Chinese hobby enduro bike – Yuki GY2

Koncom minulej sezóny (2005) som si konečne po príliš dlhej motorkárskej abstinencii povedal, že aj keď mám splátky až nad hlavu, dítě na ceste, dom nedostavaný a prácu neistú, už to proste dlhšie nevydržím. Pretože som väčšinu roku 2005 strávil v Čechách, mal som už vcelku dobre okukané lacné čínske motorky Yuki, ktoré veľa ľudí zatracuje ale s ktorými sú nenároční majitelia spokojní aj napriek častým potrebám menších opráv.

Keďže sa Yukiny v tej dobe už predávali aj na Slovensku a chlapík (Dušan), čo to tam má všetko pod palcom, sa tváril ako správny týpek (teda nie len tváril, on sa tak aj zachoval – dal mi slušnú zľavu na moto a k tomu ešte plastový kufor ako bonus), bolo rozhodnuté. Šéf v podobe manželky už s tým veľa nenarobil a niekedy v auguste 2005 mi už doma stálo to najjednoduchšie enduro značky pod označením GY2. Bol to predvádzací kus s najazdenými asi 200km.

Motorka má obsah 125 ccm, je to 4-takt, 5 rýchlostí, maximálny výkon(ček) 8,3 kw. Štartovanie kick a iba kick. Bolo mi hneď od začiatku jasné že táto moto nebude trhať asfalt a že dokonca nebude ani hrabať hlboké brázdy na poľných cestách. Kupoval som ju s očakávaním niečoho na čom sa bude dať previezť do tých cca 100 km/hod, len tak si prevetrať hlavu a časom možno aj občasný malý výlet.

Jazdné vlastnosti a ovládanie – ešte než začnem popisovať túto stať len pre úplnosť a objektivitu chcem povedať že mám cca 190 cm a 95 kg. Moto by sa asi správalo úplne ináč s 70 kg jazdcom alebo 50 kg vážiacou jazdkyňou. Po tom ako si vyberiete či naštartujete kickom alebo nožnou pákou, sa usadíte v rovnom, stredne tvrdom lavicovom sedle. Motorka beží na voľnobeh a vibrácie sú minimálne. Po zaradení vcelku presne zapadajúcej jednotky a pridaní plynu musíte v pomerne krátkej dobe preradiť na vyšší prevodový stupeň – jednotka je odstupňovaná veľmi nakrátko. Tretí až piaty „kvalt“ tam v podstate hádžete už len podľa toho ako veľmi chcete Číňanka ponaháňať po tej našej hrude – na 5ke sa dá ísť už od cca 50 km/h a na druhej strane 4ka sa dá vytočiť až na cca 85 km/h. Maximálna rýchlosť je potom veľmi závislá na tom či je vietor s vami, proti vám, alebo v tej chvíli trápi niekoho úplne iného. Pri protivetre na 5ke rýchlosť klesá až na hranicu kedy ste nútený podradiť na 4ku (to isté platí aj pri jazde do kopca). 4ka potom znovu „vyženie“ rýchlosť na tých cca 85 km/h a potom už je motor na cca 11000 otáčkach, čo je už začiatok červeného poľa. Pri bezvetrí sa potom maximálka na 5ke rovná cca 100 km/h a moto ju kľudne drží aj dlhšiu dobu. 115 km/h s pomocou vetra je však už naozaj maximum a motor je vtedy opäť vytočený na maximum.

Samostatnou kapitolou jednovalcov a čínskych zvlášť sú vibrácie. Táto panenka je taktiež jednovalec, uchytený v ráme napriamo bez silent blokov (odpustite ak som to nenapísal správne) a bez vyvažovacieho hriadeľa. Podľa toho sa vibrácie aj prejavujú – do cca. 60tky na 5ke takmer žiadne nepríjemné vibrácie necítite. Potom sa postupne zvyšujú a medzi 75kou a 80kou sú dosť výrazné a nepríjemné. Pri ďalšom zvyšovaní rýchlosti vibrácie zmiznú a prejdú do jemného chvenia, ktoré pri jazde na maximálke cítiť hlavne na rukách a v stúpačkách. Nie je to však nič s čím sa nedá žiť – v jeden deň som s menšími prestávkami absolvoval výlet cca 280 km a ešte sa to dalo vydržať. Viac km v jeden deň už by však bolo asi priveľmi únavné nielen „vďaka“ vibráciám, ale taktiež vďaka posedu s dosť nízko položeným sedadlom vzhľadom na výšku stúpačiek (nohy sú dosť pokrčené).

Takto nejaké to vyzerá...

Pri jazde po ceste sa moto vedie vcelku obdobne ako iné stroje podobnej enduro konštrukcie. Náklony v zákrutách dovoľuje dosť veľké, treba však počítať s klopiacim momentom spôsobeným rôznou veľkosťou predného a zadného kolesa – tak ako u všetkých endúr. Predná vidlica vedie moto vcelku isto, zadné koleso sa v zákrutách a na nerovnostiach v porovnaní s kvalitným centrálom (Yukina centrál nemá) trochu pohupuje a jeho vedenie je menej isté. Nie je to však nič dramatické a celkovo je odpruženie príjemné a zodpovedá danej konštrukcii. Moto je určené taktiež na jazdu v ľahšom teréne. Tam pomáhajú hlavne stúpačky s hrotmi ako aj vhodne zvolené pneumatiky, ktoré sú dobrým kompromisom medzi cestou a terénom. Po najazdení cca 2000 km je opotrebovanie minimálne a pneu pravdepodobne vydržia veľmi dlho.

Dizajn – ten by bol naozaj pokrokový niekedy okolo roku 1985, avšak o viac než 20 rokov neskôr je to o niečom inom. Cez to všetko musím povedať že sa mi tá motorka takým zvláštnym spôsobom dokonca aj páči. Nakoniec, posúďte sami. Veď každý má svoj vlastný vkus a foto napovie najviac...