25.6. – 5.7.2005 Zostava: Ja + Milka (Honda CBR 600 F), Andy + Miška (Yamaha Drag star 650), Maťo + Dada (Honda Shadow 600), Lubo + Táňa (Yamaha XJR 1200).

Večer pred odchodom prežívam neskutočné vzrušenie pri balení seba aj motorky ako aj zistenie že musím už nabalenú motorku znovu nanovo nabaliť keďže som jeden popruh z bočných tašiek natiahol kade som nemal a počas jazdy by ho koleso rozrezalo ako jednej nemenovanej partii :-) (ďakujem Andrej).

1.deň 25.6. 2005 sobota

Bratislava-(HU) Csorna-Szombhately-(SLO) Lendava- (HR) Varaždin-Zagreb-Karlovac-Senj 517 km

Čas odchodu sme si dali na piatu čo samozrejme ako vždy nedodržiavame a o 5:45 vyrážame spred dostihovej dráhy smer Maďarsko. Hranice míňame v pohode skoro ani nezastavujeme a ťaháme smer Szombhately, jazda ničím výnimočná snažíme sa dodržovať rýchlosti a počas jazdy pokukujem po maďarskej zemi, sem tam nejaký ten kamión predbiehame a dávame cik pauzu. Nasadzujeme si prístroj zvaný komunikátor, ktorý umožňuje nie len sám sebe spievať a frflať v prilbe ale nech si užije aj spolujazdec. Cena 199 ,- Sk bola dobrá investícia nešomrem si sám šomreme si dvaja :-)

Prvé tankovanie prišlo na moje pomery nejak skoro už po 150 km ale čo už nie každý má 18 litrovú nádrž a spotrebu do 5 l. Dávame klasiku “šnicel a chleba“ do hladného brucha a ideme ďalej. Na slovinské hranice prichádzame už za pekného slniečka, colník na nás len máva že ďalej... Slovinsko prechádzame ani neviem ako a už sme na hraniciach s Chorvátskom.

Hneď za hranicami v najbližšej dedinke stretávame oproti nám asi 8 superšportov zdravíme ich a stojíme. Vyťahujem čerstvo kúpenú kameru a Andy sa ujíma príhovoru. Ďalej smerujeme na Zagreb po vedľajšej, krásna cesta ktorá vlastne kopíruje diaľnicu ale má viac do seba ako diaľnica, zákruty a chorvátske mestečká. Stále sa snažíme dodržiavať rýchlosť, ale mňa to už pomaly prestáva baviť. V Záhrebe sa dávame na diaľnicu a pri tempe 100-110 km/h pri silnom slnku pomaly zaspávam, preberá ma rev motorky ktorá si to žihá takých 150 a vzadu babenka v bikinách a sukničke, no prebudenie zaujímavé... Hovorím si že buď pridáme alebo ideme dole z diaľnice. Rozhodnutie bolo jednoznačné pri Karlovaci schádzame dole a tankujeme, teda ja nie ale ostatný. Andy pretankoval tak že dobrých 5 min. mu tiekol benzín tak to vyriešil tak že sedí na motorke a papáme.

Z Karlovacu ideme po žltej smer Senj, užívame si cestu, zákruty, okolie, serpentíny a v dedinách nám sliny tečú pri pohľade do dvorov kde majú obrovské grily a na nich prasiatka krásne chumkavé, mňam. Do Senju prichádzame asi okolo štvrtej hľadáme kemp a vo Sv. Juraji autocamp Rača sa skladáme a rozbaľujeme stany za cca 100 kun. Jazdenia na dnes už stačilo tak dávame pivko a ideme si prvý krát tento rok omočiť nohy do mora podaktorý aj celý. Večer pohodička a plánovanie trasy ďalej keďže cieľ máme až niekde na Makarskej.

2. deň 26.6.2005 nedeľa

Senj-Karlobag-Gospič-Gračac-Benkovac-Vodice-Split-Baška Voda 374 km

Budíček si dávame na 6:00 a o 7:30 vyrážame ešte spoločná foto, mávame recepčnej a popri pobreží ideme na Karlobag, tu opúšťame more a smerujeme do vnútrozemia cez parádne serpentíny. Vnútrozemie je tiež zaujímavé, veľa domov má ešte na stenách značky po guľkách, za Gospičom zastavujeme pri poli kde sú tabule s nápisom “nevstupovať mínové pole“ a jeden obrnený transportér s pamätníkom, ktorý sme dobre aj zvnútra preskúmali. Tu partii navrhujem ísť na Vodice kde sa dovolenkovala moja mama, že jej urobím prekvapenie. Míňame dedinky a mestečká zážitok s jazdenia taký ako som si predstavoval, čo viac si môžem želať akurát tak jesť, zastavujeme v jednom malom mestečku pri nejakej zátoke, vonku ani človeka akurát deti z mosta skáču do vody.

Dávame špagety a nealko pivo po ktorom sa chce spať, ale cesta volá, ďalšie kopce a zákruty v dedinách už nedodržiavame rýchlosť a na rovinkách idú chopríky čo to dá keď tu z priekopy vyskakuje na Maťa a Andyho pes ktorý ich míňa o chlp. Najprv nechápeme čo to bolo ja som si myslel že zajac Lubo si to pre zmenu ani nevšimol. Vo Vodiciach som vypátral mamu, uvítanie, dobalenie instantných polievok keďže už išla domov a pokračujeme ďalej na Split kde pred mestom začínajú zápchy a mne sa nechce čakať a mám plné zuby systému spojka – jednotka – spojka idem dopredu a preberám vedenie, ktoré si vyslúžilo názov “športová vložka“ prečo? to mi je stále záhadou... Od Splitu ideme po pobreží kde naplno využívam novú otváraciu prilbu a morský vánok cítim na tvári keď mi zrazu vletí niečo do oka a bola to šupa jak sviňa. Zastavujem, ostatný pokračujú a zisťujem že to je len malá muška ale rana to bola poriadna. Pokračujem až do Makarskej ostatný ako som neskôr zistil našli kemp v Baške Vode, nakoniec ostávame v Baške Vode. Dohadujeme cenu (60 kún!!! 2 osoby, stan, motorka) a rozkladáme, večer som zaspal po pive ako bábätko.

3. deň 27.6.2005 pondelok

Baška Voda 0 km

Zobúdzame sa do krásneho slnečného rána a všetci sme už nažhavený na more, tento deň sme len leňošili, kúpali a slnili sa. Andy objavuje v miestnom obchodíku 1,5 l. pivo v plastovej fľaši za nejakých 7 kún, no nekúp ho! Na večer ideme omrknúť centrum Bašky posilnený FC-čkom, ktorým sme zapili šťastný príchod.

4. deň 28.6.2005 utorok

Baška Voda - Sv. Jure (1762 m.n.m.) - Tučepi-Baška voda 74 km

Ráno typický rituál a dohadujeme si výlet ktorý minulý rok absolvovali chalani na najvyžší vrch Chorvátska Sv. Jure 1762 m.n.m. Odchádzame len tak naľahko na nohy aspoň rifle a mikina do kufru. Ideme smerom na Tučepi a za Makarskou je niekde odbočka do ľava, po chvíľke stúpania sa dostávame pred rampu chráneného územia pohoria Biokovo. Platíme nejakých 15 kún za osobu, dostávame prospekty a mapku. Hneď za rampou začína cesta stúpať cez borovicový les ktorý ma jedinečnú vôňu, zákruta strieda zákrutu ostré vracáky po ktorých končí les a začína ten pravý adrenalín, keď idete do zákruty na jednotke na jednej strane kamenná stena a na druhej pohľad dole bez žiadnych zvodidiel len kamenné stlpiky.

Nie každému to robilo dobre tak na vyhradenom mieste stojíme a kocháme sa pohľadom na pobrežie Makarskej a mora, na kamenej stene je pamätník na tvrdé boje ktoré tu viedli partizánske jednotky s fašistami o každý meter cesty v II sv. vojne. Slnko páli čo je na rukách dobre cítiť. Po zistení že sme asi len v štvrťke cesty pokračujeme ďalej. Tie zákruty sa nedajú opísať pre niekoho kto tam je prvý krát je to fakt zážitok. Sem tam zastavujeme a fotíme úžasné rozhľady. Niekde v trištvrte cesty sa cesta rozdvojuje, jedna pokračuje ďalej na vrchol a druhá ide mierne dole k nejakému bufetíku. Tam odstavujeme motorky a ideme pešo na kraj skalného brala odkiaľ je vidieť Tučepi, Makarsku aj Bašku ako z pohľadnice bodaj by nie veď sme nejakých 1300 m.n.m. cestou späť vidíme párik kamzíkov, čo je však pre niekoho “bežná vec“ :-) teplota klesla a je príjemné cítiť ako slnko páli ale vzduch je chladný. Po výhľadoch a fotení sa dávame na pôvodnú cestu na vrchol kde tesne pod vrcholom je asi séria piatich ostrých!!! stúpajúcich zákrut.

Na najvyššom bode je nádherný výhľad ako na more tak aj do vnútrozemia, je tam aj ďalekohľad a nejaký vysielač. V pohode sa dajú rozoznať ostrovy Brač, Hvar aj Korčula. Dávame spoločnú foto pri tabuli a pri spiatočnej ceste filmujeme za jazdy. Cez deň sme poriadne vyhladli a v Tučepi tlačíme fajnovú pizzu a zakončujeme to mega zmrzlinou. Ideme pozrieť na pláž a šup ho do mora. Ďalší pekný deň za nami.

5. deň 29.6.2005 streda

Baška Voda-Tučepi-Baška Voda 40 km

Tento deň trávime príjemným nič nerobením, pojedaním zmrzliny, kúpaním. Skúšame nafukovacie kolesá ktoré ťahá čln, je to super zábava za 60 kún ale keďže sme Slováci tak vyjednávame ešte jednu jazdu + jazdu na banáne grátis, chalanisko sa chvíľu zdráha ale nakoniec pristupuje. Večer kujeme plány na návštevu Dubrovníku.

6. deň 30.6.2005 štvrtok

Baška Voda-Dubrovnik-Baška Voda 345 km

Budíček o 7:00 a asi o 8:00 vyrážame len šiesti keďže moja drahá a Táňa rezignovali a o vození nechcú ani počuť, že vraj budú chytať bronz. V Makarskej tankujeme a davááááááj radíme 1-2-3-4 a popri pobreží cesta ubieha rýchlo a nebyť potreby cik pauzy a cigaretky zvládli by sme to jedným “vrzom“ prichádzame na hranice Bosny a Hercegoviny, ukazujeme pasy a bez problémov pokračujeme ďalej. V Dubrovníku stojíme pred prvou tabulou a mostom, dávame foto štýlu “bol som tu...“ Predierame sa mestom a hľadáme vhodné miesto na parkovanie nie však ďaleko od historického centra. To sme našli v jednej uličke pri cintoríne kde nám milá teta kvetinárka postrážila veci a nič za to nechcela. Pešo smerujeme do centra a spoznávame starý Dubrovnik. Ja s Lubom kupujeme lístok na hradby za 20 kún namiesto 30 (kto umí ten umí...) a pochodili sme ich krížom krážom výhľad na otvorené more bol krásny, veľa múrov bolo ešte poznačených vojnou pri ktorej bol Dubrovnik asi najviac zničený ale hradby odolali aj náporu flotile ktorá kotvila priamo pred nimi.

Asi po štyroch hodinách chodenia sa rozhodujeme podľa miestnej mapy navštíviť tunajšie pláže, hlavne tú z honosným názvom Copacabana (neviem ako sa to píše), tú sme našli s jedným blúdením. S parkoviska kde sú viditeľné zaplátané jamy po mínometoch, ideme pešo a v jednom z hotelov je motorkársky obchod tak ideme dnu. Lubo kupuje 1 liter oleja za cenu ako u nás 320,- Sk a mi poškulujeme po tovare väčšina pochádza z aj nám známeho Lousia. Nejaké nové mašinky Kawasaki a Aprilia dopĺňajú dobrý dojem z obchodu kde aj obsluha bola priateľská. Na to že názov pláže bol honosný pláž vyzerala ako nedostavané centrum. Aj more vykazovalo všetko len nie čistú priezračnú vodu. Tak pojedáme zvyšné zásoby a dávame sprchu na žetón, ktorá bol tak osviežujúca že sa mi scvrkli aj vlasy na hlave. Opúšťame Dubrovník a sem tam predbiehame autá ktoré sa nás silou mocou snažili predbiehať a niečo si dokazovať najmä mladý chalani na “vytunovaných“ Golfoch I a II. Do kempu prichádzame až po zotmení a tešíme sa na večeru od pána domáceho ktorý nám za smiešnych 25 kún prichystal pečenú makrelu, šalát a vínko. No komu je lepšie...

7. - 8. deň 1.-2.7.2005 piatok - sobota

Baška Voda-Makarska-Tučepi-Baška Voda cca 60 km

Tieto dni nerobíme nič len si užívame more, slnko a pohodu. Striedame akurát pláže, ale aj tak najviac sa nám páči v Tučepi. V noci z piatka na sobotu prichádza silný vietor ktorý nám zo stanmi lomcuje ako s handrami. V noci upevňujeme stany a ráno zisťujeme škody. Lubov stan za 4000 Sk nevydržal a zlomili sa mu tyčky, môj za 1200 Sk vydržal, tyčky sa praskli ale držali. Nastalo ochladenie a bolo pod mrakom.

9. deň 3.7.2005 nedeľa

Baška Voda – Sinj – Knin – Gračac – Gospič – Otočac – Senj - Sibinj 334 km

Ráno opúšťame kemp lúčime sa s domácim dávame mu fľašu (r)Umu s podpismi a smerujeme cez vnútrozemie na Sinj. Počasie je ideálne na cestovanie sem tam slniečko ale príjemne chladno. Chorvátsky vidiek ma svoje čaro a v jednom mestečku je reštaurácia v štýle lode urobenej s kameňa, pekné. Vo vnútrozemí začína viac fúkať a mám čo robiť aby som udržal v ideálnej stope motorku plne nabalenú. Bočný vietor začína byť nepríjemný lebo nie je pravidelný, keď to čakáte tak nič a keď trošku poľavíte v pozornosti bum, narazí do vás. V Knine je dosť rozstrieľaných budov a jedna veľká zbombardovaná fabrika. Deti nám mávajú všade kde ich stretávame.

Do Senju prichádzame okolo tretej, je nedeľa a stretávame veľa nabalených chorvátov na motorkách, ktorý sa vracajú pravdepodobne z nejakého zrazu. Kemp nachádzame zopár km nad Senjom. Rozkladáme a večeru robíme na kamenistej pláži asi meter od mora na malom turistickom plynovom variči. Cestovinový hostinec á la Kuře na parice a instantná rajská polievka nie sú pečená makrela a krevety ale dajú sa zjesť.

10. deň 4.7.2005 pondelok

Sibinj – Senj – Sibinj 20 km

Snažíme sa vojsť do vody ale po tom ochladení je aspoň pre mňa ľadová tak sa len slníme, niektorý tam vliezli ale zotrvali iba chvíľku, veľkou záhadou mi ostala partia asi šiestich češiek na babskej jazde ktorá sa čvachtala celý deň v tej ľadovej vode hore bez... no, pohľad to bol pekný ako im “bola zima“ a nie a nie vyjsť z vody. Chytáme ryby zo skál v domnení že večer budú pečené rybky. Chytili sme až dve asi 10 centimetrové a aj tie nám utiekli. Takže večera bola v Senji, pizza za 32 kuna.

11. deň 5.7.2005 utorok

Sibinj – Senj – Karlovac – Zagreb – Varaždin - (HU) Szombhately – Mosonmagyaróvár - (SK) Bratislava 522 km

Budíček, balenie obliekanie a cesta domov. Andy vyráža asi o hodinu skôr lebo sa ponáhľa domov, tak sa s ním lúčime a pomaly sa presúvame do Senju kúpiť niečo na cestu. V jednej zákrute zrazu vidno veľa húkačiek, hlavou nám prebehlo všeličo, kedže bolo trochu mokro. Po chvíľke zisťujeme že to nie je našťastie žiadny motorkár ale prevrátený kamión ktorý nabehol na skalu. V Senji kupujeme pečivo a maxi čokoládové croisanty a cez serpentíny opúšťame more. Bolo pod mrakom a nevyzeralo to moc na pekný deň, asi je Chorvátsku smutno že odchádzame domov. Vlečieme sa za kamiónom s drevom ale nie a nie ho predbehnúť až v jednej zákrute ktorú som trošku prepískol a už aj musím ísť na brzdy a poriadne to naklopiť, uff vydychujem si... Počasie stále nevyzerá že by sa zlepšilo volíme preto cestu po diaľnici. Na ukazovateli svieti hodnota 12 °C tak to je sila, zastavujeme a dávam na seba vrstvy, to sme ešte netušili že asi o pár km ďalej budeme zase stáť a naťahovať nepremoky. Začína poprchať, zastavujem a komplet sa dávame do nepremokov lebo z pár kvapiek je čím ďalej väčší lejak. Andyho VOLVO igelitky na nohy plnili svoju funkciu znamenite. Nakladám tomu a predbieham všetko čo ide v pravom pruhu, zistil som že nad 110 km/h nemusím absolútne utierať plexi lebo prúd vzduchu odvádza kvapky preč, guma Avon ST AZZARO nejaví najmenšie pochybnosti o priľnavosti k zemi, dobrá voľba.

Ideme smerom Karlovac, Zagreb, Varaždin a tam zliezame z dialnice, platíme 62 kún a pokračujeme ďalej na Slovinsko a Maďarsko. Dážď neprestáva a miestami zosilnieva, spŕška od protiidúcich kamiónov ma na pár sekúnd oslepuje ale všetko je s prehľadom. Takto to pokračuje až do Bratislavy a prší ešte týždeň po príchode. Nuž ďalšia nová skúsenosť lebo takúto cestu v daždi som ešte neabsolvoval.

Celkovo som najazdil 2321 km Andy trochu viac lebo cestou domov zablúdil. Bolo to 11 pekných dní plných pohody a jazdenia v príjemnej spoločnosti. Videl som kopu krásnych miest na ktoré sa chcem určite ešte vrátiť. Po príchode ma chytila cestovateľská horúčka a ja som rozmýšľal že kam ešte túto sezónu? Odpoveď sa čoskoro dozviete... ;-)

Suma sumárum:

• Prešiel som 2321 km za 11 dní
• Ubytovanie v kempoch (2 osoby, motorka, stan) 1x 100 kún, 7x 60 kún, 2x 96 kún spolu 712 kuna (kurz 5,20) = 3702,- Sk
• Minul som 121 litrov benzínu v sume 4870,- Sk pri priemernej spotrebe 5,2 l/100 km
• Nákupy suveníry drobnosti cca 3500,- Sk
• Spolu 10220,- Sk

Plánované miesta ktoré sa neuskutočnili:

• ostrov KRK
• Plitvické jazerá
• mesto Sarajevo

Chorvátsko +/-

+	-
milí ľudia	drzí mladí šoféri
s každým sa dá dohodnúť	chorvátsky kamionisti
kvalita ciest a značenia	nič iné ma nenapadá
platba kartami takmer všade
Autocamp NIKO Baška Voda (za tak málo nikde nedostanete tak veľa)