Dobročský Enduro Výlet na Poľanu 2007

Ani im na um nezišlo, že sa budú deliť o zážitky s približne sedemdesiatimi vyznávačmi jednej stopy z celého Slovenska, keďže išlo o nultý ročník. Našlo sa i niekoľko odvážlivcov so spolujazdcami. Na miestnom ihrisku sa okrem off-roadistov objavilo i niekoľko cestných jazdcov, ktorých cesta viedla iným smerom, keďže mali cestné obutie.

Tí čo sa rozhodli otestovať terén mali o zábavu postarané. Prvé metre terénu sa zdali byť pre motorky ťažšej váhy (Varadero, Afrika Twin, …) neprekonateľné a museli sa s nimi popasovať, ale pre tých, ktorý to zvládli bol zvyšok cesty odmenou. I keď miestami nastali situácie, keď opozdilci museli riešiť otázku kam ďalej, alebo prekvapenia ktoré sa na cestách predtým neobjavili. Ale i to vyriešila hŕstka ľudí v oranžovom.

Počas jazdy bolo pár zastávok, kde si mohli jazdci skontrolovať svoje lásky a obhliadnuť krásy prírody. Vrcholom výletu bol horský hotel Poľana, ktorý niektorých prekvapil zasneženými miestami.

Po návrate do dediny, motorkárov čakal výborný guľášik s osviežením zlatého moku. Samozrejme nesmelo chýbať posedenie až do neskorej noci pri diskusii o kladoch a záporoch tejto akcie, i motorkárskych zážitkoch s plnou dávkou humoru.

Ako každá akcia v zrode i táto mala isté nedostatky, ktoré prekrývajú zážitky. Organizátori sa posnažia ich odstrániť a už sa tešia spolu s motorkármi na ďalší Dobročský Enduro Výlet.

Autor: BosorkaES

---

Dĺžka trate sa oproti odhadu trochu scvrkla na nejakých 130 km, aj keď myslím že 130 skupinových kilometrov dá trochu zabrať. Tempo bolo miernejšie, nedovolím si radšej odhadnúť ani priemernú rýchlosť, ale stíhala to s nami aj jawka 250, dokonca aj nejaký simsoník.

Skupina vyrazila niečo pred dvanástou hodinou z futbalového ihriska medzi obcami Dobroč a Kotmanová, prešla centrom obce Dobroč a potom nasledovalo to, čo nikto v zhustenom pelotóne nečakal, prvá stojka mierne vymytou prašnou cestou na Fafáky (čo ste tam boli, to bola tá prvá lúka, kde sme sa čakali). Asi kilometer po tomto stupáčiku sme sa po prvý krát čakali na paši . Nasledovala cesta lesom ponad Lovinobaňu, odtiaľ smerom na Cinobaňu. Celá naša zbojnícka družina z asfaltky zišla do polí pri potôčku Salajka, s poli do dubovej hory a úpätím vrchov Striborná, Hradné, Sebeniná, cez Banský potôčik až na hradskú, smerujúcu do Hrnčiarok.

Po tejto ceste sme došli do časti, ktorá sa podľa mapy volá Miklošovo, nachádza sa tam zastávka autobusov, povyše asi dve víkendové chaty a jedna odbočka do lesa. Toto je naša cesta, ktorá nás viedla až do sedla Prieraz, z tohto miesta bola po prvý krát k videniu Málinská priehrada, ktorá zásobuje okolie bližšie i vzdialenejšie pitnou vodou. Z Prierazu sme lesom zbehli k tejto priehrade na starú cestu, kde už nejazdia autá a asi po asfaltovom kilometri sme sa čakali po druhý krát pri hrádzi. Viac by vraj bodla zastávočka pri nejakom tom pohostinstve, ale napríklad ja som zástancom jazdy s triezvou hlavou a verím že ak by sme sa pri nejakom lokáli zastavili, triezvu hlavu by už niektorí fajnšmekri nemali.

Po krátkom odpočinku sme sa pustili naprieč údolím, kde nás s otvorenou náručou očakávala obec Málinec, ktorú sme však len tak okrajovo lizli, prvým mostom cez Ipeľ, trochu proti prúdu do Lavčíukova k ovčínu, potom doprava a šup na Diel, to je kopec nad Málincom, popri Višnianskom, kde sme opäť vošli do lesa a šli sme až ku Štefančíkovcom cez oplotky až na príjazdovú cestu do Hradištských Vrchov. Touto cestou sme sa vyviezli až na Vrchy, popri cintoríne až ku krížu na Brložne, odtiaľ lúkami na Chladnú Studňu a odtiaľ na Ďubákovo, alebo ako to domáci volajú, na Ďubák, to bola tá lúka, kde popri mne preletela taká ohnivá guľa, Deži volaná a ešte tie kone dva, čo sme vyplašili . Nad dedinou sme sa opäť počkali a keďže niektorým sa už spod prilby prášilo, dohodli sme sa, že sa stretneme na Látkach Prašivej pri hotely Royal, kde sa každý jedinec mohol osviežiť.

Po tejto osviežovačke, keď sme sa zbavili aj kadejakých odpadlíkov (Faust a tak... ), sme sa rozdelili na dve skupinky, Tí, čo mali kone napojené viac a Tí, ktorým kone už vysmädli, Ti leteli do Hriňovej dotankovať. My, ako väčšia skupinka sme v Detvianskej Hute zbehli popri Komárne cez Ľuľovku na skratku lesníckou cestou až ku Hriňovskej priehrade. Museli sme zdolávať špinavý zanesený asfalt, závory, ale to ma bavilo asi najviac, lebo som sa tu na chvíľu ocitol aj na zemi, po tom ako chcel StanleyP spraviť značku na cestu hrabaním a zabudol na to že sedím za ním. Keby som sa ho nebol pustil, váľame sa dvaja.

Odtiaľto nás už čakala len cesta asfaltom až k hotelu na Poľane, kde sme mali mať najväčšiu prestávku. Verte či nie, ale na Poľane bol v garádoch (járkoch) a pod hotelom ešte sneh a aj ľad, však Suzukár .

Prvotný plán bol niečo si na tej Poľane dať, ale keď sme si spomenuli, že dole nás čaká guľášik za 50, ktorý nám navaril Momúľov oco, zmenili sme plán, kopli do vrtúľ a hajde do Dobroče, späť okolo priehrady, lesníckou cestou do Detvianskej Huty, odtiaľ smerom na Čechánky, okolo Suroviny (to je ten vysielač, okolo ktorého sme obchádzali) popri Žihľave, na Vrchdobroč, cez Brestiny, Dobročskou dolinou až do dediny, ktorá je Dobročou volaná. Tam už nás pred miestnym pohostinstvom čakalo ohradené parkovisko len pre nás, guľášik a pivečko či kofola od Denisy, najlepšej krčmárky . Týmto si dovolím tento cestopis ukončiť, veď všetko podstatné už bolo povedané. Ešte raz chcem poďakovať všetkým zúčastneným, taktiež nápomocným, obci Dobroč a webu motoride.sk, ktorým sa táto akcia spropagovala.

Autor: Mato99

---

Pozvánka na túto akciu mi neunikla, vedel som, že to je niečo nové. Keďže som si v sobotu našiel aj chvíľu času bolo rozhodnuté, aj keď len na otočku z Košíc. Chalani sľubovali pomer cesta / terén 30 : 70 a tak som doma nechal cross prilbu a zobral integrálu, čo som hneď aj oľutoval. Bolo totiž sucho a dosť sa prášilo a okrem toho sa pomer cesta / terén obrátil a výlet sa zmenil na príjemnú off-road jazdu.

Páčil sa mi strmý výjazd hneď na začiatku, ktorý hneď naznačil, že sa ide do terénu. Zjavne zaskočil mnohých no oplatilo sa ho prekonať. Zvyšok trasy už nebol taký náročný. Trasa sa dala v pohode absolvovať aj na veľkých endurách. Všetko by bolo ale inak keby nebolo sucho.

Chalanom treba poďakovať za fajn organizáciu, pekný výber trasy a vynikajúci guľáš. Bol fakt dobrý. Škoda, že som po jeho zjedení musel upaľovať domov a nemohol stráviť nejaký čas s tými čo zostali...

Čo sa mi nepáčilo boli jazdci bez prilieb v kolóne. Nepustil by som takých na nasledujúci ročník. Aj keď sa jazdilo mimo asfaltu, považujem prilbu za nutnosť a do terénu podľa mňa oveľa dôležitejšiu.

Prejdenú trasu som zaznamenal a môžete si ju pozrieť tu: Trasa: Dobročský Enduro výjazd na Poľanu 2007

Autor: Tomáš Hajduch - Awia

---

Foto: Tomáš Hajduch - Awia, mato99, Tomzuzu.