Prvý jarný minivýlet

Sedel som v triede a neustále som pokukoval von oknom na slnko, ktoré vykúkalo spoza nie veľmi hustých mrakov. Vôbec nevyzeralo že by malo pršať a keď hej, tak len trochu a to rozhodlo, že sa pôjdem povoziť aj napriek nie veľmi teplému počasiu a silnejšiemu vetru.

Cestou domov som volal par kamarátom, aby šli so mnou, lenže nikomu sa nechcelo. Ja som však bol rozhodnutý ísť. Prišiel som domov, pozrel som do mapy a rozhodol sa pre sútok Ondavy s Topľou, cca 50-km výlet. Obliekol som sa a ponáhľal sa do garáže aby som mohol čím skôr vyraziť. Odmontoval som speťáky a vybral baterku tieto veci by mi aj tak boli zbytočné, speťáky by som odbil o strom a smerovky na hrádzi nepoužijem. Pohľad do skoro prázdnej nádrže mi plán vyraziť čo najskôr posunul asi o 30 min., lebo som musel ísť pešo na benzínku natankovať pomiešať benzín s olejom a až tak natankovať do motorky a konečne vyraziť s mojim Simsonom.

Simson pod hrádzou

O cca 14:45 vyrážam. Na hrádzu som šiel krížom cez mestský park. Cesta po parku bola v pohode, kým sa asfaltový chodník nezmenil na blatnú cestičku. Prvá myšlienka bola otočiť sa, no nevzdal som to aj z dôvodu, že som bol už aj tak celý od blata. Ísť cez blato bez krosových gúm nebola žiadna sranda, zaradená jednička, minimálny plyn a koleso aj tak nezaberalo, len sa pretáčalo. Blato som mal všade, aj na nose. Topánky boli o niekoľko kg blata ťažie a zmenili farbu na hnedú.

Cestička parkom

Keď som konečne prešiel cez tú „nekonečnu“ cestičku a zbadal výjazd na hrádzu, odľahlo mi. No uvedomil som si, že po ceste nemôžem ísť (speťáky, baterka) a tak sa touto cestou budem musieť vrátiť.

Hrádza

Pokračoval som na sever po Ondavskej hrádzi. Hrádza bola mokrá a motorka doslova plávala podo mnou a zadok ma stále predbehoval, hoc bola cesta na hrádzi rovná. Vkuse som očakával pád, no našťastie nestalo sa. Tak som si vychutnával priebeh cesty a sledoval (miestami kvôli stromom nie) som ako si vedľa mňa ale opačným smerom tečie rieka.

Cesta po hrádzi

Došiel som k železničným mostom s myšlienkou, že nebude problém ich prejsť. Mýlil som sa! Keď som predným kolesom prešiel cez koľaj a zasekol sa na nej, nebolo mi všetko jedno, veď čo keby šiel vlak, a rýchlo som prehodil rukami motorku cez koľaje. Ešte že Simson je taký ľahký a pokračoval som ďalej.

Jeden zo zelezničných mostov

Miestami som rovnú cestu po hrádzi striedal schádzaním bližšie k vode. Na poliach bolo vidno zajace, bohužiaľ som nebol dosť rýchly aby som ich odfotil, a tak som si šiel s myšlienkou, čo poviem doma na to všetko blato čo veziem so sebou. Cestu hrádzou mi preťal ďalší most, tentokrát cestný, a tak nebol problém pokračovať ďalej. Z hrádze bolo vidno strechy domov z neďalekých dedín, slnko príjemne svietilo a v diaľke bolo vidno ako sa hrádza stáča. Nečakane som došiel k môjmu cieľu Sútoku Ondavy s Topľou myslel som, že je to ešte o pár km ďalej. Bol by som šiel ešte ďalej, ale pohľad na čas 16:03 rozhodol, že už ďalej nepôjdem a vrátim sa domov.

Cestou domov sa všetko opakovalo, lenže odzadu a na oblohe sa objavili černejšie mraky. Na železničných mostoch bol opäť ten istý problém a cesta parkom bola zas nepríjemná a hnedá. Domov som došiel spokojný a neľutoval som vôbec, že som všetko zablatil a musel všetko umývať a ani mamin krik mi nepokazil náladu. Už teraz mám naplánovaný výlet na leto po ďalších riekach, lenže tentoraz to bude aspoň 150 km.