Po cestičkách Trollov - Nórsko 2007

Zostava: Senior Pepino, Brno - Honda XL 1000 Varadero 2003 (Hondička) a Ja, Lučenec - Yamaha FZS 1000 Fazer 2002 (Lujza).

1. deň

Vzhľadom na pracovnú vyťaženosť sa pohýnam z Lučenca len okolo obeda. Samozrejme sa musím po pár kilometroch otočiť a vrátiť sa po zabudnutý pas, ale to je u mňa úplne normálne. Krásny slnečný deň mi vylepšuje náladu pri rýchlom ubiehaní kilometrov. O štvrtej sme dohodnutí na motoreste Devět krížú pár km za Brnom. Prichádzam tam minútu pred štvrtou a po zoznámení sa so Seniorom a zostavení plánu cesty sa vydávame smerom na Prahu. Večer chceme „zakempiť“ niekde v okolí Cinovca. Praha na počudovanie nebola prepchatá, takže bez zdržania pokračujeme smer Zienwald. Po príjazde do Dubí a asi 20 km blúdení a kývaní počerným „pracovničkam“ sa kempíme tesne pred zotmením v chatke v dedinke Okse v blízkosti česko-nemeckých hraníc v miestnom kempe za vcelku pekných 290 Kč za oboch. Po rozbalení sa a večeri ochutnávame poslednýkrát cenovo prijateľné lahodné české pivko a riešime plánovanú trasu na zajtra. Po piatom pive sa to síce zvrhlo na úplne iné témy, ale to nám už vôbec neprekážalo.

Lučenec - Okse: 720 km.

2. deň

Odubytovávame o ôsmej hodine, po krátkom zastavení na benzínke v Dubí, kde sme zakúpili 5 l „záchranné“ bandasky na benzín, sa snažíme o rýchly presun po nemeckých diaľniciach. Do večera s krátkymi prestávkami na tankovanie a jednou dlhšou pred Hamburgom na zdriemnutie, prechádzame cez Odensee až do mestečka Nyborg v Dánsku, ktorá sa nachádza tesne pred prvým plateným mostom. Tankujeme na „Automatic petrol station“, to by ste neverili aké to môže byť pre našinca zložité. Po neúspešnom hľadaní nejakého miesta na postavenie stanu som seniora radšej prehovoril na kemp. Stan a dve motorky 25 Eur. Plus nám ešte recepčná ponúkla zľavnú kartu, ktorá vraj bude platiť aj vo Švedsku a Nórsku. Spolu platíme 33 Eur staviame stan a úplne unavení zaspávame.

Okse - Nyborg: 959 km.

3. deň

Z kempu odchádzame o deviatej proti krásnemu slnečnému ránu. Po chvíľke sme pri kase prvého plateného mosta Storebaelt, ktorý vedie z Nyborgu do Korsoru a spája Jutský poloostrov s ostrovom Fyn. Na jednu motorku to vychádza 15 Eur. Odporúčam mať pripravené eurá presne, pretože výdavkom je za hrsť mincí dánskych korún, ktorých sa človek potom už nevie zbaviť. Pokračujeme E20tkou nie veľmi zaujímavou rovinatou krajinou smerom na Kodaň, kde zastavujeme pri Manuell kase Oresundského mosta. Platíme 18 Eur a prechádzame 16 km dlhým, najväčším mostom Európy, ktorý sa tiahne až 60 m nad hladinou mora do švédskeho mesta Malmo. So zastávkami na tankovanie a oddych prechádzame 110 kilometrovou ubíjajúcou rýchlosťou švédskymi diaľnicami E6 a E20 cez Goteborg až do Nórska, kde 60 km pred Oslom po 5 min. nachádzame super miestečko na postavenie stanu. Dávame si po frťanovi a pive a deň ukončujeme.

Nyborg - 60 km pred Oslom: 698 km.

4. deň

Oblačno. Sme na dážď pripravení, takže sa nad tým ani nepozastavujeme, veď v Nórsku vraj prší skoro stále. Pred obedom na chvíľku stojíme v Osle. Potrebujem zameniť za Euro nejaké NOKy, v cestopisoch sa písalo, že je obtiažne platiť VISA kartou, čo sa neskor ukázalo ako holý nezmysel a domov som si priniesol ešte kopu nórskych korún. Angličtina je tu bežná, takže nie je problém sa dohovoriť a popýtať sa na „exchange“. Pravdupovediac, v Nórsku som nestretol človeka, ktorý by po anglicky nevedel.

Pokračujeme smerom na juh cestou číslo E18 smer Larvik. Pozdĺž pobrežia, prehnane obývanou časťou Nórska, na ktorej nie je veľmi čo vidieť. Azda iba vodopádik Hjemme Bakte, ktorý vtedy stál za zastavenie... Začína pršať, preto rýchlo hľadáme miesto na postavenie stanu. Schádzame z E18 na cestu číslo 416 a po hodine ho nachádzame neďaleko mestečka Risor, ktoré leží na malom polostrove. Miesto vyzerá skôr ako nejaká skládka alebo stavenisko na brehu fjordu, hŕby zeme a kamenia. Vjazd na blízku lúčku je vcelku „zábavny“, Lujza mi za každú cenu chce dať najavo, že táto rozbahnená cesta vyjazdená nákladiakmi nie je nič pre ňu. Na počudovanie to však nezvláda Hondička a padá ľavou stranou na bočný kufor a padací rám. Škody žiadne, ale nechcite dvíhať plne naložené Varadero.

Stále prší a aj instantnú polievočku varíme v daždi. Moje rybárske druhé ja ma prinútilo navliecť nepremoky a ísť skúsiť šťastie a uloviť nejakú rybu. Po hodine bičovania fjordu však zisťujem, že tam ryby buď nie sú, alebo som totálny amatér. A ešte som mohol vyfasovať aj mastnú pokutu, je na to potrebné povolenie. Stojím na malom ostrovčeku a uvedomujem si, že príroda, ktorá tu je, je neopísateľná. Žiaľ, stále silnejúci dážď nás prinútil zaľahnúť do stanu. Pri hodnotení dňa pomaly zaspávame. Prudké klepotanie dažďa o stan a chlad ma v noci zobúdza. Dúfal som, že to je iba nočná mora, ale nie je. V stane stojí 5 cm vody a všetko je mokré. Prvé tričko, ktoré som našiel používam ako handru a snažím sa so Seniorovou pomocou zo stanu dostať čo možno najviac vody. Zisťujem, že voda sa nahromadila nedôsledným postavením stanu. Mokrí a nervózni zaspávame a prajeme si, aby sa ráno počasie umúdrilo.

60 km pred Oslom - Risor: 364 km.

5. deň

Prší. O desiatej totálne premrznutí a mokrí „uzákoňujeme“ odjazd aj v daždi na 14. hodinu. Vydržali sme to do dvanástej. Rozhodnutí urýchlene nájsť teplučkú vykurovanú chatku, pretože cestovanie v tomto stave by sa rovnalo samovražde. Pri pohľade na rozbahnenú cestu ma prepadá zvláštny pocit, že to najhoršie nás ešte len čaká. Našťastie vyšli sme v poriadku, zlízli si to len Seniorove nohavice, ktoré boli zafŕkané od neustále hrabajúceho Lujzinho kolesa. Po 25 km nachádzame camp SORLANDET, kde sa za nekresťanských 650 NOK ubytovávame a nasleduje 24-hodinové sušenie všetkých vecí. Kemp je na úrovni, pekný a moderne vybavený, veď za tú cenu. Pri krátkej prechádzke po areáli zisťujeme, že každé miesto pre chatku, karavan alebo stan je vysekané do skaly, majiteľ si musel dať veľa námahy, aby to vybudoval. Leží na brehu fjordu, kde sa nachádza malý prístav s množstvom malých výletných jácht. Na móle sedí pár rybárov, ale ako vidím, ani im sa veľmi nedarí. Nešťastný z nepriazne počasia otváram fľašu absinthu a snažím sa zabudnúť na problémy z posledných 24 hodín. Zabudol som dokonale...

Risor - Sorlandet: 25 km.

6. deň

Zapnutým elektrickým grilom a varičom dosúšame posledné vlhké časti textilnej výbavy. Varíme si instantný obed a po ňom okolo poludnia opúšťame kemp. Cestou číslo 410 prechádzame opäť na E18. Ak sa sem dostanem ešte raz, určite sa jej vyhnem, je to dosť nudná cesta bez možnosti obdivovania okolitej prírody. Snažíme sa stále o zjazd na bočne cestičky, ale zákonite nás to stále vráti na hlavnú cestu.

S malými prestávkami prší celý deň. Prechádzame mestečkami Arendal, Grimstadt, Kristiansand a tesne za Mandalom sa už obzeráme po nejakom nocľažisku. Nachádzame ho na lesnej ceste neďaleko malej obývanej usadlosti. Domorodci tu majú poodkladané drevo a rôzne náradie, ale riskneme to. Pri otáčaní sa, sa mi na mokrej tráve šmýka noha a váhu Lujzy už nedokážem udržať. Našťastie bez škôd, dopadla do mäkkého lesného porastu. Po chvíľke prichádza traktor, vôbec si nás nevšíma, niečo naloží a zase odchádza, takže to vyzerá, že tu nikomu vadiť nebudeme. Začína zase liať. Zaliezame do SUCHÝCH spacákov a deň končí s očakávaním, pretože zapadné fjordy, ktoré nás čakajú na druhý deň, sú vraj to najlepšie čo sa dá v Nórsku vidieť.

Risor - Mandal: 198 km.

7. deň

O 9.00 vyrážame a napájame sa na E39tku smer Stavanger. Prechádzame cez Flekkefjord a obdivujeme krásy okolitých skalnatých kopcov. Pred Sandnesom stojíme na krátky odpočinok a rozhodneme sa pokračovať cestou číslo 13. Už po pár kilometroch zastavujeme a fotíme. Toto bola skvelá voľba. Všetko čo sme doteraz videli, bolo nič v porovnaní s tým, čo zažívame na ceste s „nešťastným“ označením. Desiatky tunelov a nádherných prekvapení pri ich výjazdoch nám ukľudňuje rozhnevanú dušu zo zlého počasia. Strmé skalnaté svahy po ktorých tečie množstvo prudkých riek a potokov a stovky vodopádov. Až teraz pri každom zastavení nemo uznávame, že Nórsko je zmyselne krásna krajina a ani stohy prečítanej literatúry nemôže nahradiť pocit, keď to človek vidí, vníma a prežíva. Pár km prechádzame pozdĺž brehov Hogsfjordu, cez ktorý sa musíme preplaviť trajektom s príznačným názvom Hogsfjord. Po asi hodinovom čakaní sa naloďujeme za 37 NOK, plavba trvá asi 20 minút. Pokračujeme 13stkou a po prejdení pár ďalších tunelov míňame odbočku na Priekestolen, až v meste Jorpeland mi „zapína“, že sa jedná o kolmý 604 metrov vysoký útes fjordu, o ktorom sa toľko popísalo. Rozhodne to obraciame a po asi 30 km v smere značenia úzkou cestičkou prichádzame na parkovisko s množstvom turistov a platíme parkovné 6 NOK. Zamykáme motorky, bundy, prilby a vydávame sa po turisticky dobre značenej trase na útes. Ale chyba! Asi po polhodine zisťujeme, že to bude asi túra náročná a ponechanie si motonohavíc bol zlý krok. Po hodine stretávame českých krajanov, od ktorých sa dozvedáme smutnú správu, že sme ešte asi len v prvej tretine. Na seniora je to priveľa, vzdáva to a vracia sa. Vyzliekam textilné nohavice a šlapem do strmého kamenistého kopca len v tenkých teplákoch. Nachádzam mapku, na ktorej čítam, že som v polovici 3800-metrovej túry s prevýšeniím 400 metrov. Našťastie som to nevzdal.

Nezameniteľný pocit z výhľadu aký som ešte nevidel mi spríjemnilo aj mierne zlepšenie počasia a slnečné lúče. Fotím pozerám sa do hĺbky 600 metrov a pozorujem modro-zelenú vodu fjordu v diaľke podo mnou. Považujem to za jeden z najlepších zážitkov z Nórska. Nechám sa ešte odfotiť holandským turistom a s ľútosťou sa poberám spať za Seniorom. Vraciame sa do mestečka Jorpeland, kde sa rozhodneme pre štvormiestnu vykurovanú chatku za prijateľnejších 320 NOK so sprchou v cene vo Fjelde campe. Diskutujeme o dnešnom dni a prichádzame na to, že kvôli tomuto dňu sa do Nórska oplatilo ísť.

Mandal - Jorpeland: 262 km.

8. deň

Upršané ráno nás už neprekvapuje, ale núti trošku si zašomrať. Vyrážame o desiatej, pričom sa držíme cesty číslo 13. Neustále začína a prestáva pršať. Kašleme na nepremoky, pretože po chvíli zase vyschneme. Všade naokolo sú riedko porastené skalisté hory, ľadovce, vodopády, pobrežie a zátoky fjordov. desiatky tunelov, farmy na chovanie lososov, typické červené nórske chalúpky so strechou porastenou trávou. Vybité baterky mi znemožnujú ďalšie fotenie, zachraňuje ma Senior a z vaku vyhrabáva úplne nové z pokazeného lampáša. Malé osady a mestečká na brehu fjordov sú plné nemeckých, dánskych, holandských turistov, tak isto ako cesty plné karavanov a obytných vozov. „Domorodci“ sa tu živia farmárčením, na všetkých svahoch sú udržiavané ovocné sady. Popri cestách stánky s ovocím. Začína sa vyjasňovať a podvečer už za úplne jasnej oblohy prichádzame do známeho turistického mestečka Kinsarvik, kde si v kempe za 140 NOK staviame stan. Kemp je na počudovanie plný Nórov. Je piatok, prichádzame na to, že oni pravdepodobne takto „vypínaju“ na víkendové dni voľna. Deti sa hrajú s loptou do pol jednej, kedy sa začína pomaly stmievať do nie veľmi tmavej noci, ktorá trvá len krátko.

Jorpeland - Kinsarvik: 244 km

9. deň

Do desiatej zvládame raňajky a výjazd z kempu. Pokračujeme po 13stke a v Brimnes sa spolu s nemeckým párom na BMW naloďujeme na Brimse trajekt cez Eidfjord do Bruraviku, cena 45 NOK na osobu. Vrcholy kopcov a hôr sa belejú snehom, čo nám len potvrdzuje informácie zo sprievodcu, že sa blížime do hornatejšej oblasti národného parku. Chvíľu stojíme vo Vosse, kde študujeme mapu a občerstvujeme sa. Od rána je polojasno. Pri zastávke na odpočívadle obliekam zimné vložky do nohavíc a bundy, citeľné ochladenie už začalo byť nepríjemné. Silný chlad je cítiť hlavne v tuneloch, z ktorých niektoré sú neosvetlené a je v nich dosť slabo vidieť. Najdlhší z nich má 7,5 kilometra a to už začína hraničiť s klaustrofóbiou.

Stále stúpame do vyššej nadmorskej výšky. Cesta plná zákrut a serpentín ma núti trošku sa vyblázniť. Počasie dlho nevydržalo, mračí sa a začína byť aj hmlisto. Všade sa nachádza veľa výstražných značiek pred ovcami na ceste, ktoré je opodstatnené. Ovečky sú krotké je ich všade veľké množstvo, pokojne zapózujú aj našim fotoaparátom.

Treba dávať pozor, miestami zájdu až na okraj tunela a jedenkrát som ich na poslednú chvíľku zbadal až v tme v tuneli. Dostávame sa až na vrchol kopcov, kde už je mimo cesty trvale sneh. Nachádzajú sa tu veľmi riedko roztrúsené malé obývané domčeky. Vrstva snehu je tu ešte aj teraz dosť veľká. V zime sú chatky určite pochované v snehu, takže obývané musia byť len cez kratučké leto. Ďalšími serpentínami schádzame z hôr do údolia rozoklaného fjordom. S Vangsnesu sa plavíme trajektom do Dragsviku za 46 NOK. Horskými úzkymi cestičkami a tunelmi prechádzame až na hlavnú cestu E39, z ktorej za Moskogom schádzame kvôli hľadaniu miesta na spanie. Nachádzame ho na opustenej asfaltovej ceste, mäkúčko porastenej machom. Až neskôr nám došlo, že do asfaltu sa búdu dosť zle „zapichávat“ kolíky od stanu. V rýchlosti improvizujeme za pomoci kameňov a konárov, pretože citujem Seniora: „Zase chčije...“. Zmoknutí si varíme večeru v predsieni stanu. Stále silnejšie prší a neprestáva. Rozhodujeme, čo s ďalším dňom. Blížime sa k Jostedalsbreen nasjonal parku, ktorý je známy splazmi ľadovcov, takže plán na zajtra je dohodnutý. Pri nadávaní na pokazené počasie, ale plní zážitkov zaspávame.

Kinsarvik - Moskog: 263 km.

10. deň

Slnečné ráno nás milo prekvapilo. Doteraz sme ich nezažili veľa. Čakáme pokým vyschne celá výbava, raňajkujeme a okolo desiatej odchádzame zo zatiaľ najlepšieho nocľažiska. Pokračujeme E39tkou, z ktorej odbočujeme na cestu číslo 60. Po chvíli prichádzame k pobrežiu Nordfjordu, po ktorom ideme až do Oldenu, kde je odbočka na splaz ľadovca Briksdalsbreen. Asi po 30 km po veľmi úzkej ceste, kde sa dve autá vedľa seba nezmestia a vyhýbajú sa na početných odpočívadlách, prichádzame na parkovisko. Senior, po zlých skúsenostiach z túry na útes Priekestolen, sa rozhodne ostať v blízkosti motoriek a trochu si oddýchnuť. Ja sa prezliekam, fotím par záberov vodopádu, ktorý sa nachádza priamo za parkoviskom a pomaly sa presúvam spolu s davom po turistickom chodníčku. Terén je nenáročný s neveľkým prevýšením. Obiehajú nás malé elektromobily s japonskými turistami, ktorých sú tu davy. Okrem nich tu stretávam aj rodinku zo Slovenska, ale nie je im veľmi do reči a preto pokračujem v ceste sám. Už začínam vidieť časť zo splazu. Po 45 minútach pomalej chôdze prichádzam až k ľadovcu. Čítal som o ňom, že je modrej farby a že je nebezpečné sa k nemu približovať kvôli zosuvom. Sú tu početné tabule DANGER, ale všetci ich ignorujú a prechádzajú cez nízky plot až priamo na samý spodok splazu, aby sa ho mohli dotknúť. Je užasne modrý, nikdy by som neveril, že ľad môže hrať takými farbami. Jeho farbu zosilňuje ostré slnko.

Prosím nemeckú turistku aby ma odfotila, keďže som sa tam vyštveral sám. Púzdro z foťáku kladiem na ľadovec, aby mi nezavadzalo. Žiaľ, zapáčilo sa niektorému z RUSKÝCH turistov a bohapusto mi ho ukradol. Pomyslím si, že už bolo aj tak staré a trochu naštvaný sa poberám späť. Práve keď prekračujem bezpečnostný plot počujem so strašným hlukom padať z výšky veľký minimálne dvojmetrový kus ľadovca, ktorý sa triešti na niekoľko menších kusov.

Ľudia panicky utekajú, našťastie pád ľadu nikomu neublížil a dopadol na hladinu jazera mimo dosah ľudí. Škodoradostne si pomyslím, že tak im treba, keď kradnú púzdra. Aspoň už viem, načo sú tam tie tabule. A po tomto zážitku, by som už ochranné pásmo neprekračoval. Cestou spať som sa na chvíľu zastavil vo veľkej predajni suvenírov, chuť na ne ma však rýchlo prešla po zhliadnutí cien. Pozdravujem Seniora, rozprávam mu zážitky z prechádzky, ukazujem fotky a leukoplastom si lepím otlaky, ktoré mi spôsobili topánky. Oddychujeme a pomaly sa vraciame tou istou cestou do Oldenu, kde sa napájame znovu na 60tku. Cesta začína zase stúpať dlhými serpentínami.

Po niekoľkých tuneloch od 3 do 4,5 km prichádzame až na vrch pohoria, kde fotíme prítulné ovečky a zasnežené pohoria všade naokolo. Cesta nás doviedla až do Eisdalu, kde pri čakaní na trajekt nakupujeme v potravinách. Trajektom za 37 NOK sa prevážame na druhu stranu fjordu, kde neďaleko pred Valldalom zakempujeme v chatočke zjednanej zo 450 na 350 NOK.

Moskog - Valldal: 244 km.

11. deň

Dážď a čierna obloha mi kazí ráno. Dnes sme sa mali dostať až do cieľa našej výpravy, ktorým je Trolia cesta a Trolí rebrík. Ani po hodine však neprestáva pršať. Rozhodujeme sa ísť aj v daždi. Na Trolom chodníčku sa nachádza, ževraj, najkrajší výhľad v Nórsku, najvyšší vodopád a serpentíny s najväčším prevýšením. Po dorazení na vrchol však vidím, že z výhľadu kvôli hustej hmle nič nebude. Ponáhľame sa teda k vodopádu, ale aj z neho vidíme iba 5 m nahor a 5 m nadol. Fotenie nemožné. Maximálne naštvaní z nórskeho dážďa sa rozhodujeme pobrať predčasne smer Česko-Slovensko. Hlavným ťahom to valíme na Lillehamer a odtiaľ cez Oslo až ku švédskym hraniciam do Fredrikstrandu. Po dlhom blúdení nakoniec nachádzame motel, kde si platíme nocľah v motelovej izbe za 500 NOK.

Valldal - Fredrikstrand: 620 km.

12. deň

Presun Švédskom a Dánskom až do Hamburgu. Celu cestu s prestávkami leje. Na večer kemp za 24,5 EURO.

Fredrikstrand - Hamburg: 1018 km.

13. deň

Presun nemeckými a českými diaľnicami. Celý deň mi poblikuje kontrolka oleja, vymýšľame teórie čím by to mohlo byť. Dorazili sme až do Seniorovho domova v Brne, kde využívam Seniorovu pohostinnosť, za čo jemu aj jeho manželke veľmi pekne ďakujem. Pri fľaške Jagermeisteru hodnotíme celú expedíciu a dohadujeme, kam sa vyberieme na rok.

Hamburg - Brno: 985 km.

14. deň

Rodná zem. Skvelý pocit byť zase doma a zdravý. Cestou sa zastavujem vo Vrábľoch a prosím „chlapcov“ v STYXE o pomoc s „kontrolkou“. Výmena oleja pomohla, bol už starý, zjazdený. Týmto ich chcem pozdraviť a poďakovať im za ochotnú pomoc.

Zhrnutie

Dovolenka ako sa patrí. K príprave na takúto cestu poviem iba jedno: „Nepodceňovať!!!“ Prešli sme 7180 km a zodrali novučičkú sadu gúm. Našťastie sa nič vážne nestalo, motorky aj zdravie nás podržali, takže výdavky ostali len na benzíne, ubytovaní, poplatkoch a strave. Benzín ma pri priemernej spotrebe 5,6 l/100 km vyšiel na necelých 19 000. Celkové náklady sa blížili k 40 tisícom. Ak má niekto záujem dozvedieť sa niečo bližšie k cenám v Nórsku, kľudne ma kontaktujte. Mam odložený každý jeden bloček.

Záver

Aj napriek počasiu, ktoré sa na nás kvalitne vybláznilo a ukázalo nám svoju pravú severskú tvár, hodnotím expedíciu vysoko kladne. Navštívil som krajinu, ktorá je o prírodných krásach, vode, skalách, ľade a zime. Určite sa sem v budúcnosti ešte vrátim, už len preto, že som nevidel losa... A toho som teda chcel vidieť.