Text: Shuksank2
Foto: Shuksank2

Väčšina ľudí trávi vianočné sviatky v papučiach pred televízorom. My sme sa však rozhodli pre „trochu“ iný scenár. Naším cieľom je legendárna oáza Ksar Ghilane v národnom parku Jebil, kde organizujeme náš netradičný rally camp.

Sleduj aj: www.rallysupport.sk/tunisko-2025-rally-camp/

Článok – Poď s nami na Dakar 2027 do Maroka - 07.11.2026 20:18

Ahoj, posielam článok na web – Dakar 2027

V prílohe: – článok (Word); na konci sú poznámky pre redakciu: SEO titulok, meta popis a kam dať ktorú fotku, – titulná foto 1920×1080 a náhľad na zdieľanie 1200×630, – fotky do článku z Tuniska, Alžírska a Maroka, – post a story, ak by ste to chceli pustiť aj na sociálne siete.

Odkaz v článku prosím na: rallysupport.sk/dakar-2027/?utm_source=motoride&utm_medium=pr&utm_campaign=dakar2027

Early bird platí do 30. 11., takže ak by sa to dalo uverejniť čím skôr, bolo by super.

Riešil som to z dôvodu málo času cez AI, tak ak je tam nejaké foto naprd - kľudne vyhoď - dík.

Fotky sú moje reálne neupravené.

Dík za uverejnenie. Vlado +421 907 781 033

Deň 8. Výživný deň v dunách - 20.01.2026 19:08

Chladné ráno patrilo servisu motoriek. Výmena vzduchových filtrov, olejov, kontrola reťazí a čistenie tlmičov od všade prítomného piesku.

Dnešným cieľom bolo 88km vzdialené termálne jazierko Ain Ouadette hlboko v srdci národného parku Jebil.

Cesta ku nemu vedie takmer stále cez dunové polia, okolo fakt pekných stolových hôr, ktoré rozbíjajú nekonečný rovný obzor. Po tejto vetrom stále sa meniacej ceste chodí veľmi málo dobrodruhov.

Keďže je táto cesta fyzicky náročná a málo frekventovaná, je dôležité za na ňu správne pripraviť. Ako zásobu energie sme si vzali balík talianskych bravčových škvariek a za hrsť úžasných tuniských ďatlí. Každý si vzal do camelbagu 3l vody.

Do batoha záložnú powerbanku, čelovku, plne nabitý mobil a životne dôležitý satelitný komunikátor garmin inreach <www.garmin.com/en-US/p/1191310/pn/010-02887-00/>. Nesmie chýbať ani teplé vrchné oblečenie, keby sme v prípade poruchy alebo zranenia museli stráviť nejaký čas v púšti po západe slnka.

V ľadvinke nesmie chýbať náhradná sviečka, spojka na reťaz, páčky, aspoň jedna spojková lamela a samozrejme kopa drciek a americká páska. O kľúčoch ani nehovorím.

Skupinka s pomalším tempom - Eliza a Lualiana išla pod Rustyho vedením skôr, s tým, že ich po ceste dobehneme. Ja s Jakubom sme vyrazili neskôr – potrebovali sme ešte natankovať.

Keďže sme už vyjazdili všetok benzín, čo sme nakúpili do bandasiek v Douz, museli sme bohužiaľ tankovať na „benzínke“ vedľa oázy. Toto bol veľký zážitok sám o sebe. Benzínku tvorí ošarpaná búda s cintorínom mopedov okolo, označená pár zavesenými bandaskami na dverách. Privítal nás miestny beduín našľapaný výparmi benzínu. Benzín sa predáva po bandaskách a riadne predražený. Pri nalievaní predných nádrží pánko tak prelial benzín, že sa v ňom motorka naozaj celá kúpala a ešte pri odchode sa asi liter vylial zo spodnej vane. Toto sa napriek upozorneniam dialo pri všetkých troch nádržiach.

Chlapík pomaličky odkráčal do šera svojej „fuel station“ a prišiel s dekou, pod ktorou asi trávil studené noci a snažil sa z Kovečka bezín utrieť.

Vďaka bohatým skúsenostiam, mi bolo jasné, že olej zo vzduchového filtra je krásne vypáchnutý a keďže som nechcel motor zadrieť, musel som to alternatívne vyriešiť.

Nafáral som do útrob benzínky a na zemi našiel nádoby s motorovým olejom a použil ho na vzducháč. Jakub už poučený chlapíkovými schopnosťami, si radšej vybral malú bandasku, aby predišiel vykúpaniu motorky. Mohli sme konečne s veľkým zdržaním vyraziť.

Cesta viedla cez fajnové duny najskôr smerom ku púštnemu campu GEO – Grand Erg Oriental <maps.app.goo.gl/3Tcsskowr575ZM3PA>. Pri ňom sa cesta alebo skôr smer zmenil viac na stred parku Jebil.

Stopy našej prvej skupinky, čo sme doteraz občas križovali sa nám tu stratili – mysleli sme, že ideme paralelne. Pokračovali sme vo svižnom tempe ďalej, kilometre kásne odsýpali. Cestou sme stretli pár autíčkárov, pomaly sa plaziacich dunami. Vždy keď sme ich míňali s gejzírmi piesku vyletujúcimi na hrebeňoch dún, nás za predstavenie odmenili nadšenými pokrikmi a točili si nás na mobily. Vyzerali sme oproti nim ako gazely proti korytnačkám. Fakt by som sa s nimi nemenil.

Jakub už nádherne volil stopu dunami a išiel pekne konzistentne. Bolo veľmi vidno predchádzajúce dni tréningu. Všetku záťaž smeroval na stred tela a nohy. Vedel som presne ako sa cíti – „ Už to viem – už som frajer, som pán púšte“ – a presne vtedy prichádzajú prúsery.

Zastavil som ho – prehovoril som mu do duše – „Dávaj pozor, dnes máš kritický deň a budeme hlboko v púšti. Ak zničíš motorku alebo sa zraníš, budeme dlho čakať na nejakú pomoc, nie je možné tu motorku odtlačiť, alebo teba odniesť.“ Je potrebné naozaj vedieť čo sa za každou jednou dunou nachádza. Vzal si to k srdcu.

No pád sa mu aj tak nevyhol, za jednou dunou doskočil predným kolesom priamo na stred trsu ťavej trávy a zapichol riadidlá do piesku. Mal šťastie a s miernymi odreninami sa mu moje rady zapísali o dosť hlbšie do rodovej pamäte.

Po kontrole tela, ega a motorky sme pokračovali ďalej. Slnko sa pomaly blížilo k obzoru a nepríjemne nám svietilo do očí. Skontroloval som našu priemernú rýchlosť, vzdialenosť do ciela a zhodnotil, že keby sme pokračovali ďalej, do kempu sa vrátime tak hoďky po zotmení. Fakt sa mi nechcelo v noci sa prebíjať dunovým poľom – nie je to nič príjemné ani bezpečné. Zavelil som na taktický ústup. Niekedy jednoducho kvôli bezpečnosti je nutné obetovať cieľ.

Cesta späť pekne odsýpala. Jakub si skúsil navigáciu späť, aby zistil aké je to navigovať a vyberať si cestu zároveň. Trošku ho prekvapilo aké je to náročné. Chlapec ale zvolil správne tempo a išlo mu to pekne.

Presne pri príjazde do campu slnko zapadlo. Citeľne sa ochladilo. Zhodnotili sme, že to bola bohovská jazda a Jakub získal kopu nových skúseností.

Pomalšia partia tu ešte nebola – zbierali svoje zážitky po svojom. Poslal som im správu, nech mi dajú vedieť svoju polohu a že sú v poriadku. Preventívne som skočil za miestnymi kamošmi policajtami a povedal, že máme ešte ľudí po zotmení v púšti.

Prišli plní zážitkov až okolo 22:00 – nadšení, premrznutí a hladní. Čakal ich pekne vykúrený kamión.

Ďalší parádny deň v našom Twist&Trail rally campe <www.rallysupport.sk/tunisko-2025-rally-camp/> za nami.

Deň 7. Test v teréne - 11.01.2026 17:37

Dnešok bol venovaný prevereniu, či si nováčikovia osvojili správny základný postoj a úsporný spôsob jazdy v teréne, tak aby ich ani dlhý presun terénom nevyčerpal.

Dôležitá pri tom je práca s pozíciou tela pri pridávaní, brzdení a prechádzaní nerovností tak aby neboli zaťažované ruky a aby jazdec nebojoval s motorkou.

Trasa na tento účel bola zmesou kamenistých vypaľovákov, tiahlych aj uťiahnutých zákrut ktoré viedli pomedzi pieskové duny a nakoniec aj prejazd dunami. Pekne postupne aby si študenti zvykli na postupné zvyšovanie rýchlosti aj technickej náročnosti jazdy.

Približne 80km od nášho Twist & Trail rally campu sa nachádza púštym jazdcom známe Cafe du Dessert - cieľový bod, vhodný na oddych a zhodnotenie jazdy a občerstvenie. Podávajú tu kávu, čaj, colu vo fajne vychladených sklenených fľašiach, na jedenie si môžete dať brik-vypražané tenke cesto plnené napriklad vajíčkom, zeleninou alebo tuniakom , dusenú kuracinu so zeleninou a iné fajnotky.

Jakub, ktorého je každé ráno problém dostať z postele už o siedmej stepoval. Jeho prvá dlhšia jazda v divočine. Nevedel sa dočkať, kedy si vyskúša svoje nové „skily“.

Začiatok trasy sme absolvovali po jemu už dobre známej piste, ktorá vedie ku neďalekej starej rímskej pevnosti. Ideálne na rozjazdenie -pevnejší priesok ujazdený štvorkolkami a offroadmi s bubnami roletami a zákrutami.

Ďalej nasledovali štrkovo kamenisté vypaľováky, kde sa Jakub zoznámil s vyššími rýchlosťami a naučil sa dôverovať miusom a tlmičom – vo veľkej rýchlosti pekne žehlia nárazy do rúk, bez rizika defektu.

Tu sa mu zdala na začiatok aj rýchlosť 80 – 90km/h vysoká. S pribúdajúcimi kilometrami začal zrýchľovať, až som ho musel krotiť, lebo letel po piste takmer 140 km/h.

Kvôli bezpečnosti sme boli spojený interkomami, kvôli komunikácii. Je to veľmi dôležité v začiatkoch na úpravu techniky jazdy a upozornenie na nebezpečenstvá po trase.

Pri príchode na úsek kde cesta viedla mixom piesku a zafúkanej kamenistej cesty, prudkých zátačiek pomedzi duny a pieskové polia s kríkmi a ťavou trávou sme zmenili štýl jazdy na technickejší s dôrazom na náklony motorky a prenos váhy na stupačkách.

Tu sa Jakub ukázal ako veľmi dobrý žiak a o chvíľu už vymetal zákruty v slušnom tempe.

Cestou sme stretávali rôzne individuá, od miestnych pasierov tiav, cez karavánu beduínov s ťavani naloženými drevom až po rôznych dobrodruhov na mašinách od výmyslu sveta.

V Cafe du Dessert sme sa občerstvili, oddýchli, nechali turistov pofotiť sa pri motorkách a po povinnom pišaní vyrazili späť.

Keďže som zhodnotil, že Jakub už fakt slušne číta terén a nerozhadzuje ho na moto ako supermana, rozhodol som sa vyraziť mimo pistu a zabaviť sa trošku v ostrom teréne.

Fakt sme si tú jazdu užili. Pomalé prejazdy okolo stád pasúcich sa tiav, technické štrikovačky medzi kopčekmi trsov ťavej trávy, výjazdy pieskovými hrebeňmi na vrcholy kamenistých pahorkov a prejazd dunovým poľom priamo ku vysielaču pri oáze.

Po príjazde do nášho basecampu Jakub prekypoval emóciami – nevedel sa zastaviť -stále sa snažil zo seba dostať tento silný zážitok.

Keďže aj napriek „zákazu“ sa nám podarilo prepašovať Starlink – uploadneme videjká z GoPro a podelíme sa o naše zážitky.

Základ celého je ale v tom, že aj účastník nášho Twist&Trail rally campu, ktorý v živote nejazdil na motorke v piesku môže pri správnom prístupe zvládnuť základy veľmi rýchlo a potom je už iba na ňom ako ich bude pilovať ďalej, buď bude jazdiť individuálne alebo sa pridá ku nejakej ďalšej našej akcii počas roka.

Deň 6: Keď sa nováčikovia menia na jazdcov a technika dostáva zabrať - 29.12.2025 14:34

Šiesty deň v Tunisku sa niesol v znamení „veľkého testu“. Naším cieľom bolo preveriť, kam sa posunuli jazdecké schopnosti našich nováčikov po predchádzajúcich dňoch tréningu. A výsledok? Musím s hrdosťou zhodnotiť, že urobili obrovský skok vpred.

Ranná inštruktáž: Príprava na extrém

Rally nie je len o plyne, ale aj o pochopení stroja. Ráno sme začali intenzívnou inštruktážou zameranou na:

*Odstraňovanie chýb*: Analýza jazdeckých postojov z predchádzajúceho dňa. *Individuálne nastavenie na púšť*: Správna príprava vzduchových filtrov, dôsledné mazanie a kontrola moussov. *Technické detaily: *Prispôsobenie motorky na jemný saharský piesok, čo je kľúčová zručnosť pre každého, kto sa s nami chystá do dún alebo na Africké rally.

motorky v dunach oddychujuce po treningu

Saharské „Gastro-porno“: Ťavie mäso na palmovom lístí

Predtým, než sme sa vybrali do dún, sme načerpali sily priamo z miestnych zdrojov. Obed bol skutočným zážitkom pre zmysly.

tavia maso v hlinených nadobach pripravene na palmovom listi

Menu: Miestna šošovicová polievka s kari, kuskus a zelenina. Hlavná hviezda: Ťavie mäso pripravované v hlinených nádobách priamo na ohni z palmových listov. Atmosféra: Autentické chute Tuniska, ktoré ti dodajú energiu na hodiny zápasenia s pieskom.

Tavie maso s kuskusom a zeleninou

=

Dunová škola: Jakub „utrhnutý z reťaze“

Hneď po obede sme vyrazili do dunových polí. Lualiana neskrývala nadšenie z vlastného progresu – technika, ktorú sme drilovali včera, sa dnes premenila na istotu v jazde.

Na druhej strane Jakub dnes jazdil, akoby ho niekto „utrhol z reťaze“. Vysmiaty od ucha k uchu si užíval každý jeden výjazd a zjazd. Púšť mu jednoducho sadla.

novacik Jakub jazdi v dunach ako utrhnuty

Keď technika povie „Dosť“

Rally život prináša aj technické výzvy. Krátko po štarte sa musela vrátiť Eliza na Liuninej motorke BMW. Dôvodom bola chyba v elektronike. Tu sa opäť ukázalo, aký dôležitý je náš Rally Support – diagnostika a riešenie problémov priamo v teréne sú to, čo u nás klienti hľadajú.

Jazykové okienko a nočný mráz

Náladu v tíme udržujú naše interné vtipy. Jakubov výraz „Coška wrong“ sa stal okamžite hitom dňa. Navyše sme sa od našich poľských parťáčiek dozvedeli, že Slovensko volajú „Prowincja Polska“ (samozrejme s úsmevom).

Deň sme zakončili naším obľúbeným rituálom – kúpaním v horúcom termálnom jazierku. Ten kontrast, keď vychádzaš z horúcej vody priamo do mrazivého nočného púštneho vzduchu, je niečo, čo sa musí zažiť. Vyštípe to svaly aj myseľ, ale ten spánok potom stojí za to.

Deň 5: Prvý dotyk s púšťou a dunová škola - 28.12.2025 14:22

Prebudenie do piateho dňa bolo mrazivé. Saharská rosa premenila náš kemp na mokré kráľovstvo a ráno nás privítalo chladom. Akonáhle však slnko vysušilo tábor, pustili sme sa do ostrej prípravy techniky.

Dnes sme zažili *Prvý dotyk s púšťou*, ktorý nám ukázal krásy a výzvy, ktoré púšť ponúka.

Technická príprava

Na tento *Prvý dotyk s púšťou* si budú účastníci pamätať navždy, preto ich učíme, čo všetko musia zvážiť pri jazde v takýchto podmienkach.

Púšť neodpúšťa chyby, preto sme prípravu motoriek nepodcenili.

- *Navigácia:* Montáž a kontrola GPS systémov. - *Prezúvanie:* Prechod z klasických duší na *mousse* a výmena pneumatík za čerstvé drapáky. - *Logistika:* Support truck Mercedes Atego slúži ako dokonalá mobilná dielňa, kde máme všetko potrebné po ruke.

Rally Academy: Od teórie k prvému piesku

Predtým, než sme vyrazili do dunových polí, dohodli sme si jasné pravidlá komunikácie a pohybu. Bezpečnosť a prehľad o každom jazdcovi sú na prvom mieste.

Našou prvou zastávkou mala byť stará rímska pevnosť. Keďže však vrcholí *Sahara Festival*, pevnosť bola beznádejne preplnená miestnymi turistami. Rozhodli sme sa pre operatívnu zmenu plánu a vydali sa po starej ceste smerom na *Douz*.

Jazda na miestach, kde sme mali *Prvý dotyk s púšťou*, nám dala pocit slobody a dobrodružstva.

Už sme sa tešili na *Prvý dotyk s púšťou* a to, čo nás čaká na ďalšej ceste.

Každý *Prvý dotyk s púšťou* je pre nás jedinečným zážitkom, ktorý nás posúva ďalej. Tréningový flow na planine

Našli sme ideálnu širokú planinu, kde som sa venoval individuálnemu tréningu *Lualiny*.

- *Zameranie:* Jazdecká pozícia a technika zatáčania v hlbokom piesku. - *Výsledok:* Lua urobila obrovský pokrok, čo bolo okamžite vidieť pri prejazde prvými dunami.

Zvyšok partie sa zatiaľ vybral na pahorok na obzore. Cestou prechádzali pomedzi stádo voľne sa pasúcich tiav – zážitok, ktorý v Európe na motorke nezažijete.

Celý deň sme sa snažili o dokonalý *Prvý dotyk s púšťou*, aby sme sa čo najlepšie prispôsobili náročným podmienkam.

Duny, pády a večerný reset

Popoludnie už patrilo čistej zábave v dunách. Ako to u nováčikov v piesku chodí, neobišlo sa to bez pár pádov a „zahrabaní“ sa až po osi. Je to však najlepšia škola, ako čítať terén.

Cestou do kempu nás preverila technika – jedna z motoriek potrebovala opravu. Vďaka nášmu vybaveniu sme to však zvládli „v poho“ priamo v teréne. To je presne ten moment, kedy jazdec ocení profesionálny *rally support*. Zaslúžená odmena

Večer v kempe mal dokonalý scenár:

1. *Gastronómia:* Lua pripravila skvelú večeru pre celý tím. 2. *Wellness:* Vyhriatie v *termálnom jazierku*, ktoré uvoľnilo unavené svaly po celodennom boji s pieskom. 3. *Logistika:* Upratovanie campu, príprava na spanie a zaslúžený spánok pod hviezdami.

*Prvý dotyk s púšťou* nováčikov s púšťou dopadol na jednotku. Uvidíme zajtra, ako posunieme ich limity!

Na konci dňa sme si uvedomili, aký význam má *Prvý dotyk s púšťou* pre našu jazdeckú kariéru.

*Prvý dotyk s púšťou* nás naučil, ako prekonávať prekážky a efektívne reagovať na zmeny v teréne.

Deň 4: Brána do Sahary a duny na obzore - 27.12.2025 14:19

Po noci strávenej na pláži neďaleko mesta Hammamet sme sa definitívne odlepili od pobrežia. Naším dnešným cieľom bolo mesto Douz, ktoré je známe ako skutočná brána do Sahary. *Ranný chaos a africké roviny*

Deň začal poriadne akčne. Lua totiž budíkom v obytnej časti zobudila úplne všetkých tak nešťastne, že si od Elizy hneď ráno vyslúžila „výchovný“ pohlavok. Keď sme sa konečne vymotali, zastavili sme na raňajky kúsok za mestom.

Rusty hneď ráno pochopil, že miestna kuchyňa sa s pikantnosťou nemazná. Ostré raňajky s vďakou odmietol a miestny šéf mu promptne ponúkol náhradu. Rusty si teda iniciatívne objednal dve volské oká, no namiesto nich dostal omeletu s tuniakom. Problém? Rusty ryby zásadne neje.

Gastro moment dňa:

Neskôr sme v mestečku vyskúšali miestnu „placku plnenú supirisom“ – jednoduché, sýte a pre toto cestovanie priam stvorené jedlo. K tomu nesmelo chýbať vynikajúce espresso pretláčané pákou.

Pre Elizu bol prejazd nekonečnými africkými planinami zatiaľ najsilnejším zážitkom celej výpravy. Luiana k tomu pustila miestny rock, ktorý znel ako Pink Floyd v tuniskom prevedení, čo dokonale dotvorilo atmosféru ciest, ktoré nikde nekončia.

Kultúrne maskovanie a Jakubov talent

V Douze padlo rozhodnutie – je čas splynúť s prostredím. Vyrazili sme na nákup tradičného oblečenia, tzv. „Djellaba“, a učili sme sa viazať turbany. Jakub sa opäť raz ukázal ako rodený obchodník a vyjednal skvelé ceny.

Nasávali sme pohodu v meste pri čaji a káve a samozrejme sme nemohli vynechať povinnú fotku pri hlave ťavy s miestnym kamošom, pred mäsiarstvom.

Profesionálne zázemie: Sahara Festival a nové kontakty

Mesto Douz momentálne žije Sahara festivalom, čo pre nás znamenalo plné kempy. Mesto plné rozjarených miestňakov je pre Európana mierne dystopický zážitok –motorkári neustále vytáčajú motory, všade je hluk a obrovské Toyoty Tacoma budia rešpekt.

Pre náš projekt Rally Support sme však získali niečo dôležitejšie než len fotky – podarilo sa nám nadviazať ďalší kontakt s špičkovými miestnymi sprievodcami po Sahare. Toto je presne to zázemie, ktoré využívame pri podpore jazdcov na našich rally a expedičných akciách.

Keď sa planina mení na púšť

Záver dňa priniesol zmenu scenérie. Pevná planina sa začala postupne meniť na pieskové polia a prvé nesmelé duny.

Pri vstupe do oázy nás čaká vďaka púštnemu fetivalu africká zápcha – úplne iná od európskej – všetko síce stojí ale včetci sa usmievajú – kecáme s oproti stojacmi cez okienka, jednoducho pohoda.

Zábava v bivaku nesmie chýbať – nálada pred vstupom do dún graduje.

Rozkladáme bivak. Posledné ladenie motoriek a sme pripravení.

Zajtra nás konečne čakajú prvé ostré kilometre v skutočnom piesku!

Smer Tunisko: Vianočné dobrodružstvo v piesku začína! - 25.12.2025 14:08

Väčšina ľudí trávi vianočné sviatky v papučiach pred televízorom. My sme sa však rozhodli pre „trochu“ iný scenár. Naším cieľom je legendárna oáza Ksar Ghilan v národnom parku Jebil, kde organizujeme náš netradičný rally camp.

Logistický tanec v Bardejove

Všetko to začalo balením. Do nášho support vozidla Mercedes Atego (Twist&Trail) sme naložili motorky a potrebný materiál. Naša základňa v Bardejove sa premenila na logistické centrum, kde nás už čakala zvyšná časť výpravy.

Naleštené KTM rallyovky a jeden „bavoráčik“ sme poctivo prigurtňovali, doložili poslednú batožinu a o druhej ráno sme si konečne dopriali krátky spánok pred dlhou cestou.

Smer Janov: Vyhýbame sa maďarským pokutám

Ráno sme sa naskladali do kabíny v zložení: ja, Jakub, Rusty a naše dve poľské parťáčky Eliza a Lua. Smer? Taliansky prístav Janov.

Tip: Ak máte plné zuby maďarských diaľnic a ich prístupu k pokutovaniu, Rakúsko je jasná voľba.

Cesta cez nočné Rakúsko bola skúškou trpezlivosti – dážď, mráz a hmla (čistý „mordor“) v nás len umocňovali túžbu po africkom slnku. Keď teplomer ukázal -3 °C, padlo rozhodnutie zastaviť až v Taliansku pod Tarvisiom na rýchly spánok.

Talianske „Gastroporno“ a vianočná večera v prístave

Ráno nás v Taliansku privítala vynikajúca káva a priama cesta do Janova. Keďže sme dorazili v predstihu, využili sme čas na nákup zásob.

Talianske potraviny sú pre gurmána rajom.
Nakúpili sme bohovské šunky, syry, ovocie a víno.
Pred nalodením sme si dopriali miestnu pizzu a domáce tiramisu.

Našu plánovanú vianočnú večeru sme strávili v spoločnosti stoviek Tunisanov a ďalších cestovateľov. Kým sme čakali na check-in, priamo pri aute som na grile pripravil jahňacie kotletky. My s Jakubom sme ich „zbúchali“ okamžite, Rusty si ich vychutnal v bagete priamo v rade. Dievčatá, ako vegetariánky, vyfasovali čistú vodu a my sme sa s úsmevom presunuli k papierovačkám.

Život na palube a „Šukanie Maršmelouna“

Po nalodení auta do podpalubia a osviežujúcej sprche v kajute prišlo prekvapenie. Dievčatá nám rozdali darčeky a Lua, naša mladá umelkyňa, nás obdarovala svojimi obrazmi.

Večer v kajute patril zábave. Hrali sme kartovú hru, ktorá u nás dostala pracovný názov „Šukanie Maršmelouna“. Pre neznalých – szukanie v poľštine znamená hľadanie, čo nás v tú noc nesmierne bavilo a pomohlo nám úplne vypnúť „mozgovne“.

Kultúrny šok pred bránami Afriky

Absencia denného svetla v stredovej kajute spôsobila, že som po rokoch spal až do desiatej ráno. Prechádzka na hornej palube nás poriadne prefúkala a pohľad na dym z výfukov a neporiadok na palube nám jasne naznačil, že sa blížime k inému svetu. Je to taká naša predpríprava na kultúrny šok, ktorý nás čaká po vstupe do Afriky.

Sledujte nás ďalej, piesočné duny sú už na dohľad!