Honda CR 500 Motard

Vlastne som si naplnil môj ďalší sen, lebo vždy som chcel mať motardíka.

Začalo to koncom tohto leta keď som našiel Hondu CR 500 v tejto úprave. Rozhodol som sa že to pôjdem okuknúť a strašne som bol zvedavý, čo od tej motorky môžem čakať. Vedel som, že ten motor je riadna píla. Však aj moja skúšobná jazda skončila slovami "a k... to je ale j". Chlapík ma hneď varoval, že nech si dávam pozor na prednú brzdu, lebo je dosť ostrá a určite nechcel vidieť ako sa mu tam ešte s jeho motorkou niekto vysype. Nemohol som sa rozhodnúť inak ako pre jej kúpu.

Pri predaji mala obuté enduro plášte v predu aj v zadu. Ten predný bol nejaký záhadný lebo sa na ňom dalo prečítať tuším iba to že to je sedemnástka. Ale podľa slov bývalého majiteľa boli dosť dobré lebo sa s nimi dalo v pohode jazdiť aj na hríby. Vtedy som začal uvažovať o tom že slovensko nie je až tak chudobná krajina keď na hríby chodíme na motardoch.

Bola to originál úprava od talianskej firmy HM moto, žiadny na kolene doma robený motard. Vpredu bol 3,25 a vzadu 4,25 ráfik. Motorka mala svetelné zapalovanie. Dokonca mala aj zadné stupačky, takže som občas našiel nejakého vyvoleného a ukázal som mu ako mi to jazdí. Ja som na úlohu vyvoleného nepristúpil ani raz:-).

Tak som začal po troške jazdiť. Motor nevykazoval žiadne nežiadúce pazvuky. Však som aj čítal že ten motor sa dá ťažko zodrať. Zo začiatku to bolo dosť mimo cesty, s tými pneu čo tam boli sa to dalo celkom slušne, až na ten motor. Ten motor preto, lebo určite veľa z Vás vie, že čo je to za raketu a potenciál toho motora v teréne využije iba málokto. To si naozaj neviem predstaviť krossu s týmto motorom, musí to byť naozaj delo. Bolo to 2-taktné šialenstvo. Veď papierový vykon je 65 koní a váha asi 100kg dáva tušiť,že to je celkom slušný adrenalín. Motor točí do 6 tis otáčok čo je tiež priaznivý údaj pre životnosť motora. Však sa ma aj jeden pán pýtal, čo je to za motor, lebo 2-takt predsa píli uši. Asi netušil že mne tam nebehá poldecák alebo niečo podobné. Motor má slušný ťah aj v nízkych otáčkach, dokonca ani KLR-ka ktorú máme za mnou nestíhala keď sa na mojej moto nedalo ani len trošku rozprávať a výkone. Po spoločnom jazdení som cestou z garáže kde bola moja Honda schovaná riadil KLR-ko ja. Prvý pocit, že do čoho som si to sadol keď je to tak hrozne mäkké, druhý prečo to nebrzdí keď chcem aby to brzdilo a tretí prečo to nejde keď pridávam.

Na ceste to už bolo úplne iné, výkon už nebol tak cítiť ako v teréne. Síce aj tak prudšie pridanie plynu sprevádzalo buď zdvíhanie predného alebo úlet zadného do strany. Sekundárny prevod bol dosť rýchly. Moja najväčšia dosiahnutá rýchlosť bola 150km/h. Teda aspoň podľa digitálneho tachometra. Dosiahol som ju bez väčších problémov a išla by určite viac ale tááááááá zima čo bola v ten deň brrrrrrrrrrr. Trošku sa pri tej rýchlosti zavlnila ale na chvíľu sa to dalo zniesť.

Rozhodol som sa prezuť na cestné pneu a to sa už o jazdení v teréne nedalo rozprávať. Prvú jazdu sprevádzal hneď nečakaný a nekontrolovaný drift. Nechápavo som pozeral na zadnú pneu že či mám defekt alebo čo, lebo ani tá enduro guma tak nešmýkala. Ale potom som si spomenul na slová predávajúceho, že najprv ju treba zohriať a potom skvelo drží. Ja, človek čo mal doteraz len endurá a podobné moto, no nerátam jawky za nejaké cestné delá, tak som na to úplne zabudol. Mal ale pravdu, po zohriatí držala veľmi dobre.

Po meste ma to nejako moc nebavilo, ale zase ten pocit dávať plechovky. Dokonca niektoré sa aj snažili. Bola celkom sranda vidieť výraz mladých šóferov v ich spätnom zrkadle že čo chceš s tým prdítkom a zároveň som mohol na nich v spätnom pozerať ja, keby som nejaké mal.

Našiel som si kúsok kľukatej cesty, kde vôbec nechodili autá až na pár menších vojenských tatroviek. Ale na to som tam mal kamaráta. Po pár jazdách hore a dole som zistil že výkon prednej brzdy rapídne klesá, strmeň bol značky Nissin, platničky boli skoro nové, ale asi patrili k tým čo na hríby stačia, ale po zohriatí to nebolo už vôbec ono. Dosť ma pobavilo keď už som bol v tom, že aký som už motardista a že mi to ide a v tom mi ukázal fotky môj kamarát. O nejakých driftoch nemôžem moc hovoriť, po prvé som mal tú motorku dosť krátko a po druhé si myslím, že by bol oveľa lepší 4-taktný motor. Podvozok bol na ceste super, ale v teréne to zo mňa vytriaslo skoro všetko. Nechcel som sa vtedy hrať s nastavovaním tlmičov, lebo som si chcel užiť posledné slnečné lúče. Hovoril som si že na jar bude času dosť.

Veľa ľudí sa ma pýtalo, že čo to žerie. Neviem nikdy som to nejako nesledoval, ale kľudne môžem povedať že VEĽA. Zistil som, že sa nemám kde vlastne voziť lebo po ceste to nie je až tak pre mňa a čakať v meste kým ma niekto sundá na plechovke nemusím. Raz stačilo. A na plné využitie to chcelo nejaký okruh. Vtedy som začal rozmýšľať o predaji mojej moto. Prišiel kupec, ten bol zo mňa dosť mimo. Ani sa mu nečudujem lebo sám som nevedel či chcem moto predať. Tak nakoniec som ju predal, dúfam že terajší majiteľ je spokojný a dokáže tú motorku využiť viac ako ja. Ja si zase kúpim nejaké endurko a budem si chodiť po cestách necestách.

Tak to boli moje malé skúsenosti s Hondou CR 500.