Transalpina, Transfagarasan, Arad a ja

V utorok mi moja dobrá manželka zavolala s nápadom, že zájdeme na predľžený víkend do Slovinska, niekde do oblasti Portorož, Piran. Síce sme sa pred dvomi týždňami vrátili z Puly, čo je podľa mňa to isté, ale v Pule sme boli autom a s rodičmi, a toto by bol len taký rýchly výlet na motorke. Dávnejšie si to už chceme vyskúšať ako by nám to na tej motorke šlo, pretože zatiaľ máme za sebou len niekoľko kratších, niekoľkohodinových výletov. OK, môže byť, začínam zisťovať info, kde akú diaľničnú známku potrebujeme, pozerám možné ubytovania, atď, atď. Voľno v práci mám, náladu na výlet tiež. V stredu večer sa ale situácia mení, pretože manželka kvôli práci nakoniec nemôže ísť. Hm.

Mozog začína pracovať na plné obrátky. Spravím si sólo výlet? Chce sa mi ísť samému? A hlavne - kam? V roku 2004 (bože to je dávno) som podnikol veselý výlet do rumunského Aradu. V Škode Favorit sme šli 5 dospelých ľudí, 2x zlatý retriever a 1x pekinský palácový pes. Dnes by som takto nešiel ani na 50km jazdu, vtedy mi to prišlo ako dobrý nápad. Nakoniec to bol aj celkom fajn úlet, dodnes na to spomíname. No a teraz je 22 rokov po, ja mám pár dní voľna a motorku. Vyspím sa na to, vo štvrtok ráno vstávam pred piatou a dohadujem sa sám so sebou, že to Rumunsko je super nápad. Rýchlo sa pobalím, rozlúčim sa s manželkou, natankujem motorku. Pozriem si to jedným okom v mape a nahadzujem prvý cieľ, mesto Deva. Podľa navigácie je to 650km, to znie zvládnuteľne, zbytok sa doladí priebežne. Kúpim cez internet maďarskú diaľničnú známku, v Rumunsku známku netreba, a vyrážam.

Stále tomu celkom neverím, ale veď od toho sú motorky, aby sme si na nich povozili dušu a oddýchli si od reality. Vyrážam známou trasou cez Rajku na Budapešť. M1 je rozkopaná, v jednom mieste dokonca pol hodinu stojím v kolóne bez možnosti íst dopredu, našťastie mám so sebou v termoske liter chladenej vody. Vybral som sa na túto cestu v čase, keď máme cez deň 37-38 stupňov tak som to nepodcenil a vodu mám vždy po ruke. Budapešť, M0, potom M5 a diaľnica sa uvoľňuje, áut ubúda. No a tu mi to konečne dochádza. Mám pred sebou pár dní iba pre seba, konečne uvidím miesta, ktoré už dlho nosím v hlave.

25.06.2026 07:40 - Transalpina, Transfagarasan, Arad a ja.

Transalpina a Transfagarasan sú síce prefláknuté a známe, ale vždy je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Prechádzam Nadlak, po hraničnom priechode ani stopy (posledne som tu čakal 3 hodiny), namiesto pomalej okresky je tu diaľnica, paráda. Prvé dojmy z Rumunska sú dobré. Ukrajujem si pomaly kilometre z cesty ale začína sa hlásiť únava. Vyskúšam si pustiť rádio ROTH. To je rádio, na ktorom ma Robo ROCK presviedča, že on má gule, ja mám gule, všetci majú gule a sú guľatí. Jedna pesnička, druhá pesnička, reklama na 1+1 broskyňa vo Flauflande zadarmo alebo čo, a už to vypínam. Rockeri s guľami podľa všetkého nakupujú vo Flauflande lacné broskyne a mrkvu. Hm. Nie som cieľovka a púšťam si hudbu ktorú mám uloženú v mobile. Celkom uvarený a doničený sa okolo piatej (čas sa prechodom hranice posunul o hodinu dopredu) dostanem na hotel, a mám dosť. Sedieť na motorke celý deň v týchto teplách dá zabrať. Konkrétne tá moja sa pri teplotách nad 30stupňov mení na nepríjemne rozžeravený kus železa. Čo sa dá robiť. Sprcha, posteľ, hodinu naberám sily a nakoniec sa idem prejsť po meste. Deva má pekné centrum, staré budovy majú nové fasády, podniky lákajú hudbou a jedlom. Dal som si večeru, 2 pivká a vykračujem si naspäť na hotel jak pán. Konečne si idem pozrieť mapu, čo ma to čaká a ako sa tam dostanem. Výsledok zisťovania: zajtra začnem Transalpinou.

Mesto Deva

Ráno som už pred piatou hore, cestovná horúčka ako sa patrí. Počkám na hotelové raňajky, ale rumunské a moje chute sa v tomto prípade nezladili a tak o pol ôsmej už štartujem. Transalpina sa ukazuje ako príjemný cca 130 kilometrový tobogán, väčšinou lesom, idem ju od severu na juh. Je to fajn, najzaujímavejších je posledných cca 40km, kde už nie je les a otvárajú sa krásne výhľady. Scenérie sú dychberúce. Na najvyššom bode trasy si dávam v bufete super polievku, kávu, kochám sa výhľadmi a idem ďalej. Na dnes som mal naplánovaných cca 420km, nakoniec to redukujem asi na polovicu, a idem na hotel. Check-in je od 14:00 a ja už o 14:05 parkujem pri hoteli a idem sa ubytovať. Scénár rovnaký ako včera, teda sprcha, cca hodina na posteli aby som nazbieral sily a potom sa idem najesť. V hoteli ma ubytoval a aj čašníkom tam je milý pán okolo 60-tky, ktorý nevie ani slovo nemecky, anglicky alebo taliansky. Nevadí, aj tak sa nejak dohodneme. Výborná polievka, grilované kura a rumunské pivo, super. Dohodol som si parkovanie motorky vo dvore, čo sa ráno ukázalo ako zlý nápad. Na dnes stačilo, odchádzam na izbu a relaxujem s tabletom v ruke. Zajtrajším cieľom je Transfagarasan, tak nech mám na neho silu.

26.06.2026 05:25 - Transalpina, Transfagarasan, Arad a ja.

Ráno som hore už pred piatou, a snažím sa vyštartovať. Všetko je super, ale brána z dvora na ulicu je zavretá, a nikde nikto. Hm. Môj pôvodný plán vyštartovať skoro ráno a prejsť Transfagarasan kým tam ešte nie je plno ľudí je týmto pádom v prdeli. Neurobím s tým nič, ladím sa na rumunskú vlnu pohody a o siedmej skúšam vyštartovať znova. Brána stále zavretá, ale narazil som na pani upratovačku, ktorej som rukami-nohami skúsil vysvetliť situáciu. Pomôct mi nevie, ale dáva mi aspoň tel. číslo na majiteľa. Volám mu, zobudil som ho a nebol nadšený, ale to ani ja. Keďže (ako vieme z predošlého dňa) on nevie ani slovo v nejakom svetovom jazyku, ja zas nedávam rumunčinu, používam kamionistickú univerzálnu hatmatilku. Motočikleta porta problem, open - abrire. Vyzerá, že mi rozumie, a odpovedá že nov. Hm. Najprv si myslím, že to znamená nie, ale potom mi docvakne, že je to asi nov ako deväť (po taliansky nove). Ok, to sice znamená ešte hodinu a pol čakania, ale to prežijem. Sadnem si na terase za stôl, spustím Duolingo a zabíjam čas. O 8:30 doletí autobusom nejaký iný chlapík, otvorí mi bránu a deň sa môže začať. Idem si na Transfagarasan pre zážitky. O 10:30 prichádzam na zaciatok Transfagarasanu ale vyzerá to na problém. Kolónu aut dlhú cca 2km obídem ale na začiatku stojí polícia. Cyklopreteky, treba cca 30-60minút čakať. Hm. Môj plán prejsť si to tu čo najskôr a vyhnúť sa davom padá. Po cca polhodine policajti začnú mávať na motorky, aby sme vyrazili.

Pekný kostolík s cintorínom a parádnym výhľadom. Elektrika na dosah (doslova), káble viseli v rôznych výškach až po zem.

Odbočka- mám cruiser, teda kochačkovú motorku. A vždy, keď sa kochám, tak ma niekde v zákrute opáli nejaké GS-ko a moje ego dostáva zabrať. Tak sa tak kochám, kochám na vjazde do Transfagarasanu, a obehne ma čo? GS-ko, samozrejme. Ale stala sa zaujímavá vec - mne buchli sadze. Hovorím si, že aj to GS je len motorka, 2 kolesá a motor, takže to čo dá on musím dať aj ja. A naozaj sa mi to darí, cca polhodinu frčíme pre mňa tempom nevídaným, zákruta-nezákruta. Veľmi dobrá skúsenosť, dosť som si posunul jazdecké hranice. Kombinácia adrenalínu z jazdy, kochanie sa krásou prírody= super zážitok.

27.06.2026 11:51 - Transalpina, Transfagarasan, Arad a ja.

Zrazu vidíme na ceste stáť osobné auto, GS za ním zabrzdí, ja tiež zastavím, a pýtam sa vodiča GS čo sa deje. Namieri prstom doľava, pozriem sa tam a zastaví sa mi dych. Hneď za zvodidlom stojí medveď a vetrí. Krásne zviera, silný zážitok, ale práve tohto som sa bál. Užívam si ten pohľad asi 5 sekúnd, radím za jedna a idem ďalej. Nechcem byť v správach, predsa len je to šelma a opatrnosť je na mieste. Zachvíľu sa mi otvára výhľad na tú najpôsobivejšiu časť dnešnej trasy a je to paráda. Ťažko to opísať slovami, ale je to zaujímavý pocit cítiť sa taký maličký uprostred tak obrovských a pôsobivých hôr. Výhľady sú dokonalé, každú chvíľu stojím, fotím, nasávam atmosféru. Určite si to treba prežiť, na mňa to urobilo silný dojem. Prejdem vrcholom, spustím sa dole do civilizácie, a rozmýšľam, čo ďalej. Na pláne bolo prejsť Transalpinu a Transfagarasan, to som si splnil, a nejak neviem, čo so sebou.

27.06.2026 11:39 - Transalpina, Transfagarasan, Arad a ja.

Je sobota, zhruba 13:00, hodím cvične do navigácie cieľ domov a ukazuje mi to cca 800km a nejakých 9h jazdy. To nevypadá najhoršie. Jednou z možností je teda vyraziť a spať už dnes večer doma. Nemám na dnes booknuté žiadne ubytko, takže dotankujkem motorku, seba a vyrážam. Frčím si cca 3h smer domov, slnko pečie, tretí deň po sebe je 37-38 stupňov, zastaví ma nízka hladina paliva. Zaujímavá vec, na motorke počas jazdy sa cítim úplne v pohode, ale keď zastavím tak som slabý ako mucha. Neviem dať motorku ani na hlavný stojan, iba na bočný. Dotankujem, zaplatím, a keď chcem vyraziť na cestu tak mi to nejde. Robím blbiny, cítim, že to nie je OK, bojujem so spojkou, plynom, nie som vo svojej koži. Otočím sa naspäť na pumpu, dám si nanuk a chladenú malinovku a rozmýšľam, čo s tým. Domov je to cca 6 hodín jazdy, slnko ide bomby, ja som v prdeli, toto nedám. Pozriem do mapy a vidím, že som kúsok od Aradu. OK, som na to mesto zvedavý, mám na neho zaprášené spomienky, chcem si ho pozrieť. Booknem si hotel a idem tam. Myslím, že to bolo dobré rozhodnutie, cestu domov by som nezvládol. Po ubytovaní sa na hoteli si dám studenú sprchu, zdriemnem si a rozmýšľam, ako ďalej. Miesto, ktoré chcem navštíviť je odo mňa 45 minút chôdze, na to som moc unavený. Motorku nevládzem ani len narovnať z bočného stojana, tri dni na slnku mi dali poriadne zabrať. A tu prichádza spásonosný nápad. Žijeme v modernej dobe, všetko je globalizované, a tak vyskúšam Bolt - a funguje. Paráda. Idem si taxíkom pozrieť miesta, ktoré som navštívil pred viac ako 20 rokmi. Super večer, super spomienky, ukončujem to návštevou Casa Schnitzel, Dom rezňov, to ja môžem :) V menu 6 strán rezňov na každý možný aj nemožný spôsob. Dávam si parádnu kuraciu polievku, výborný šalát a šnicel cez celý tanier, ktorý vôbec nevládzem zjesť. 3/4 z neho si nechám zabaliť. Na hotel to mám cca 10 minút chôdze, po takýchto hodoch to padne viac ako vhod. Prídem na hotel, idem skoro spať, a zajtra sa uvidí.

Mňam

Zo spánku som sa zobudil o jednej v noci a už som nezaspal. Hodinu a pol sa prevaľujem na posteli, čumím do plafónu, snažím sa zaspať ale nejde to. O 2:30 sa preto rozhodnem vyštartovať. Rýchlo sa zbalím, prekvapenej recepčnej odovzdám kartu od izby a vytešujem sa z vonkajšej teploty 21 stupňov. To je úplne iný pocit. Síce som oželel hotelové raňajky (poučenie do budúcna), ale rozhodne to za to stojí. Motorka svieti ukážkovo (trochu som sa bál, či budem dobre v noci vidieť na cestu), vzduch je osviežujúci a jazda príjemná. Zaspomínam si trochu na časy, keď som sa volantom živil a nočné presuny boli bežnou súčasťou môjho života. Cesta ubieha, hranice do Maďarska strážia colníci ale nechcú ma kontrolovať, pokojne si to rúbem diaľničným tempom domov. Po cca hodine jazdy v tme sa obloha napravo odo mňa začne zobúdzať, prechádza z čiernej do oranžovej, postupne pribúda svetla. Veľmi príjemnou zmenou je chladný vzduch, posledné tri dni ma počas jazdy stále niekto fénoval, toto je omnoho lepšie. S dvomi tankovacími zastávkami som o 8 ráno doma spokojný s tým ako dobre som to vymyslel. Bol to krásny výlet, videl som to čo som chcel. Blbé je, že už nevládzem toľko ako predtým, s tým sa ťažko zrovnáva, ale lepšie to už asi nebude. Motorka poslúchala, Rumunsko zanechalo dobré dojmy, ešte sa sem niekedy vrátim. Celkové zhrnutie: necelé 4 dni, cca 2000km, naklady cca 500€, zážitky super a ako bonus vyvetraná hlava.