Keeway Speed 150

Ako to všetko začalo

Idem zo školy, na šafku čakám na šalinu. 10 minút uplynulo, 20 minút uplynulo a ja stále a stále čakám. Šalina nikde, je ako smrť nikdy nevieš kedy príde. Prišla, ale čakal som tam 25 minút. Tak som došiel pekne otrávený a hútal som, čo s tým. S autom v centre nezaparkujem, benzín je drahý, poistka je drahá. Vyšlo mi z toho, že motorka by mohla byť to pravé orechové pre mňa. Vodičák som nemal, skúsenosti žiadne, no vlastne raz som sedel na susedovej ČZ. Rozhodol som sa kúpiť skútrik, dačo veľmi lacné, na čo mi budú stačiť financie. Nakoniec z toho bol Simson SR50, rok výroby 1989, najazdených úžasných 20000km. No dosť veľa, keď sa teraz spätne pozerám. Na skútriku som jazdil od septembra až do polovice novembra. Prestal som nie preto, že by mi bola zima, (Nieje zlé počasie, iba zle oblečený motorkár), ale simsoník dostal záchvat a umieral, Porúčal sa do servisu do Lamača, kde im žral nervy celú zimu a kde zostal až do apríla. Už síce jazdí ale nejdú mu svetlá, dúfam že iba baterka je vybitá.

Zimná pauza bola utrpenie, chcel som jazdiť a nebolo na čom. Len som skoro každý deň kukal stránky na motoride.sk. Vedel som určite, že nechcem nič staršie ako 2-3 roky, už nikdy 2 - takt, rozpočet 50000Sk. To v podstate vylučuje ojazdené japonské stroje. Tak som sa začal obzerať po Číne. Značky ako Yuki, Adams, Kymco, Keeway, JBW alebo stará dobrá klasika Jawa Dandy s čínskymi motormi.

Voľba padla na Keeway aj vďaka článkom na motoride.sk, (Keeway Speed 125, Yuki/Keeway alebo nie je čína ako čína). Skúsil som sa poobzerať v inzercii, či dakto Keeway neponúka. Jeden sa našiel, Keeway speed 150, polročný, 5000 km. Volám chalanovi, že či dáme spicha. Lenže toho blbého spicha sme vybavovali skoro mesiac a pol (blbé počasie, raz nemal čas on, raz ja, ale podarilo sa, teraz už má Yamahu YBR 250). Jeden pekný večer sme sa stretli, skúšobná jazda po sídlisku, kontrola v servise a motorka zmenila majiteľa. Nechcem povedať, že to bola láska na prvý pohľad, ale malo to k tomu sakra blízko. Čo ma presvedčilo: žiadne vibrácie, ešte 1,5 roka záruka, servisná knižka, priaznivá spotreba, dobrý zvuk, farba, cena.

Teraz mám na nej najazdených cca 1000 km po Bratislave, výlet na zraz v TT a jednu cestu do Viedne. Motorka sa super ovláda, štartuje na prvýkrát, akcelerácia je primeraná mestskej premávke, všade sa dostanem, hocikde zaparkujem (kto raz chcel parkovať s autom na šafku mi dá určite za pravdu). Na bratislavských mostoch sa tiež nestratí, ale na diaľnicu mimo mesta by som s ňou už neišiel. Asi najlepšie sa cíti pri 90 km/h, ale nerobí jej problém držať 100 km/h aj dlhšiu dobu. Uvidíme, ako sa jej bude ďalej dariť.

V ostatnom súhlasím s Raibek, popísal to dobre, netreba znovu o tom písať. Spracovanie, podvozok, brzdy, motor, jazda jeho opis úplne súhlasí z mojimi skúsenosťami. Yuki/Keeway alebo nie je čína ako čína. Predtým, ako som kúpil Keeway som sedel na JBW a Yuki Vista 125. Obidva boli strašné vibrátory, hlavne JBW. Keeway je v tomto smere úžasný, žiadne vibrácie ani pri maximálnej rýchlosti. Za tých 1000 km spotreba vychádza 2,9 l/100 km. Zatiaľ jediná závada, na výlete vo Viedni mi odišla žiarovka v prednom svetle. Výmena bola bez problémov, dva šróbiky a bolo.

Jediný problém je, že papierová maximálka je108 km, skutočná (podľa palubného tachometra) ale iba 100 km. Ale ja mám skoro 90 kg a to je pre čínsku moto asi ako keby tam boli 2 Číňania.

Ešte k pneumatikám - na diskusii sa vyskytli názory, že čínske gumy sú za mokra ako na ľade a šmýkajú. Moje sériové pneu držia dobre, vôbec z nich nemám tento pocit. Je však pravda, že jazdím opatrne. Ale je fakt, že sú fest tvrdé aj po 6000 km majú na bokoch fúzy.

Offroadové schopnosti stroja stoja tiež za zmienku. Pneumatiky si na poľnej ceste poradia veľmi dobre, horšie je to z podvozkom viac ako 30 km sa ísť nedá, ale to na výlety k vode bohato stačí. Na jazdu mimo poľnej cesty dakde v poli alebo po tráve (napr. pred policajtami) rovno zabudnite, nejde to.

V sérii je na tejto moto namontovaný samosklápací bočný stojan, čo nepovažujem za šťastné riešenie. Našťastie jeho úprava na nesamosklápací stojan je otázka 5 minút a skrátenia jedného šróbiku a potom 15-minútová pasovačka so strunou.

V krízových situáciách ma motorka podržala. 12. 4. sme aj s priateľkou išli na zraz do TT po seneckej ceste. Vošiel som do kruháča trošku rýchlo, na 3 asi 60 km/h v pravom náklone. Prvú polovicu som prešiel v poriadku, ale keď som mal preklopiť na druhú stranu, dokázal som iba vyrovnať moto. Ak by som klopil ďalej, mal som pocit, že by som položil moto na ľavý bok, ten istý pocit mala aj ľadvinka ako sa mi priznala. Podradiť do 2, plné brzdy a ísť rovno do poľa. Moto zastavila skoro na mieste, t. j. v tomto prípade na kraji kruháča a ani sme nevbehli do jarku, kde som sa už videl.

Ďalšia krízová situácia bola na ceste do Viedne. Nedočkavý plechovkár ma predbieha cez plnú čiaru, (samo, že Slovák), ide vedľa mňa a z poľa veselo nacupitá bažant na cestu, ja už na brzdách, plechovkár vedľa mňa sa chce vyhnúť bažantovi a ako pako bokom rovno na mňa. Znovu podradiť, plné brzdy, zadná blokuje, našťastie šmyk zadného som si už natrénoval. Veľa nechýbalo a som v poli, alebo skôr v strome.

A inak ďakujem Vadimovi za rady: „Aj napriek tvojej najväčšej snahe sa ti môže stať, že sa motorka pod tebou roztancuje, alebo sa dostane do šmyku. Vtedy sa brzdy dotýka iba úplný magor. Ty si ale iný. Si chladnokrvný a pohotový. Ty zatlačíš do riadidiel a „vymáčkneš“ spojku." Cesta z Viedne, bol tam taký divný asfalt, nie vyfrézovaný ale taký akoby po ňom dakto prešiel pneumatikami keď bol ešte teplý, moto začala trochu tancovať, zadok sa chcel odstreliť do strany, ale podarilo sa mi to ustáť. Vadim, ešte raz dík.

Záver

Super moto na začiatok, vozí dobre, na diaľnicu to nie je, na okreskách je trochu pomalá, mesto je jej živel, do 80 km/h to aj vcelku dobe ťahá. Spotreba viac ako priaznivá a hlavne nevytrasie z teba dušu.

Na tomto mieste dostala číňanka meno. Volá sa Sedna.