Moja Honda NSR 125 R, r. v. 2000

Prvý kontakt

Kúpil som ju vo štvrtok 25. 5. 2006 od človeka, ktorý na ňu chudinku ani nemal čas. 2 mesiace stála v bazári medzi ostatnými nechcenými kamarátkami. Keď som ju v predošlú sobotu po prvýkrát uvidel, moju očakávanú reakciu typu: "Toto je tá pravá a musím ju mať" vystriedal len pocit, že: "Hmmmm, vcelku pekná", ale to som ešte netušil, čo ma čaká. Po lepšej obhliadke som zistil, že informácia o 100 %-nom stave nie je až tak 100 percentne pravdivá. Úchyt ľavej prednej smerovky - zlomený, zle dosadajúci ľavý plast a k tomu kopec povolených škrutiek. Nasledoval hojný počet nadávok na všetko okolo vyplývaúci z mojej blbej nálady. Ešte v ten deň som sa skočil porzieť na novú CBR 125 ale iba som sa utvrdil, že je to skoro ako väčší Simson. A tak som sa spoločensky unavený vracal domov.

Pozadie rozhodovania

Keď som si v ten deň ľahol večer do postele, hlavou my prebehla myšlienka, že tie poškodenia nie sú zas až také strašné. Veď čo, smerovku opravím, plast sa dopasuje a skrutky sa dotiahnu. So zmiešanými pocitmi som zaspal len ťažko a na druhý deň ráno padlo rozhodnutie. Beriem ju. Nasledovaly nekonečné dni čakania až som sa zobudil v ten inkriminovaný štvrtok.

Nekonečná cesta

Vo štvrtok ráno, keď ma zobudil môj otravný mobil, som sa dozvedel, že najprv ma čaká dlhá cesta s otcom do práce (čo je mimochodom cca 100 km úplne opačným smerom ako na mňa čakala moja nastávajúca) a tak som s veľkou nevôľou sedel ráno o siedmej v aute na ceste smerom k južným hraniciam nášho Slovenska. Cestou domov som mal opäť možnosť prebehnúť sa na CBRke, ale tentokrát s ladeným výfukom a športovým filtrom. Ale ani tieto vymoženosti vo mne nevzbudili pocit o akýchkoľvek kvalitách tejto mašinky. Po jej odskúšaní ma čakalo len jedno. Vysnívaná cesta pre moju novú Hondu. Bol som nervózny, lebo zakaždým keď som pozrel smerom k slnku, tak som ho nemal šancu vidieť vďaka nádherným búrkovým mrakom, z ktorých bohvie prečo nepršalo. Po párhodnovej ceste (pár = 2) som sa ocitol na nej s kľúčom v zapaľovaní a spokojne vrčiacim dvojdobým motorom pod nádržou s rokom narodenia 2000.

Cesta domov

S veľkými obavami spôsobenými akurát prebiehajúcou akciou Jastrab som sa vybral domov. Neskúšajúc maximálku, ale s o to vačším pôžitkom z jazdy som prechádzal malebné dedinky, predbiehal aj idúce autá (nie len stojace ako na Simsone). Nádrž doplna naplnená benzínom mi dávala pocit, že snáď môžem ísť aj na kraj sveta. Po zhruba hodinke a pol jazdy domov som ešte s kamarátom prebehol pár dedín v okolí a zaparkoval ju doma v garáži, odkiaľ sa na jej úkor muselo vysťahovať auto.

Prvé dojmy

Na druhý deň som len s nevôľou išiel so školy a celý deň len pozeral z okna a modlil sa aby nezapršalo. Naštastie sa aj profíci z meteo.sk zmýlili a ja som už o jednej sedel na mojej novej kráske a brázdil som okres s obavami pred zelenými priateľmi. Rozhodol som sa vyskúša všetko čo mi táto mašinka dokáže ponúknuť a tak som brzdil, zrýchloval, klopil a všetko čo sa len dá a moje hodnotenie je asi takéto:

• krásna akcelerácia od 6000 ot./min.
• perfektné brzdy
• ľahká ovládatelnosť

Moje hodnotenia sú asi určite ovplyvnené tým, že moja predchádzajúca motorka bol Simson, ale to je jedno. Jediná vec čo mi trošku vadí, je len 120-ka guma vzadu, ale to asi čoskoro napravím.

Na záver

Na záver asi toľko, že zúfalo čakám kým vykukne slniečko a spolu so Stinkym pre Vás pripravíme nejaký mini-cestopis

Spiritik