Ako som konečne zmokol

Letmý pohľad von pomedzi žalúzie, všetko vyzerá v pohode, tak poď ho do garáže. Keď som však vyšiel von z bytovky, ostal som zarazený - cesta bola mokrá a obloha akási viac černejšia. Ísť alebo neísť, to je otázka. Blíži sa koniec motosezóny a aj moja éra v sedle simsona, v hlave tvrdé premýšľanie ale nakoniec víťazi postoj „nevadí, oblečiem sa a keby začalo liať, otočiť sa môžem kedykoľvek, veď zajtra môže byť horšie a pozajtra už nemusí vôbec byť “. Obliekam sa, slečnu nechávam trošku ohriať a vyrážam smer benzínka. To už začalo kropiť, ale taktujem aj tak.

Rozhodol som sa ísť na Ružín cez Slanec, ale v obci Kalša odbáčam na Izru. Nádherná miestami dosť rozbitá cesta, žiadne autá, iba nádherné farby jesene. Opadané lístie na zemi trocha znepríjemňovalo cestu, lebo sa dosť kĺzalo, ale inak to bol čistý relax, len tak prechádzať zákrutami, pozorovať veci okolo seba, sem tam pribrzdiť pred samovražednou veveričkou, proste užívať jazdu a myslieť len na pozitívne veci. Potom som vyšiel z lesnej cesty na hlavnú, znova sa sústrediť na premávku, hoci len malú, ale predsa to už malo ďalej od nirvány. Okuliare však trebalo utierať vo väčšom tempe, lebo sa akosi rozpršalo, ešte k tomu som aj dostihol akýsi karavan s rýchlosťou 40 km/h, ktorý som nevedel predbehnúť, lebo som dostatočne nevidel pred seba a nemal som chuť riskovať na mokrom.

V lese

V lese

Zastavujem nad Košicami a kontrolujem stav oblečenia. Mierna vlhkosť v topánkach a na rukách, takže pohoda, pokračujem na Jahodnú. Schádzam dolu Košicami, to už je ale iná sranda, mokrá cesta dookola autá, hmm, hnusný pocit pomyslieť na prípadné podkĺznutie kolesa a pohľad do späťáčikov a zistenie, že čumím len na prednú masku Navary naďabenej na mojom zadnom blatníku ten pocit ešte umocnil. Konečne pekne zasvinený od kolies áut vychádzam za stáleho dažďa z Košíc na Jahodnú. Tam je minimum áut, ale aj tak to veľmi slečne nesedí, mierny kopec, tiahle zákruty, chcelo by to mať inú strojovňu pod sebou.

A hurá Ružín. Ešte si užívam spŕšku od zadných kolies traktora a pred mostom zatáčam doprava na takú kľukatú cestu. Po pár zatáčkach zastavujem a nutne sa potrebujem rozhýbať, lebo ani som si to neuvedomil, po Jahodnej som mal dosť skrehnuté ruky aj nohy. Malá rozcvička popri ceste, sadám na slečnu a už je to opäť originál cesta, aké mám rád. Ostré zákruty, radiť hore dole a ani som sa nenazdal, už som bol pod hrádzou Ružína, tak otočka a dávam si tu cestu ešte raz tam späť. Dážď nabral na sile, ale cesta popri Hornáde bola tiež pekná, síce menej zákrut a nie takých ostrých, ale tiež nulová premávka a aj za dažďa vychutnávanie cesty. Keďže sa mi nechcelo znova tlačiť sa po Košiciach, v Družstevnej pri Hornáde volím smer Budimír, no ale cesta bola horšia ako keby som šiel po poli, po ceste blato, ešte pekne rozmočené a postekané, ledva som rozoznal hrudy blata a párkrát to aj dalo predným tlmičom zabrať. Zvyšok cesty už bol len o tom byť čím skôr doma, lebo premoknuté topánky a rukavice dosť znepríjemňovali cestu, už to bolo len trápenie.

Cesta

Nad Ružínom

Pod hrádzou

V nohách som nemal žiaden cit, pravačka sa zmenila na tempomat, ale zvyšok tela bol v suchu. Celkom pekne strávený deň v sedle motorky, až na ten záver. Ako naschvál na ďalší deň vyšlo slnko a cesty vyschli.