Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 21.08.2007 Autor: Jaro Harly Jerga
Čitatelia: 10106 [Mototuristika - Východné Slovensko - Moto-akcia]
Ak by sa ma dnes niekto opýtal, čo potrebuje človek k tomu aby bol šťastný, odpovedal by som asi:“20 kilometrov.“ Určite to mnohým z vás nedáva zmysel, ale ak si tento článok prečítate do konca, tak isto pochopíte.
Predchádzajúci | Seriál článkov: Výnimočné deti | Nasledujúci
20 kilometrov nieje v dnešnej dobe žiadna vzdialenosť, veď len na „Stopku“ to mám 15 a som tam skoro každý deň, rovnako 15 to mám do práce a do obchodného centra 5. Jazdím pre radosť, preto, že ma to baví, tak ako aj vás. Minulú stredu som si však šiel zajazdiť pre radosť aj niekoho iného a nebol som sám.
smer Zlatá Idka |
Zišli sme sa deviati, ktorí vymenili kofolu po práci za niečo príjemnejšie. Za stretnutie s výnimočnými deťmi, ktoré trávili týždeň v rekreačnom stredisku v Zlatej Idke. Privítali nás jasotom a potleskom. Poniektorí si nás pamätali z pred roka z Lipoviec a pamätali si nielen tváre ale aj motorky. S úsmevom na tvári si obzerali motorky a najradšej by si sadli na všetky naraz. A keď Fatboy vybalil darčeky, tak už vôbec nevedeli čo skôr :o). Po krátkom predstavení a fotení, sme boli pozvaní spolu s deťmi na večeru.
...darčeky... |
Tam som si zaspomínal na časy, keď som bol v ich veku. Sedel som v nedeľu na obed za stolom a snažil som sa čím skôr vyprázdniť tanier, pretože som z vonku počul buchot hokejok a krik na parkovisku, čo bol jasný signál, že hokej sa už začal. Ani tu tomu nebolo inak. Veď komu by sa chcelo babrať s večerou, keď vie že vonku naňho čaká 9 motoriek?
V kurze boli všetky motorky, aj keď chvíľu sa ozývali spoločné hlasy: “Ja chcem ísť na modréj!“ (neviem ako to ten mokuš robí :o) ). Deti sa striedali, motorky jazdili ale ubiehal aj čas. Pred ôsmou sa už začalo stmievať a tak sme museli vozenie chtiac nechtiach ukončiť. Samozrejme možnosť previezť sa, si nenechali ujsť ani vychovávatelia.
Niečo po ôsmej sa teda balíme a lúčime sa opäť za výdatného potlesku a jasotu detí.
Odchádzal som šťastný s pocitom, že som aspoň na tú chvíľku mohol aj ja urobiť niekoho šťastným. Niekedy stačí fakt málo, 20 kilometrov.
...logo občianskeho združenia Usmej sa na mňa namaľoval 7-ročný Dávid s Downovým syndrómom? Opísal písmená štetcom a usmial sa na nás. Tento chlapec možno nebude slávnym vedcom alebo spevákom, ale môže byť šťastným členom našej spoločnosti. Ak ho táto spoločnosť bude akceptovať.
Linky:
Pridané: 21.08.2007 Autor: Jaro Harly Jerga Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Výnimočné deti | Nasledujúci
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 317777 | Včera: 244945