„… Svetlo teraz nerieš, počúvaj motor, ako krásne ide!" alebo aká bola 7. Mototour Slovakia

Patrili chlapíkovi z trojice, ktorá postávala okolo motovetarána s jednovalcovým štvortaktom JAWA. A skutočne, motorček si prdkal do chrómovaného výfuku a veselo prepletal ventilmi. Aj mne sa to páčilo… Veď to zadné svetlo má čas aj potom! Bolo sotva niečo po ôsmej hodine 6. 7. 2007 a do výjazdu na 7. MOTOTOUR SLOVAKIA nám ostávali ešte skoro 4 hodiny, už tradične je totiž štart presne o polnoci. Na akciu som sa dostal na pozvanie kamarátov – bratov Burianovcov (MOTOSPECTRUM) z Banskej Bystrice, ktorí pravidelne zabezpečujú jazdu motodeduškov čoby rýchlej motospojky, najmä v noci – vytýčenie smeru na križovatkách, prípadné zastavenie premávky a podobne.

Miesto činu

24.00… Alebo ak chcete 00.00 dňa 7. 7. 2007 a začína sa 7. MOTOTOUR SLOVAKIA! Vyrážame smer Banská Bystrica, vzorne v kolóne, sprevádzaný dvomi nákladnými vozidlami jedného zo sponzorov akcie. Majú pomáhať prípadným odpadlíkom servisným náradím, opravou, v nutnom prípade naložiť motorku na korbu. Myslím si, že toto fórum je jedno z miest, kde sa musí uznať a oceniť práca vodičov týchto vozidiel, ani jedného z nich nepoznám, no aj touto cestou im patrí vďaka za trpezlivosť a ochotu, ktorou nás sprevádzali tých spoločne najazdených vyše 500 km.

Bavoráčik

Už po prvých desiatkach kilometrov sa prejavia slabé stránky predkov našich dnešných tátošov – elektrika a osvetlenie, tieto poruchy sú priebežne úspešne odstraňované a na prave sa svorne podieľajú viacerí účastníci jazdy. Nie všetci si vedeli pred jazdou vhodne odpočinúť, preto sú zastávky častejšie, každý ich využíva ináč, niekto opravuje, ďalší dopĺňa palivo/olej, alebo len jednoducho zosadne a odvalí sa na krátku „búvapauzu“. Aj na mňa prichádza prvá spánková kríza cestou po Donovaloch, no zodpovednosť víťazí, studený nočný vzduch a energetický nápoj osviežia a ideme ďalej! Nadránom krátko po štvrtej prichádzame na poľskú colnicu. Poľsko nás víta zimou, je niečo okolo 8 stupňov, z daždivých oblakov na nás občas niečo frcne. Vedenie a organizáciu presunu preberajú členovia poľského motoklubu v spolupráci s hliadkami polície. V duchu salutujem a snímam helmu pred ich šikovnosťou, ak neusmerňuje premávku na križovatke policajná hliadka, tak nekompromisný „Jacek“ na motorke odstaví premávku, aby sme sa mohli v kľude a bezpečne presunúť. Bravo, przyjacelia!

Búvapauza na benzínke

Po osviežujúcej káve prezrieme časť našich spoločných veľhôr z ich strany, lyžiarske stredisko v Zakopanom, prejdeme sa mestom a tradá ďalej po poľskej strane, smer „rodnýmôjkraj“. Okolo ôsmej dostávame sýte raňajky a občerstvenie v nemenovanom motoreste, na parkovisku trávime ešte hodnú chvíľu - niekto stravu, iný zážitky. Hodím reč s jazdcom nádhernej šesťvalcovej Hondy CBX z nemecka, zaujímavé ako rýchlo padajú jazykové bariéry ak si dvaja rozumejú. CBX má vyvedené všetky zvody do jedného tlmiča MARSHALL. Radový šesťvalec na mňa pôsobí dojmom súsošia mieru, priateľstva, ľudskej dovednosti a šikovnosti, a ten zvuk?! To sa nedá opísať, to treba počuť… Šelesť lipového stromoradia meniaci sa pri pridaní plynu na bojový pokrik kamikadze… Keď sa len dalo, aj počas jazdy som sa snažil zastihnúť ho pri akcelerácii a vždy to bol silný zážitok. Teraz pri odpočinku je čas aj na podrobnejšiu obhliadku ďalších strojov. Sú tu rôzne rarity, nie som veteránista, ťažko by sa mi hodnotilo, ktorý z nich je viac a ktorý menej „pravý veterán“… Rôzne Jawky, Čezety, Matchlessy, Nortony, HD, staršie boxre, dokonca staručké jednovalcové bavoráky účastníkov z Poľska, trojvalec s nožným štartovaním XS750 s jazdcom z Nemecka… Spoločné majú viac, ale emocionálne najsilnejšie na mňa pôsobí pohľad na ich majiteľov: ako je na nich vidieť lásku k technike a k motorke, staroslivosť nech majú mašinky všetko v čo najlepšom poriadku, pýcha a spokojnosť ak všetko dobre funguje, to sú základné zložky čarovného „klajstra“ ktorý ich stmeľuje do akéhosi bratstva.

Šesťvalcová Honda CBX

Nasadáme a striedavým tempom pokračujeme ďalej, smer Rožňava. Prepletáme sa rôznymi cestami a cestičkami, priam alpský charakter majú točité zákrutky na horskom priesmyku za dedinkou Uhorné neďaleko Rožňavy. Práve tam prebiehala nejaká akcia, popri ceste postávali ľudia, nevylučujem že stade viedla niektorá rýchlostná skúška rallye. Chutný obed v Rožňave vhodne dopĺňa stratenú energiu, nasadáme a valíme ďalej, spokojnosť a pohoda, slniečko nám vypeká, zákruty sa krútia, motory vrčia, proste paráda! Pri zastávke v Hnúšti ma zastihe telefonát z domu, synátor si rozrezal nohu, bude to treba dať zašiť. Koniec motoromantiky, svedomie nedovolí ísť ďalej s veteránmi. Lejem do seba osvedčený nemenovaný energetický nápoj, (meno kvôli nekalej reklame nechcem pregnantne uviesť, no osviežuje aj Mikiho aj Eda-štartéra), sadám na HubeRTa a skratkou „veľa-veľa“ pálim cez Poltár do Lučenca a ďalej domov.

Na záver sa musím poďakovať kamarátom za dôveru, že ma zavolali, usporiadateľom za nádhernú akciu, veľmi peknú a zaujímavú trasu, zabezpečenie a starostlivosť. Pre mňa bolo tých 24 spoločne strávených hodín skutočným sviatkom v tejto sezóne.

A ešte poznámka: je úplne jedno, na akej motorke jazdíš – novej, staršej, veterán, úprava, séria. Podstatné je to, aby si ju mal rád, aby si sa o ňu staral, aby ti robila radosť a verne slúžila. Sú i ďalšie veci okolo toho: bezpečnosť, výstroj, doplnky, no najpodstatnejšie je, aby si tú lásku k motorke mal skutočne v srdci a v prípade potreby vedel rozumne prejaviť aj činmi, napríklad aj tým, keď to potrebuje iný motorkár na cestách. Nehanbi sa zastaviť, aj keď si autom a aspoň sa spýtať či nepotrebuje helfnúť, ver mi, každého z nás poteší prejavený záujem a snaha. Snáď toto by mohlo byť posledné „motomemento“ z akcie: hoci sme každý „iný“ – jogurťák, traktorista, turista, bahňák, nehľadajme dôvod ako sa vyčleniť z tejto kvázijednotnej spoločnosti, hľadajme spoločnú reč, akcie, udalosti, témy ktoré nás zbližujú.

K tomu prajem všetkým príjemný zvyšok sezóny a ako to hovorieva priateľ z východu „NAJ CI CAHÁ!“

Velorexík