Suzuki DR 800 BIG

Ako to už býva, ťažko presvedčiť človeka nech si nechá z huby prášiť ovsené vločky, ktoré mu prinesú zdravie nad voňavou klobásou. Ľudstvo tak napriek snahe spasiť ho prepadlo hystérii a viere v diabla. Nie je žiadnou zvláštnosťou, že pri závislosti na omamných látkach sa dávka postupom času zvyšuje a tak už v roku 1990 bol obsah dávky zvýšený o 58 cm3 na 779 cm3 a tiež koncentrácia stúpla o 4 kone z 55 na 59. Rozmlsaný a opantaný dav strácajúci asfaltovú cestu v spätných zrkadlách veľmi rýchlo upadal na dno. Veď ešte v rokoch 88 až 90 sedel nad zemou 890 cm vysoko ale od roku 1991 to bolo už len 860 cm, čo je úpadok o tri cm. Rómovia v tom istom roku určite postrehli možnosť odtrepať o 40 kg nákladu viac.

Po jedenástich rokoch radovánok diabol so zámienkou odchodu na pečeňové testy odišiel. Nič netušiaci ľud však v roku 2000 pri jeho návrate najskôr čumel ako bacil do lekárne a po podrobnejšej ohliadke vodcu horko zazvracal.

Vráťme sa však späť a omrknime konkrétne môj kúsok z roku 95 rovnako ako cestu k nemu. Po dvoch cestných Mašinách s veľkým M a poslednom pokuse udrieť na Ukrajinu som sa rozhodol skúsiť enduro. Diskusie na tému Big vs Afrika končili zväčša pri Afrike – jedným slovom pomenovaný typ moto aj smer uberania diskusií. Teda Afrika vs Big. XTZ som vylúčil hneď na začiatku ani neviem prečo, možno chyba, možno nie, dnes sa to už nik nedozvie. Jazýček váh sa preklopil viac na stranu Afriky, no ďalej som čítal a zháňal info aj o Bigovi. V každom cestopise som čítal aký je Big fajn stroj a kde všade dorazil, len som nemohol nájsť žiadny dôkaz. Až jedného zimného dňa som si v súkromnej pošte našiel odkaz na cestopis jedného chalana z Čiech. Kukal som fotky a zrazu prišla! Big na rozbitej ceste, zaprášený, po bokoch hliníkové kufre. V tom okamihu to bolo ako keď rozvažujete 0,5 miligramu a na druhú stranu váh niekto drbne vrece cementu. Okamžite som v inzerátoch vyhľadal číslo na Švajčiara, ktorý ho predával. Celé som to prežíval ako keby to bol posledný Big na svete. Nechal som si ho odložiť. Zaujímavý krok na to, že som Biga nikdy v živote nevidel na vlastné oči.

Preskočím dlhé mesiace čakania na peniaze, počas ktorých mi mašinku majiteľ držal a to aj bez zálohy!!! Veľké ĎAKUJEM! Nejdem tu rozpisovať každý komponent zvlášť, lebo sa na to necítim odborník tak len stručne zhrniem, čo som si tak povšímal za ten čas, čo ho mám. V prvom rade je to vzhľad. Áno! Ten zobák sa mi páčil už dávno. Celkovo som myslel, že motorka bude rozmerovo väčšia a stále som si myslel, že je to veľké ako 650. Potom som ich videl pri sebe. Big je naozaj Big.

Posed je fajn. Vzpriamený, nohy nijako extra pokrčené, paráda. Spolujazdkyňa sa tiež na nič nesťažuje. Zdrojom fám a predsudkov je motor. Jeden valec. Pri otáčkach do troch tisíc je naozaj cítiť, že je tam. Od troch tisíc je to už fajn a povedal by som, že pri rýchlosti okolo 120 je to úplná pohoda. Proste držať otáčky okolo štyroch tisíc alebo viac. Zrýchlenie nebola vec na ktorú sa výrobcovia zameriavali pri konštrukcii, ale keď niečo chcem predbehnúť, tak to predbehnem samozrejme čím to ide rýchlejšie, tým dlhší čas je na to potrebný.

Klopenie do zákrut ide úplne hravo asi to bude úzkou zadnou gumou. Pri väčšom náklonne a vyššej rýchlosti však cítiť neistotu rámu. Niečo také ako keď si kamoš sediaci oproti chce po siedmich pivách grgnúť. O brzdách sa toho popísalo veľa. Niekto mi na charakteristiku bŕzd napísal: keď chcem zastanem. Asi tak. Predná sa mi zdala strašne mäkká, ale časom som si zvykol. Potom som si s Romanki-om vymenil moto a na chvíľku presadol na VFR. Teraz neviem či tej pravej páčke na Bigovi vôbec môžem dať prívlastok brzda. Zas idem porovnať neporovnateľné ale na Fazerovi predná brzda fakt hrýzla ako sviňa zemiaky. Tu mám pocit ako keby kotúč len žužlali dve ďasná dôchodcu snažiace sa odhryznúť kôrku chleba. Všetko sa však dá dať na pravú mieru pancierovou hadicou. Zadná brzda je fajn, tej nemám čo vyčítať.

Predné svetielko. Mám síce okuliare s tmavým sklom, ale čosi som videl, tak zrejme svieti celkom fajn. K spotrebe nemôžem napísať nič, lebo som ju zatiaľ nerátal.

No a na záver ešte nejaký ideálny terén alebo čo. Hneď po kúpe som skúsil zabŕdať do snehového záveja. Pohltil ma na hodinu lopotenia s vyslobodzovaním sa. Neskôr so zadnou gumou už po smrti vydali sme sa na rozmočené lúky. Mal som pocit, že viac cupkám nohami po zemi ako sa veziem. Sem tam jama, trs trávy, jednotka, dvojka, jednotka, no nič moc. Ideálne na túto motorku sa mi zdajú poľné a lesné cesty. Šotolina, hlina a prach. S týmto podkladom si dokonale rozumie a na ňom si užijete aj najviac srandy a zábavy. Big je motorka, ktorá vám ukáže krajinu tak ako ste ju nepoznali. Cesty, ktoré ste si nevšímali, sa stanú zrazu zaujímavé a bude vám až trápne, že desať kilometrov od domu sa musíte pýtať na cestu. Na účet výkonu a vibrácií pre ktoré je táto motorka zatracovaná, napíšem poslednú vetu. Zo štyroch valcov som prešiel na jeden, zo stopäťdesiat koní na šesťdesiat a vôbec sa necítim sklamaný.