AJS a BSA trial

AJS (Albert John Stevens)

Značka vznikla ako vyústenie aktivít súrodeneckej štvorice bratov Stevensonovcov popri aktivitách ich otca, ktorý vlastnil nástrojáreň vo Wolverhamptone. Bratia Harry, George, Jack a Joe experimentovali s benzínovými motormi už v roku 1897. Najskôr spustili okolo roku 1900 výrobu motorov do motocyklov pionierskych značiek. Neskoršie okrem motorov ponúkali aj jednoduché rámy (okolo 1909). Kompletné motocykle s logom AJS sa začali objavovať od roku 1911. Boli to klasické štvortaktné jadnovalce, vidlicové dvojvalce až po dvojvalce stojaté. Značku preslávíli úspechy v cestnom motocyklovom športe, no Stevensonovci sa vrhli na podnikanie aj mimo sféry motocyklov, čo sa im stalo osudným. Základom pre ich aktivity aj v teréne sa stal model s objemom 350 ccm z predvojnového obdobia I. svetovej vojny, z ktorého vychádzali vojenské modely, z ktorých po scivilizovaní vznikol model AJS 350 G6.

AJS

Kríza donútila Stevensonovcov hľadať bohatého investora a teda značku bratia predali roku 1931 firme Matchless a táto výrobu presťahovala do Londýna. Stevensonovci sa nevzdávali a za získané peniaze rozbehli výrobu motocyklov pod emblémom STEVENS. Tieto motocykle vychádzali z modelu AJS 350 a jeho modifikácií 250 a 500 ccm. Táto výroba trvala ale len do roku 1938. Londýnske motocykle AJS pod vedením Collierocov sa dostali opäť na piedestál popularity, no mali isté chybičky krásy, od originálnych Matchlessov sa odlišovali niekedy len emblémom AJS. V cestnom pretekovom športe ale AJS experimentovala s vodou chladenými vidlicovými štvorvalcami dokonca s preplňovaním a v 50. rokoch 20. storočia sa venovala dvojvalcom Porcupine či klasickými jednovalcom. Terénnym motocyklom sa majitelia AJS začali opäť venovať až po zlúčení značiek Matchless, AJS, Norton, James, Francis Barnet pod krídla AMC. V tomto období sa teda na trialových súťažiach typu Škótska šesťdňová alebo Talmag Trophy medzi sebou pretekali jazdci na motocykloch prakticky poskladaných zo súčiastok hore spomínaných výrobcov. Základom bol model G3L od Matchlessu o objeme 350 ccm. Ďalej to boli zväčša dvojičky so stojatými dvojvalcami objemu 500 ccm pod názvom AJS 500 či Matchless 500. Tieto sa líšili len tvarmi nádrží typickými pre danú značku. Motory boli zložené stavebnicovo, ako aj rámy. Prevodovka Burman bola neskôr nahradená prevodovkou z dielne AMC.

AJS

Po začlenení značky Norton do AMC sa trialové stroje objavovali aj ako trojičky AJS 500, Matchless 500, či Norton 500. Tieto stroje boli nazývané aj ako „veľké jednovalce“. Takýto stav panoval až do krachu AMC. Z tohoto obdobia pre značku AJS teda v 50. rokoch priniesol trikrát za sebou prvenstvo HUGH VINEY na škótskej šesťdňovej Trial. AMC skrachovala v roku 1966 a jej štafetu prebrala spoločnosť Norton, Villiers s managerom Denisom Poorom, ktorého počinom sa AJS musela prispôsobiť vtedajšej situácii. Štvortaktné motory sa do motocyklov montovali do minutia zásob a pohonné jednotky spomínaných značiek zmenili emblém a ten bol nahradený produktami motorárne Villiers, ktorej nosným programom boli dvojtakty. Štvortakty nazývané v triale aj Thumpers (hromotĺci) ustúpili aspoň u AJS zo scény (nie však u BSA - Triumph, ktorý dolnili spoločnosť Norton Viliers neskoršie). Logo AJS sa teda naďalej v teréne objavovalo až do roku 1974. Produkcia ale bola zameraná skôr na motocross. Výrobcom týchto tereňákov bol „AJS Motor Cycle, North Way, Walworth Industrial Estate, Andover, Hants. Veľká Británia“. Preniknuté informácie zo 70. rokov minulého storočia prezentovali model AJS Y4 250. Motocykle sa predávali v rozloženom stave ako stavebnica. Po rozpade NVT v roku 1977 práva na používanie emblému AJS a výrobu terénnych motocyklov získala firma Fluff Brown z Andoveru.

BSA

Medzi ďalších britských priekopníkov trialu neodmysliteľne patrila aj značka BSA (Birmingham Small Arms company). Táto bola založená v roku 1863 ako továreň na výrobu malých zbraní. V roku 1905 spoločnosť započala s výrobou motocyklov. Prvým motocykel mal motor Minerva. Od roku 1910 si urobila povesť so štvortaktnými jednovalcami, po roku 1919 to boli vidlicové dvojvalce. Tridsiate roky opäť patrili jednovalcom, ale dopredu skloneným „Sloper“ a stojatým rady „Star“. Tieto sa vyrábali až do 60. rokov pod názvami Blue Srar, Empire Star, a Gold Star. Stojaté dvojvalce sa vyrábali súbežne s jednovalcami tiež s prívlastkom Star, ale v podobe Star Twin, Golden Flash alebo Lighting Clubman či Shooting Star. Ako reakciu na konkurenčné motocykle zaradila BSA do programu aj stojaté trojvalce Rocket (1969). Nesmiem zabudnúť na vojnovú korisť DKW RT 125, ktorá sa vyrábala pod názvom BSA Bantam.

DKW-čka rozbiehala povojnovú motorizáciu vo všetkých štátoch, ktoré vyhrali nad Nemeckom. Aj napriek tomu, že BSA sa stala najznámejšou britskou značkou nevyhla sa obchodníckym ťahom. V časoch najväčšej slávy kúpila značky Sunbeam (1943), Ariel (1944) a Triumph (1951). Odvtedy figurovala ako BSA/Triumph.

BSA

Neskoršie jej postavením otriasol nástup japonských motocyklov a tak sa zbavila Triumphu. Nakoniec pred krachom ju práve Triumph podržal a obidve značky skončili v skupine Norton-Viliers-Triumph (1973). Naposledy sa logo BSA objavilo na terénnych motocykloch s motorom Yamaha za éry NVT. Keďže bola BSA zbrojovka preslávila sa aj motocyklami pre armádu, z ktorých sa odvodzovali terénne trialové motocykle. V spojeneckých vojskách počas II. svetovej vojny jazdilo približne 125 000 motocyklov označených ako BSA M 20 vybavených štvortaktným pollitrovým jednovalcom. Najznámejším však bol terénny Gold Star, ktorý mal vzor nielen v M 20, ale aj v päťstovke Empire Star. Názov bol BSA DBD34 Gold Star (Zlatá Hviezda).

BSA

Popularitu modelu Gold Star (od 1937) potvrdilo nielen to, že sa umiestňoval na popredných miestach rôznych pretekov, ale aj to že vynikal spoľahlivosťou a mal slušný výkon aj ako spotrebiteľský model. Motor bol celohliníkový s objemom 499 cm3 a rozvodom OHV. Karburátor bol Amal a prevodovka oddelená štvorstupňová. Rám bol uzavretý so zadnou kyvnou vidlicou a prednou teleskopickou. Od roku 1960 sa vyrábal aj vo verzii 350 cm3. U trialu sa výkon pohyboval okolo 18 - 20 koní. Pretekové verzie niesli číselné označenie RRT2. Gold Star trial bol najúspešnejší na Medzinárodnom šesťdennom triale v roku 1954. Mimo sólo verzie nebola vtedy ničím výnimočným aj trialová verzia s ľavostranným sidecarom. U BSA v teréne používali aj dvojvalce. Na šesťdňovej v roku 1932 získalo továrenské trio zlaté medaily na terénnych modeloch Star Twins o objeme 500 cm3. Roku 1952 sa Star Twin prezentoval na Maudes Trophy. Bol to úspešný náročný test na trase dlhej 7979 km. Star Twin sa opticky ponášal na Gold Star. Rozdiel bol len v počte valcov. Hlavne kvôli veľkej hmotnosti bol v tieni Gold Staru. S počiatkom výroby stavebnicových modelov BSA (1962) sa továreň aktívne bodovacím motocyklom prestala venovať.

BSA