Ostrov Krk

Prvý problém bol čas. Pôvodný termín sme museli zrušiť kvôli pracovným povinnostiam a náhradný termín padol na 19. až 22. 6. 2006. Tento termín mal jednu veľkú výhodu. Nudný presun cez Maďarsko na chorvátsku hranicu sme absolvovali v nedeľu doobeda, keď na maďarských cestách bola minimálna premávka. Kamióny odstavené a pešiaci asi v kostole. Na krčmu bolo asi ešte dosť skoro. Hraničný prechod Goričan bez problémov a teda aj bez zdržania. A potom už len diaľnica a teplo. Ale aj diaľničná etapa nebola celkom úplne nudná, pretože pri cestovnej rýchlosti 130 - 150 km/h a hlavne v hustejšej premávke v okolí Zagrebu bolo treba trochu sústredenia. Oživením bola až časť cesty po opustení diaľnice a pokračovaní smerom na pobrežie do mesta Senj. Koniec prvej etapy. Ubytovanie v dohovorenom penzióne, okúpanie v mori a neplánovaný ťažký večer s novými priateľmi z Litvy. Ale plán etapy splnený.

Senj

Že treba plánovať predvídavo a obozretne sme zistili už na druhý deň. Plánovaný výjazd na ostrov Krk sme radšej odložili a po neplánovanej záťaži z predchádzajúceho dňa, lepšie povedané večera, sme zvolili náhradný program opačným smerom. Pôvodne ostrov Rab. Ale aj ten zostal v hanbe. Cestu naň sme skončili v prístave trajektu v Jablanici. Po oddychu v tomto mestečku v romantickej zátoke cesta späť s odbočkou na maličkú pláž v Lukove. Je to úžasný kút sveta prístupný z magistrály po krásnych a uzučkých serpentínach. Akurát vhodný na oddych spojený s okúpaním v nádherne čistej vode, v ktorej hneď bolo vidno ježka, na ktorého ste stúpili. A po okúpaní ľahký obed z morských potvor v miestnej krčmičke. Po návrate na základňu v Senji ľahký večerný program s úzkostlivým vyhýbaním sa priateľom z predošlého večera.

Konečne ostrov Krk. Tretí deň výletu po ľahkých raňajkách a vzhľadom na horúčavy úplne naľahko po magistrále smer severný koniec ostrova Krk, kde sme po moste opustili pevninu. Cesty na ostrove sú až na malé úseky výborné. No výborné. Samozrejme, že príjazd do Starej Bašky na južnom konci ostrova je primeraný miestnym pomerom.. Stúpanie, klesanie a zákruty. Ale aj preto a hlavne preto sme tam šli. A nádherné výhľady na zátoky, niektoré prístupné len z mora. A aj samotná Stará Baška pripadá ako prístav na konci sveta. Oživením cesty do Starej Bašky je prístav Punat v ktorom je nespočetne rôznych jácht. Nová Baška je trochu o niečom inom. Zátoka s okolitými historickými domami vyzerá ako staré pirátske hniezdo. Príjemný oddych v tieni histórie pri káve s výhľadom na more, pláž a ukľudňujúce okolie. Po krátkom oddychu cesta späť na sever ostrova, cez most na pevninu a s malou odbočkou do Crikvenice po magistrále späť na základňu.

Krk

Štvrtý deň je venovaný len zrýchlenému presunu do Bratislavy. Vcelku nezaujímavý. V Chorvátsku diaľnica, v Maďarsku skoro vo všetkých dedinách protestné akcie proti kamiónom, ktoré pozostávali z toho, že jeden smer cesty bol vždy zablokovaný pojazdnými a nepojazdnými vozidlami. Dopravu museli striedavo púšťať policajti. Bolo to neskutočné zdržanie. Malo to však aj jednu výhodu. Predpoklad, že ani jeden maďarský policajt nemá čas na meranie rýchlosti keď musí riadiť premávku v dedinách bol asi správny, a zrýchleným presunom v tej strašnej horúčave sme boli aj s prestávkami na tankovanie a oddych za sedem hodín doma v Bratislave.

Výjazd ako relax. Neriešim náklady, neriešim spotrebu. To by som musel sedieť doma a nevoziť sa na Varadere.