Moje prvé Alpy

Teda ahojte, ja to zhrniem nejak len tak stručne. Hold, chalani to tu píšu zväčša tak, že je to zaujímavé čítanie. No a ja na takéto písanie asi moc nie som. Teda ak niekto chce, tak si možno skôr spraví obraz výletu a jazdenia podľa fotiek...

Plánovanie začalo ešte minulú sezónu. Alpy - to bol môj sen už dlho, stále som len slintal, keď som videl články tu na motoride od chalanov čo jazdili Alpy... pekné zážitky a krásne foto rajcovne lákavých ciest a zákrut.... wau, wau... Problém bol - klasika, nebolo s kým ísť... Všetci stále hučia áno, ideme tam či tam, ale ak by sa už malo ísť či niečo dohodnúť, tak hold skutek utek... Proste klasika... To asi poznajú viacerí z nás... Keďže som ale do Álp chcel ísť v každom prípade, tak som sa dohodol s kámošmi z Prahy, ktorí zase majú kámošov v Nemecku a v Rakúsku atď. Je to fajn partia, s ktorej časťou som jazdil minulú sezónu kris kros po CZ a teda vedel som, že ak sa niečo dohodne, tak to aj naozaj bude platiť. Teda dohodlo sa a šlo sa. Všetci do jedného, bez výnimky. Vyzeralo to teda na sľubný začiatok.

Ja, klasika, ďaleko od Pražákov a tak som vyrazil v piatok pred obedom z KE... Celkom mi tá Praha vyhovuje tým, že si zajazdím už cestou tam... Chcel som pôvodne ísť už vo štvrtok, obľúbenou trasou KE-RV-LC-ZH-MT-ZA a zakotviť na noc v Ostrave, kuknuť kámošov a tak, prespať tam a potom ďalší deň ísť do Prahy. No len akosi som sa vo štvrtok nevedel uvolniť z práce a teda vypadol som nakoniec z KE až v ten už spomínaný piatok predpoludním. Death line bolo dôjsť v piatok do večera do Prahy, aby som sa pripojil ku kámošom a na ďalší deň už s nimi vyrazil z Prahy do Mníchova. No nebolo to ale nič moc lákavé, ísť z Košíc priamo do Prahy, kedže bol práve posledný deň v školách, teda začali prázdniny a plus bol piatok... No ale inak to nešlo... V piatok niečo po 20tej som teda dorazil do Prahy, cesta nakoniec napriek uvedenému celkom ušla, počasie bolo fajn aj keď malo pršať, ale nateraz sa konečne v môj prospech predpoveď počasia mýlila. Prespal som u kámoša a v sobotu predpoludním sme v Prahe spoločne sedlali už tri naše kone a vyrazili do Mníchova pripojiť sa k zostávajúcej partii.

Cesta Praha - Mníchov. Nič moc, keďže 80% cesty fúkal super silný nárazový vietor... tak som pi....l skoro celú cestu, nech radšej leje, ale nech tak nefúka... To ti potom drbe a hovoríš si v duchu, jóóóóój šak tak kua nefúúúkaj... atď. atď. ;) Podvečer sme dorazili do Mníchova, kde nás na dohodnutej pumpe čakali kamoši a odtiaľ sme šli k nim. Ráno sme sa stretli u nich celá 13 členná partia a vyrazilo sa do Rakúska... a môj sen začal naberať kontúry ;))))))

Cesta z Mníchova na našu Rakúsku "základňu"

Už celá partia, skladajúca sa z môjho pohľadu už zväčša z celkom skúsených borcov, ktorí už jazdia roky... no a ja, ktorý sa stále mám ešte veľa čo učiť... Pred výjazdom sme si teda ešte raz prebrali podrobne to ako budeme jazdiť, čo a ako v skupine, ako napr. že dávam stále pozor na toho kto jazdí za mnou, teda v tom zmysle, že jazdím tak, aby som ho mal na dohľad, jazdíme spolu a relatívne na tesno, na zip... ak náhodou strácaš či stratíš toho za sebou spomalíš... a tak postupne spomalia všetci a čakajú na seba... ako sa zastavuje a čaká, ak sa skupina roztrne na semafóre, či križovatke, ako sa čaká pri odbočovaní a tak... No a že poradie sa v skupine počas jazdy nemení atď. atď.... No a tak som šiel myslím tretí.... ale nie dlho... pri prvej zastávke za mnou jazdiacich prešla chuť počúvať moje výfuky xixi... síce najprv ich chválili, no ale potom to tým za mnou už tak nevoňalo xixi a tak som sa síce potom po pauze preradil a jazdil ako predposledný, ale podpichoval som ich, že majú nejaké trápne nemecké prilby, a že či v Nemecku nemajú štuple do uší atď atď... xixi No ale scel som ísť na chvost ako posledný, ale tam sceli skúseného jazdca, k čomu mám ja ďaleko a plus nie som domáci, teda skončil som predposledný a ten posledný šiel za mnou s väčším odstupom... Za to keď sme parkovali tak, zvuk chceli počuť všetci... podjebával som ich s tým celú cestu.... tunelov tam je všade dosť... a keď som ako predposledný vošiel do tunelu hneéééď všetci vedeli, OK, sme všetci, nestratil sa nikto xixixi zvlášť keď som celkom rád stlačil spojku a trošku plynom rozbesnil koníky v Alienovi, aby nezaspali xixixi to bolo hneď kývanie hlavami, preblikávanie smerovkami... xixi dB killers (tlmiče do výfukov) som mal so sebou ale nemienil som ich namontovať pokiaľ to nebude nevyhnutné... V hlave ti síce po 300-400km už trochu duní, no ale nevydržíš to pre ten zvuk?? xe. Očakával som, že v Alpách tie dB kilers nahodím, čo sa ale nestalo, keďže tam bolo kvantum motoriek a nebol som sám s otvorenými laufami ;) No a teda v tejto zostave sme dorazili v sobotu podvečer do Rakúskych Álp... konkrétne do Kolbnitz-u, kde sme mali na týždeň základňu pre naše denno-denné výjazdy do Slovinských, Talianskych a samozrejme Rakúskych Álp. Večer po príjazde, klasika večera, pokec pri pive, bla ,bla, bla.... a potvrdenie toho, že všetci sme prišli jazdiť... teda skorý spánok, vždy o 8hod. raňajky o 9hod. odchod... príchod večer pred 20hod. aby sa stíhala večera... pivo, pokec a spať a tak dookola... xixi ako na sústredení... presne to mi vyhovovalo a nie len mne, ale každému a to bolo fajn.

Prvé ráno v Rakúskych Alpách.... dohodlo sa, že dáme len takú rozvičovaciu túru... do 200km... a teda šlo sa ... smer Malta-Hochalm Strasse

a potom skok do Talianska na pizzu a kapučíno... a aj na nejaký ten „kopček“ ;) Pri káve sa dohodlo znova, že žiaden deň na voľno, žiadna pešia turistika a bla, bla, bla... Isto bude niekto nesúhlasiť, no my všetci sme ale chceli jazdiť, užiť si jazdu, zákruty a prírodu a nie pozerať múzeá, pamiatky a bla bla bla... No jeden kostol sme si pozreli... xixi ja som doň vliezol pre istotu len na chvíľu... lebo ak by som tam bol dlhšie, tak spadne xixi, ja - hriešnik a kostol?, moje nervy... to nejde dokopy xe...

Ďalej to moc popisovať nejdem... pozrite si foto, je ich síce neporovnateľne viac, ale keďže ich tu je možné pridať len pár :(( No ale časom nejaké foto ešte pridám na moju amatérsku yamaha-alien.uni.sk (ovládanie tej stránky je v pravo hore). No keďže nie som moc na to písanie, tak teda nejakú tú predstavu viete získať z dalších foto tu v článku. Iste, práve tu pri výjazdoch by bolo čo písať... ale napísaného tu bolo o Alpách kopec a ja nie som ten správny „cestospisovateľ“. Tak či tak to treba vidieť, skúsiť a zažiť...

Záver? Po necelom týždni v samotných Alpách už nasledoval „len“ návrat do Košíc... Podľa môjho GPS to bolo 960km a ja magor som si ráno povedal, že oki... do večera budem doma... tak som po rozlúčení sa s partiou osedlal môjho ALIENA ráno pred 10tou. Po 960km som dorazil domov niečo po 22hod. No nikdy viac... 500-600km za deň v pohode, 700km?? no ok, aj to sa dá ešte celkom... ale nikdy viac vyše 900km za deň, síce som na moto nezaspával ale keď som tankoval v RV tak som bol tak unavený, že koniec, mravenčenie v rukách, v nohách... zápastia v prdeli, zadok offline... kolená detto... a tak, veď to poznáte... Možno inému by nič nebolo, neviem... ja ale už viem, že pre mňa je optimum 600km ak chcem ďalší a ďalší deň jazdiť znova... bez potreby voľného dňa... aj keď únava bola možno znásobená aj tým, že sme v kuse sedeli vyše týždeň na moto, nefiem... No a po natankovaní a pauze mi odišla poistka... nešli svetlá, samozrejme že presne ten kľúč čo som potreboval na uvolnenie bočného plastu som nemal... Pomohol mi jeden chlapík, zákazník čo tankoval na pumpe, tiež motorkár, že má blízko garáž, doniesol kľúče a všetko, ani som nestíhal sledovať ako rýchlo... NAOZAJ TI KÁMO ešte raz ĎAKUJEM!!! a aj chalanom zo Shellky v RV, keďže mali malé poistky na moto... super!! Nakoniec som zistil, že sú tiež motorkári. Doteraz som tam stál vždy na cafe či tak, odteraz tam budem stáť a tankovať o to radšej. No a v neposlednom rade dikes môjmu odbornému telefonickému poradcovi Erikovi z Košickej Yamahy xixi lebo som ani za nič nevedel nájsť pod sedlom poistky... tha kto by čakal, že ich Yamaha skryje nie len pod sedlo ale ešte aj pod bočný plast, kde som ich fakt nehľadal... xixi, pomohol kámoš na telefóne ;)

Pocity sú ale v každom prípade také, že to bol zatiaľ môj najkrajší a najlepší výlet, aký som kedy v živote zažil... a to aj napriek tomu, že nám jedno celé popoludnie akurvát v ťažšej Slovinskej časti Dolomít lialo...

No a tam sa isto vrátim a nie len tam a NIE LEN RAZ!!! A už možno začiatkom septembra t.r. ;))) teším sa už teraz... síííílno

teľo šicko... ;)
čawes Henri z Košíc