Moja kovová holka Sofinka - Yamaha R6

Takže začnem asi tak, ako väčšina tých, ktorí tu píšu o svojom stroji - od začiatku... Motorečka ma od mala stále akosi dosť priťahovala. Ako prvý stroj sa mi dostal do rúk pekáč zvaný taktiež Jawa 21. Začiatkom naučí a to za pár halierov. Po jazdení na hypervýkonnom pekáči prišiel kamarát s CB 750F... Samozrejme dal ju vyskúšať a pekáč sa zrazu málil. Rozhodol som sa, že aj ja si raz zaobstarám podobné vozeníčko (niečo čo má väčší objem ako štamprdlík)... Túto myšlienku som v sebe oživil minulé leto. Ono to poznáte... Keď si človek poriadne dupne, tak musí byť. Nasledovala pármesačná brigáda v zahraničí a po návrate vyzeralo vozeníčko celkom reálne... Zo začiatku moje srdce bilo pre Suzuki TL 1000, no parametre predsa len trošku odrádzali... Predsa len medzi pekáčom a TL bol daaky ten nepatrný výkonový rozdiel a presedlať rovno na liter som nepovažoval zrovna za dobrý nápad. Tak padla alternatíva na SV 650... Tá sa zdala byť pre moju maličkosť so zelenými motoušami ideálna... Aj som ich bol zopár pozrieť no potom sa stalo, čo sa nemalo stať, a pri rozhovore s kamarátovou frajerkou mi šplechla do fejsu, vraj sa na tom učila jazdiť... No nenaserie to??? Ozvala sa moja chlapská hrdosť a povedal som si tak teda toto nie. Browsenie, browsenie, browsenie... Zrazu sa na nete objavila Sofinka, tak som sa vybral ju pozrieť... Keď som ju uvidel parknutú na dvore predajcu, srdce sa mi rozbúšilo, zreničky zväčšili, pulz zrýchlil - skrátka láska na prvý pohľad. TL a SV padlo do zabudnutia, slovo dalo slovo, podali sa ruky a moje vysnívané vozeníčko sa premenilo na krásnu realitu...

Vonku zima, no vnútri si posedím aj keď stojí

Nejaká tá charakteristika

Prvý pocit po nasadnutí na R6 bol asi taký: Last day of my life... Keďže to bolo v podstate presedlanie rovno z pioniera, prvé pocity boli zmiešané. Reakcia na pootočenie plynu je pohotová a razantná (to čo bolo potrebné na pohnutie sa na Jawke tu vyhodilo otáčky nad 7000). Od predajcu som bol nútený moto brať domov sám, (cca 220 km), no počas tej cesty sa podarilo s R6 celkom dobre oboznámiť. Pokiaľ sa motor netočí nad 6000 otáčok, je to pohodové a v celku kľudné jazdeníčko s plynulým chodom. Nad 6000 začína výkon príjemne nastupovať a plný nášup nastáva cca od 9000 otáčok hore (btw dá s kľudom cez 15). S ťahom moto som nadmerne spokojný, no keď je treba, dá sa s ním choďiť aj na vyšší prevodový stupeň v meste (mám na mysli max. 60 km/h !!!) a to bez trhania motora... Keďže moto má suchú hmotnosť 168 kg, nie je žiadny problém s ovládaním (v porovnaní s 230-kilovou CB750 je to úplná hračka). Do zákrut padá sama a s parádnou stabilitou. Brzdy do kotúčov hryzú patrične a brzdná sila sa dá s prehľadom dávkovať. Moto je vhodné skôr na krátke vyšantenie. Po dlhších trasách je potrebné sa trošku ponaťahovať a hlavne dať oddýchnuť zápästiam. Tie dostávajú zabrať už pri dlhšej single jazde, o jazde so spolujazdcom už ani nehovorím (našťastie moja holka má len 58 kg...) S hrochom za chrbtom si jazdu neužijete a na následné manuálne práce zabudnite). K dizajnu motorky sa vyjadrovať nejak extra nebudem, pozrite fotky a spravte si mienku sami. U mňa dostala titul: jedna z najkrajších 600viek...

Tak to je Sofinka

Jop, aby som nezabudol, je na nej pár vizuálnych doplnkov vo forme karbónového blatníka nad zadným kolesom, iných riadidiel, modrých skrutiek a iných častí... Keď to mám celé zhrnúť do dvoch slov, tak ABSOLÚTNA SPOKOJNOSŤ... Už len nech oskar praží...