Mládežnícke civilné supermotardy súčasného veku

Pravé pretekové supermotardy existujú aj s malými kolesami, ale v bežnej cestnej premávke sa tieto vozidlá používať nedajú. Existujú však ich spotrebiteľské verzie. V supermotardovom praveku to boli produkty Gilera Norwest 125, KTM Sting, Yamaha TDR 125, Cagiva Supercity 125 alebo 50, JAWA Mosquito 50, či neskoršie modernejšie MZ 125 SM a Husqvarna SM 125 S.

Yamaha TDR 125

KTM Sting 125

I keď si myslím, že je to súkromné, ale nedá mi nespomenúť svoj kamienok do tejto mozaiky. Nespomínam si presne kedy to bolo, ale upravoval som motocykle od svojho detského veku. Prvého Pioniera mi otec kúpil keď som mal 13 rokov. Odjakživa ma lákala jazda v teréne na motocykli. Preto som si postavil vlastný motocykel z pozháňaných dielcov jednosedadlového Pioniera 555. Nedostal som sa ďalej ako k nedokončenému motokrosu, na ktorom som sa veľa nepovozil. Naša rodina sa presťahovala a ja som malé približovadlá musel predať. V novom bydlisku bola odjakživa motokrosová dráha (obec Šenkvice). Chcel som jazdiť, ale moje nadšenie schladili členovia klubu odpoveďou: "Na to aby si teraz začínal si už starý a motocykel nemáš". Nie som človek vtieravý a preto som sa rozhodol , že budem robiť prestavby motocyklov. Moje prvé dielo v novom pôsobisku bolo ENDURO. Teraz s odstupom času si uvedomujem, že enduro nebola správna klasifikácia. Totiž základ bol najdostupnejší motocykel (vrak Pioniera 555), ktorý som zaplatil rýľovaním záhradky istého "uja". Prestavba spočívala len vo zvýšení svetlej výšky, aplikácie nádrže z kývačky a samovýrobou podsedadlových krytov. Kolesá, motor a rám zostali pôvodné, predný blatník bol endurový-vysoký podobne ako zadný. Riadidlá mali hrazdičku. Prístrojová doska mala dva budíky. Dvojsedlo umožňovalo prevážať aj spolujazdkyne, či spolujazdca. Používal som svojho Gilbertka na jazdu do kina, na nákup a podobne. V tej dobe človek mohol vidieť čosi iné ako kývačky len veľmi zriedka, preto kam som prišiel, tam sa objavil hlúčik zvedavcov a samozrejme bol som tŕňom v oku vtedajším chlapcom z piatej B. Čakávali ma na obvyklých trasách, no vždy mi pomohol chodníček medzi domami či spadnuté železničné rampy. Raz, keď asi tiež dostali tip ma čakali, ako aj mnohých kamarátov pred amfikom a nedalo sa im vyhnúť. Kamaráti to nevydržali a po hodine sme zistili, že čakajú na nás. Sitom prešli všetci, i keď ich tátoše vyzerali očividne nespôsobilé jazdy na verejných komunikáciách. Mňa si nechali ako bonus. Otázky typu: "Máš súhlas na prestavbu od DI a výrobcu?" som odrážal naštudovanými faktami o povolených prestavbách bez súhlasu DI. Keď zistili, že aj doklady sú v poriadku, šlo do tuhého. Mal som malú dušičku, hlasivky snáď v hrubom čreve a srdce v trenírkach. Neuvedomoval som si to vtedy, ale bavili sa na môj účet a vychutnávali si bledosť mojej tváre svietením baterkou na fotografiu preukazu a na mňa. Keď videli, že už som zlomený, zisťovali, či sa im do žigulíka môj GB O ENDURO zmestí do kufra. Vedeli, že to nepôjde, ale vychutnávali si s pôžitkom svoju povýšenosť a všemožnú moc. Starší sa zatváril, že volá vysielačkou bohvie kam a mladší mi doklady vrátil a s rozhnevaným výrazom na tvári a utrúsil: "Vypadni, nech ťa viac už neuvidím!". Môj prvý vtedajší City Bike Enduro skončil za necelý týždeň na našej motokrosovej trati v rukách kamaráta so zlomeným rámom. Použil som z neho dielce na ďalší a síce Gilbert Chopper. Ani vo sne by mi vtedy na um neprišlo, že raz budú supermotardy bežná vec aj v cestnej premávke. To ale len na okraj. Radosť z jazdy môže byť aj na malej 50-ke, či 125-ke. Ideálny je nielen zvuk nadupaného jačavého dvojtaktu ale aj vysoký tón nízkootáčkováho štvortaktu. Tohoto trendu sa po vzore svojich predchodcov pustili aj výrobcovia naozaj malých približovadiel.

SACHS

Táto značka má naozaj dlhodobú tradíciu. Svoju éru začínala začiatkom 20. storočia výrobou pomocných motorov do bicyklov pod značkou Fichtel & Sachs. Svojou politikou sa dostala na výslnie nemeckého motocyklového priemyslu. Pred bankrotom zachránila väčšinu dnes už neexistujúcich značiek. Napríklad DKW, Victoria, Express , či Hercules. Prvý motocykel pod značkou Sachs sa objavil v roku 1980 a bol to malý dvojtakt.

Až koncom 20. storočia začala výroba veľkých cestných motocyklov. Skúsenosti malých motorov boli zúročené výrobou mládežníckych endúr, z ktorých sa na prelome storočí vykryštalizovali modely Sachs 125 . V roku 2000 Sachs predstavil dvojičky ZX 125 a ZZ 125 s kvapalinou chladeným dvojtaktným jednovalcom. Sachs ZZ 125 FUNBIKE sa od endura líšil len kolesami a farebným prevedením. Tieto stroje boli a sú spestrením trhu v nemecky hovoriacich štátoch.

Sachs ZZ 125 FUNBIKE

GILERA

Je to značka, ktorá bola vo svete perdvojnových VC v cestných pretekoch na výslní. Jej preplňované štvorvalce a po vojne štvorvalce už nepreplňované neukončili jej popularitu. Značka bola aktívna v terénnom športe v 70-tych rokoch a modelovou ponukou zabŕdla aj do cestných pretekov. Ako jedna z prvých zareagovala na módnu vlnu supermotard modelom NordWest. Jej éra, ale netrvala dlho a kapitál Piaggio ju posunul do kategórie výrobcov malých motocyklov. Lahôdkou bola Gilera CX 125 s jenostranným uchytením kolies a výnimkou bol snáď len Saturno.

Súčasnosť priniesla návrat k veľkým motocyklom a samozrejme k supermotardom. Bohužiaľ zatiaľ len v triede 50 cm3 a to prezentáciou modelu Gilera Zullu s dvojtaktným vodou chladeným dvojtaktom. Výzor Zulla je naozaj klasický supermotard, ktorý sa ani v spoločnosti strojov z vyšších kubatúr nestratí.

GILERA Freestyle 125

DERBI

DERivados BIcicletus je španielska značka, ktorá začala svoju naozaj motocyklovú kariéru na okopírovaných Jawách kývačkovej rady s jednovalcovými alebo dvojvalcovými motormi. Tieto ešte stále brázdia cesty pod Pyrenejami. Po tomto kývačkovom boome z 50-tych rokov XX. storočia sa výlučne venovala malým kubatúram v cestných pretekoch GP 50 až 125. Koncom minulého storočia prílivom nového kapitálu sa rozšírila ponuka aj smerom do terénu. Nosným modelom bol Derbi Senda, ktorý je vo výrobe dodnes. Prvá generácia pripomínala ostré enduro, modernizovaná kopírovala BMW 650 ST, až kým sa nevykryštalizovala do dnešnej podoby. Každá varianta má aj model supermotard. Klasický model je SENDA SM, ktorá má trubkový rám a pripomína prvé Sendy. Senda R má pevnú polokapotáž, ale nemá motardové kolesá.

Model Senda R supermotard má dvojitý reflektor a odlievaný chrbticový rám, čo pre supermoto nie je typické. Nerád to hovorím, ale konkurencia je praktická vec, a keď nie je nikto zvýhodňovaný, tak vývoj napreduje, tak na trhu si každý určite vyberie. Som presvedčený, že socialistická veľkosériová uniformita nás (východný blok) dostala na pokraj hlavného prúdu vývoja motocyklov. Vzkriesi niekto zašlú slávu našich značiek?

JAWA

Tradičný český výrobca si po uvedení modelu JAWA Mosqito ani neuvedomil do akého segmentu sa dostal . Vďaka vtedy konkurenčnému Dandy si uvedomil, že výroba naozaj veľkosériovej produkcie (kým sa montážne stroje nerozpadnú) nie je v súčasnosti možná. Akonáhle sa ale v Európe objavil generický motor Honda s ležatým vzduchom chladeným štvortaktom, hneď po ňom siahol. Tento motor sa vyrába v ČLR pod názvom LINGHAI a má objem 50 alebo 100 cm3. Pri predstavení modelu JAWA ROBBY v prototypovej verzii bol motocykel klasifikovaný ako supermotard. Človek mieni a peniaze rozhodujú, a teda po zlúčení sa s MOTOR JIKOVom ( Dandy) do JAWA UNION sa sériová výroba podobne ako so štvortaktným Dandym preorientovala na bežné mestské približovadlá. Na území bývalej ČSFR sa uzavrel kruh a výrobe supermotadrov bolo odzvonené. Kto vie, na ako dlho?

JAWA 125 DANDY