Cesťák - Honda NT 650 V Deauville

Chcem napísať článok o motorke, ktorá sa na našich cestách vyskytuje zriedka a tak isto je to i s dostupnými informáciami od majiteľov (ja osobne som ju na cestách stretol len dvakrát). Nepatrí totiž ani do jedného z hlavných motocyklových prúdov a ani medzi exkluzívne stroje, sedí si tak sama na okraji „šestoviek“ a je pyšná nato, aby nebola výnimočná a jedinečná. Je to proste malý tourer, veľký skúter, super šport bez super (nie že by nebola super ale nie je super na šport), motorom chopper a jediné čo jej chýba, je enduro talent.

Ako sme sa spoznali?

Keď som si vyberal motocykel, malo to mať 600 - 750 ccm r. v. 2000 a viac a poškuľoval som po CB 750, Inazume, Fazerovi, Bandite, XJ, Transalpe Deauville a V-Strome. Posledné tri bol problém zohnať a ak sa našli tak cena bola pre ne typicky, dosť vysoká. Blaa blaa blaa... Nakoniec som našiel inzerát na NT 650 V ´99, údajne nepadnutá (ale ktorá motorka z druhej ruky je J pravda) a zavolal, došiel, kukol, zamiloval, kúpil (no a aké je to jednoduché - hej teraz). Ale späť prečo ju a nie inú z toho výberu? Má 2 V, kardan, ochranu pred vetrom, ja mám rád cestovanie, hlavne cestovanie po ceste a na motorke a ona mi prišla na to najvhodnejšia.

Začiatky

S predávajúcim som sa dohodol a keďže slovo robí chlapa a obaja sme chlapi boli, zohnal som Jumpera vybral peniaze a šiel pre ňu. Bol december, fujavica, snežilo, 130 km som prešiel za 6 hodín, ale bola doma. Na Vianoce dostala jedno závažie na riadidlá, 2,6 l oleja, jeden olejový filter, brzdovú kvapalinu a také tie tretky čo zlatíčkam zvykneme kupovať. Ale keďže nikto nič nie dokonalé mala aj ona vrodený zdravotný problém. Španielsky robotník po sieste, rozptýlený možno teplom, silným vínom, krásnou ženou zle vymedzil vôle v kužeľovom súkolesí pre náhon kardanu následkom čoho po 33 000 km ložisko zomrelo a bolo ho treba vymeniť. Keďže som šikovný tak som kúpil ložisko SKF, vymenil ho, vymedzil správne vôľu a bolo už len čakať kým dosneží.

Sneh sa roztopil a ja som sa dobehol do garáže, bunda gate rukavice prilba úsmev od ucha k uchu otočím kľúčik natiahnem sýtič stlačím štartér a... Nič. Ach jaj baterka! Na nabíjačku a čakať! (no už zabúdam). Druhý deň všetko sa opakovalo len ten úsmev bol skromnejší a bázlivejší kľúčik sýtič štartér a už to šlo ešte zohriať a „fiiiijjjjuuuu“ no tak to zase nie len „fiju“. Odvtedy mi už nikdy ničím nenechala zamrznúť úsmev.

Radosti a starosti

Starosti som mal ja s ňou dve. Raz blikla kontrolka mazania a ja v úľaku pozerám koľko je tam oleja - kúsok nad dolnou ryskou, tak som dolial dva deci z toho čo mi zostalo a bolo po vrchnú. Takže papá olej asi 1 - 2 deci na 12 000 km, no nie je už najmladšia keby mala 6000 km interval, tak si to asi ani nevšimnem.

A druhýkrát keď som prišiel na to že je nevhodná na jazdu po mokrej a bahnistej lúke hlavne v kopci naložená so mnou spadla do blata opravil som ju vapkou a mňa práčkou, možno je to gumami: Michelin Macadam asi nebol to pravé enduro obutie, ale na ceste držal ako lepidlo, vpredu mu sekunduje Michelin Pilot takže prejazd zákrutou je spev. Pokiaľ boli gumy zánovné, prejazd bol neutrálny, žiadna námaha, jemne som s naklonil a ona šla pekne až po stúpačku, ale po zjazdení (neviem či to robí predná alebo zadná) má tendenciu padať do zákruty, takže ju treba troška držať ale necítiť z nej nervozitu.

Na hrboľatej ceste v zákrute istotu nedodáva ani nenastaviteľná predná vidlica, ktorá je mäkká a ako stvorená na jazdu po panelmi spevňovaných cestách či menších výmoľoch tu „plávanie“ nevadí skôr je príjemné, no okruhovú istotu SS to nemá (proste nie je super na šport). Vzadu je možné nastaviť predpätie pružiny čo je ale malý pôrod treba dať dole sedlo kryt a aj tak je tam miesto len pre malú japonskú ručičku. A preto to prestavujem len ak veziem niekoho nad 55 kg čo je zaujímavá hranica, lebo pod 50 kg jazdí ako single nad 55 kg cítiť aj spolujazdca možno je to len pocit (alebo chce aby som vozil len ľahké?) Celkovo sa teda podvozok najlepšie cíti na asfaltových cestách, môžu byť sem tam deravé či popukané, alebo aj s vyjazdenými koľajami tu mu pomôže rám držiaci stopu bez krútenia no na okruh by som odporučil asi niečo iné. Celkovo je devilka mäkučká a hýčka posádku.

Samotné vozenie však začína vytlačením na cestu a tento 245 kg „kolos“ svojou mŕtvou váhou nepomôže, malý briežok a otočiť sa na ňom je fakt záber (a keď pri tom padne je najväčší problém ju postaviť a nie hľadať škody, lebo umne zapracovaný padací rám fakt funguje stačí len narovnať zrkadielko a či funguje keď padne počas jazdy neviem neskúšal som a ani nechcem). Pokiaľ ju teda netreba tlačiť alebo dvíhať pripadá ľahučká a obratná (180° vytočí na 2-prúdovej ceste), je lepšie sa preto spoliehať na motor prevodovku kardan a potom brzdy.

Šéfkonštruktér toho malého srdiečka s dvomi 0,3235 litra veľkými komorami do 52° V a tromi chlopňami v každej, pravdepodobne už dávno dôchodkuje niekde na Okinawských plážach a je hrdý na to čo stvoril, veď Honda ho používa už štvrťstoročie skoro všade okrem kosačiek! OK tak to som prehnal, ale REVERE, Shadow, Africa, Transalp no proste čo stroj to pojem. Jeho zvuk je pri štandartnom výfuku ledva počuteľný, no aspoň že nepripomína domáce spotrebiče či zahrievanie motora na Mi 24. Výkon 55 koní bola najčastejšia príčina prečo ma od nej odrádzali (teórie o tom aký výkon sa pri jazdení vôbec používa nechám bokom) je to však výkon, ktorý postačuje na maximálnu rýchlosť 180 km/h. Priebeh nemá prepady a Mk ako u väčšiny dvojválcov nastupuje z ostra (no 916 to nie je) a v spojení z tvrdým náhonom cez ozubené kolá je aj malý pohyb pravej ruky sprevádzaný nervóznym trhaním hlavne pri pomalej jazde na 1. a 2. prevode. Ich radenie je hrubšie a hlučnejšie v porovnaní s ostatnými tromi čo je však pri radení nádherné je spojka je to predsa jemná dáma a tak ide páčka ľahučko a zaberá jemne na dlhej trati. Na nájdenie neutrálu treba cvik a kontrolku, hlavne z jednotky (na to ešte ja dosť cviku nemám nájdem ho len keď nechcem.) Toto všetko ponúka za 5 l BA95 na 100 km (max 5,5 l, min. neviem) a 2,6 l polosyntetického oleja na 12 000 km. Chlapi v Honde ešte predpísali meniť sviečky (asi aby jej to pálilo lepšie ako mne) čo je pekné až na to ich umiestnenie, dve idú krásne, ale druhé dve sú hlboko za zákrutou a ešte tam zavadzá aj rám (možno to robili pre T1000 ten si urobí z ruky 18 kľúč a pohoda ale čo ja).

Sprej na reťaz som vymenil za dva deci prevodového oleja a mám pokoj na 30 000 km a ešte jednu výhodu má kardan, že odpadlo čistenie zadného kolesa, to prosím pekne nie je žiadne potešenie, kvôli dvom neodnímateľným kufrom. Druhá výhoda tohto riešenia je že ich neukradnú a prvá ak vôbec je... Je to lacnejšie, ale to vyhovuje asi skôr Honde. To že ich pred výletmi nemožno odopnúť a doma naplniť som vyriešil tak že v jednom vozím stan a v druhom spacák, sandále a reťaz. Na krátke 350km dlhé jednodňové vozenia sú perfektné nejaká minerálka, sendviče, deka, špekáčiky...žiadne ruksaky či tankvak nie sú potrebné. S originálnymi vekami nevojde do nich prilba čo zamrzí a spolujazdec z nohami nad „päť a pol“ má vraj na stúpačkách málo miesta reklamoval mi to len jeden chalan tak neviem, radšej však vozím krehké útle slečny ktorých hmotnosť negatívne neovplyvňuje jazdné vlastnosti a navýšenie kinetickej energie o ich hmotnosť nepôsobí problémy dvojpiestikovým „zlatým“ plávajúcim strmeňom Brembo hryzúcich 296 mm kotúče.

V testoch označovali ich účinnosť ako podpriemernú až slabú je to asi pravda, lebo Honda ich po troch rokoch produkcie nahradila trojpiestikovými Nissinmi spriahnutými pomocou CBS so zadným „jednopiestikom“ ktorý zostal pôvodný, tak asi brzdí dobre ja ho moc nepoužívam len keď musím, a brzdí. Ja sa spolieham na tie predné, pribrzďovanie je v pohode ale pri ostrejšom spomaľovaní jeden ani dva prsty nestačia. Jej brzdový systém mal ešte jednu vrodenú chorobu predné brzdy „kopali“ do páčky pri pátraní po príčine to vraj bol výrobný problém ktorý v záruke Honda riešila výmenou kotúčov, a po záruke to majitelia „riešili“ zbrzdením v dlhých klesaniach kedy si to nejako sadlo (zaujímavé je že tieto kotúče sa používali na CBR1000F a problém nebol), keď som ju kúpil tak obloženia boli nové alebo len málo brzdené a „kopala“ sám som si ich „opravil“ a som zvedavý či sa to vráti po ďalšej výmene.

Ale len to že má kolesá rám motor a je nádherná, šikovná, nenáročná v tejto kategórii nestačí tu sa pozeráme ešte po jednej vlastnosti a to, je pohodlie čo to spraví podvozok, ale ani ten najjemnejší a najtuhší podvozok od posádky vietor neodvráti a tak má zlatíčko kabátik strih je diskutabilný a väčšina názorov na design je negatívnych opisujúcich ho až „škaredá“. Vec vkusu (ale zas taká asi nebude keď sa bez zmeny robila 8 rokov).

Okapotovanie je mohutné a z inak drobnej motorky robí „bacuľatý van alá Š1203“ vzadu plynulo prechádza cez už spomínané kufre zbiehajúce sa do skútrovského svetla nad ktorým je dvojica masívnych madiel s prípravou na Topcase. Design je teda viac účelný a praktický ako moderný či agresívny. Nohy zapadajú presne pretvarovaného vybratia pri výške 165 - 194 cm (väčšieho kamaráta nemám) a to platí aj o sedle poloha uvolnená a jemne naklonená vpred absencia polohovacích prvkov, je pre mňa vyvážená tým že mi „padne“ zo sedla dočiahnem na zem celými chodidlami a jediné čo som menil bola radiaca páčka o zúbok dole. Spolujazdec má široké sedadlo a rozmerné madlá nohy nie sú vysoko len na nasadanie si treba zvyknúť práve pre kufre. Z pohľadu pohodlia a ochrany je problémom štít, ktorý je nízko a mne ženie usmernený prúd vzduchu priamo medzi prilbu a bundu pri jazde do 115 je to jedno, ale pri diaľničnej 130-tke to už dosť cítiť a 150 je bez ľahnutia fakt trápenie (raz darmo nejazdíme vo vákuu) náprava je jednoduchá 2000 Kč sa alternatívny štít. Praktickosti body pridávajú dve odkladacie skrinky v prednej maske pod riadidlami jedna bola dokonca aj na zámok (bola preto že pri svojej šikovnosti som ju dobre nezamkol teda vôbec, a viečko mi za jazdy uletelo aj so zámkom... Dvakrát ten druhý definitívne) veľkosťou do jednej vojde regenka a zámok na kotúč a do druhej už nič keď nemá ten kryt. No a body stráca že je skúpa na slovo teda informácie ktoré podáva za jazdy: rýchlosť, otáčky, čas. Čo nemá je palivomer a ani teplomer chladenia. Náhradou je klasický trojpolohový kohút a kontrolka, ktorá by mala svietiť keď je moc žhavá (doteraz nesvietila čo je znakom že má dobré chladenie, alebo že nefunguje). Kecá však tam kde netreba (našťastie nie často tak raz na 500 km) a to do výfuku keď sa dlhšie ženie nad 6000 min-1 a prudko uberie tak niekedy strelí (autorizovaný servis sa vyjadril že je to normálne pre tento motor vraj to robí aj Africa a TA neviem nemal som).

Plány do budúcnosti

Sme spolu krásny pár a tak neplánujeme rozchod (zatiaľ) ale čo trvá naveky skôr ešte vyberáme vianočné darčeky dostane olej, filter a keďže poslúchala aj nejakú mlsnôtku pod kardan len ešte neviem či Michelin alebo Dunlop.

No a ja? Ja si kúpim to viečko na skrinku keďže som neposlúchal, lebo keby som bol dobrý dovolila by mi aj trojku spolu s nejakou Tétéerou (...mladicou so starým srdcom...) ona vie že sú lúky a chaty kam spolu nemôžme a ešte vie aj to, že so mnou koketovala jedna temná Rakúšanka a tej vášnivej lani LC8 som odolal len keď som nachvíľku zbadal svoju neistú budúcnosť.