Nosič na batožinu – za každú cenu
Už ma to vytáčalo furt nosiť všetko v rukách, keď zosadnem z motorky... a som predsa skôr turista, ako nejaký pretekár, tak to chcelo poriadny kufor do zadu.
Keďže je kríza :D – heh toto sa mi páči ako výhovorka – tak som sa rozhodol že nepustím 200 éčiek za kufor a ďalších 120 za nosič, ale že to zoženiem lacnejšie... a tak sa mi podaril úplne skvelý a dobrodružný výjazd za nosičom :D
Kufor som zohnal za 80€ cez inzerát Kappa V46 (tuším tak sa volá) a nosič som našiel na nete za 50€ u týpka zo St. Pöltenu. Poštovné 18€... no určite... to radšej prejazdím ... ha, ha.
Vraj v sobotu má do 12:00 otvorenú predajňu. Do St. Pöltenu je to nejakých 140km, keď o deviatej vyrazím, tak by som to mal stíhať.
Lenže som vyrazil až 9:20 a navyše v noci som nedal na nabíjačku telefón... kde mám zhodou-okolností aj navigáciu...
Tak som sadol na mašinu, mimo diaľnic som sa dostal do Viedne, cez celú Viedeň, keď zraz navigácia stíchla. Navyše ranné mrholenie prešlo už do celkom výdatného dažďa. Dpc. Baterka vybitá, ja na konci Viedne, tabule smer St. Pölten len diaľničné, na hodinkách 11:20, lejak, predomnou ešte asi 40km... a keď sa dostanem aj do St. Pöltenu, tak jak to tam nájdem? Adresu mám vo vybitom telefóne a mám len pár minút, aby som sa tam dostal a ešte to aj našiel... Vrátiť sa? Ani bohovi. To budem objednávať a ešte aj poštovné platiť a ja ten kufor chcem mať už dnes namontovaný... Ide sa. Smer diaľnica. Seriem na známku. V tomto lejaku si môžu diaľničné kontroly odpustiť. 160km/h v lejaku, v ľavom pruhu, predomnou hmla rozprášenej vody, v nej siluety aut predomnou a stekajúce kvapky vody na priezore. Ešte som stihol neubrzdiť na výjazde na St. Pölten – ďakujem za ABS, inak by som ležal – tak som si tam zacúval :D.
Konečne som v tom meste, kde som chcel byť... matne som si spomínal, ako sa volá ulica, ktorá bola v maily. Mesto na prvý dojem dosť veľké, kua, ako to tu nájdem? Prvá tetuška na semafore: „Gutten Tag, wissen Sie vielleicht wo ich den Neugebeudeplatz finde?“ a ona že „Ist hier gleich um die Ecke“, akože hneď za rohom... sakra, jake šťastie?
Ešte som sa raz spýtal chlapíka o križovatku ďalej a už stojím pred obchodom s motorkami, kam som mieril. Obchod zavretý. Vyťahujem telefón a zapínam ho a dúfam, že ten jeden telefonát to vydrží... vydržal. Chlapík sľubuje že je o 10 minút pri mne. Je práve za 2 minúty 12.
Nosič mám. Hurááá :D
Cestu naspäť som si už vychutnal mimo diaľníc, aj pršať prestalo. No jaký parádny výjazd :D
|