Zeltweg – Knittelfeld – St.Michael, 467km

Víkednové dni sa vždy snažím využiť na presuny do „destinácií“, prípadne domov, pretože premávka na diaľniciach je slabšia, naopak na známych alpských cestách neznesiteľná. Ráno nám síce ešte trocha kazí „kvalita“ raňajok v hoteli, ale zakrátko sa nálada mení o 180 stupňov, keďže po krátkom zahriatí motorov začíname smerovať na východ po ceste č.251 a už aj stúpame do sedla Forcella Staulanza (1766m).

Krása tohto sedla na úpätí legendárneho skalného masívu Monte Pelmo (3168m) nám berie dych a dojem je umocnený samotou a kvalitným asfaltom. Už pri stúpaní do sedla vidím, že som sem mal prísť už dávno a celá severná rampa to len potvrdzuje. Po Selle di Lanza je Staulanza teda ďalšie nové sedlo a neočakávane krásne.

Nasleduje dlhší presun dolinou do mestečka Longarone a odtiaľ stúpanie k 261m vysokému priehradnému múru (bývalej) priehrady Lago di Vaiont, ktorý vidno už doliny v úzkej rokline a prístup k nemu je možný po zaujímavej serpentínovej ceste, ktorá končí tunelom v kolmej stene.

Priehradný múr žiaľ dnes už tvorí iba smutný pomník tragických udalostí z 9.októbra 1963. Vtedy sa masa 270 miliónov kubických metrov zeminy zo susedného masívu Monte Toc (v dĺžke niekoľkých kilometrov!!!) po podmytí vodou z priehrady zosunula do naplnenej priehrady a následná prívalová vlna, ktorá prešla cez múr v množstve asi 50 miliónov metrov kubických vody, zmietla mestečko Longarone ako tsunami.

Oficiálne údaje hovoria o 1917 (!!) obetiach iba v meste Longarone (kde zahynul každý 10.obyvateľ), presný počet sa nikdy nepodarilo zistiť, ale najpesimistickejšie odhady sa blížia k číslu 4000. Zosunutá pôda rozdelila priehradu na 2 polovice a tá sa samozrejme stala nepoužiteľnou. Priehradný múr (ktorý sa pri katastrofe nepoškodil) zostal ako memento a pomník ku ktorému chodí veľa turistov trošku sa zamyslieť nad životom v „technickom veku“.

Krátko to urobíme aj my a pokračujeme cez tichý Passo di San Osvaldo (817m) s kvalitnou východnou rampou a westernovskú roklinu Cellina do Bárcis, za ktorým na nás cestou cez Bosplans čaká ďalšie príjemné prekvapenie – zašité sedlo Forcella di Pala Barzana (842m) .

Západná rampa je asi 2m úzky, pozakrúcaný asfaltík (celkovo 16 serpentín), vedúci akoby cez arborétum listnatých stromov, ktorých vôňa pri (vynútenej) pomalej jazde sa prediera do prilieb. V závere stúpania sú k dispozícii pôsobivé výhľady na hrebene na západe. V osamelom sedle, v ktorom nie je nič okrem pamätníka, križovatky turistických chodníkov a akéhosi starého prístreška na gulášku, dávame obed v prírode.