Moja Lady Zelda - BMW R 1150 R

Takže, prečo Lady Zelda? Lebo doteraz som mal skútre a Hondu CBF 600 S a nakoľko mám 192 cm a poctivých 130 kg (a to nie som príliš tlstý, skôr trošku viac mohutný), CBF , aj keď je to podľa mňa výborná motorka na začiatok - nemôžem na ňu povedať ani mäkké fň, mi začala pripadať trošku tesná a sterilná. Skrátka, všetko na nej je v poriadku, ale postrádam osobnosť a charakter, aspoň to je môj pocit. Keď som uvidel krásnu, čierno medenú BMW R 1150 R, zrazu sa mi vybavil pocit spred 23 rokov, keď som ležal na jednom kúpalisku a v tom sa niečo stalo. Vzduch sa zastavil, vesmír si dal na chvíľku pauzu, nad kupko sa vznieslo niečo tajomné, dráždivé a zjavila sa ona. Absolútna bohyňa v dokonale padnúcich adidových celých plavkách vošla krokom Afrodity medzi nás, húf zmätených, fascinovaných a zaskočených a ležérnym pohybom si rozprestrela osušku hneď vedľa mojej (nie preto, že by som bol taký neodolateľný, aj keď som mal v tom čase 18 a o 52 kíl menej ako dnes, ale jednoducho tam bolo voľné miesto). Potom si cvičeným pohybom prehrabla nádhernú hrivu medených vlasov, pohodila krásnou hlavičkou, ako to už bohyne vedia, skočila ukážkovú šípku do bazéna a dala ešte ukážkovejšie tempá. Až vtedy sa vesmír opäť pohol a celé kupko sa zmenilo na jedno hlboké chlapské unisono vzdychnutie a následný jednotný výdych. Na celom kupku neostal jediný nezasiahnutý chlap, chlapec alebo mládenec od 13 vyššie. Bolo mi jasné, že jedine rýchla, zaujímavá a rozhodná akcia mi môže priniesť šancu na úspech v konkurencii mužského osadenstva celého kúpaliska...

Takže tento pocit sa mi vybavil, keď som Lady Zeldu uvidel odstavenú bokom, mimo showroomu, medzi ostatnými BMW, novými a jazdenkami. Chvíľku som ten pocit rozdýchaval a potom som si spomenul, že jedine rýchla, zaujímavá a rozhodná akcia mi môže priniesť šancu na úspech v konkurencii ďalších, ktorí ju uvidia, hlavne, keď mi Ďuri povedal, že Lady Zelda je tam len druhý deň. Takže som šmýkal pre bubáky a na druhý deň som bol pre Lady Zeldu aj s nabitou peňaženkou. Nikdy pred ňou som nemal Baworáka, takže som mal pred skúšobnou jazdou rešpekt. Pomaly som si ju poobzeral, jemne som na ňu položil dlaň a prechádzal som po jej ladných krivkách.

Keď som si na ňu prvýkrát sadol, cítil som sa ako panic pred prvým striptízom. Naštartoval som ju a ten zvuk, temný, bublavý, ako keď má fazuľový guláš na kotlíku 13 minút pred dovarením mi dodal odvahu, zrazu som mal pocit, že si budeme s Lady Zeldou rozumieť. V porovnaní s ňou mi príde CBF ako mladá pekná babenka, za ktorou sa chlap rád obzrie, pokecá, aj odvezie, ale vie, že to nebude natrvalo. Kdežto Lady Zelda je ako bohovsky stavaná medenovlasá tridsiatka, sebavedomá, atraktívna ale neafektovaná, babenka, ktorá už o živote niečo vie a len tak neskočí na nejaké kaleráby.

Lady Zelda je skrátka pre veľkých chlapcov, keď sa k nej správaš, ako k bohyni, keď jej dáš pocítiť, že ona je tá jediná a že pre ňu neváhaš urobiť všetko na svete, otvorí sa Ti a odmení Ťa tak, že pochopíš, o čom to je, pochopíš, aký je rozdiel medzi krásnou babou a bohyňou.

Nechcem sa tu rozpisovať o pocitoch z jazdy, tie treba zažiť, ale rozhodne tvrdím, že jazdí ešte lepšie, ako vyzerá. U mňa je to láska jak hovado, mám pocit, že na mňa čakala. Možno sú, určite sú aj technicky viac premakané stroje, aj rýchlejšie, aj viac imageoidné, ale ja mám srdce len pre ňu, pre Lady Zeldu. A rád by som doprial každému ten pocit, aby po viac ako milióne najazdených km (na plechovke cez milión a na moto tak okolo 70 000 ) zistil, že jazdenie je o pocite... Tie moje s Lady Zeldou zatiaľ neviem lepšie opísať a preto nateraz končím.