Už od nepamäti bolo mojím snom ísť na dovolenku k moru na motorke. Vždy som s obdivom a závisťou čítal cestopisy s podobnými nápadmi. Dovtedy ma však nenapadlo, že sa na takýto výlet vyberiem so svojou starou Jawou 250 pérak.

Posledných pár rokov máme s kamošmi tradíciu zúčastňovať sa v lete motozrazu Zemplínska Šírava. V roku 2011 to nebolo inak. Rozdiel bol len v tom, keď Kuky došiel s nápadom, aby sme tentoraz nechali našich ryžožrútov doma a vytiahli naše staré jawky. Spočiatku ma tento nápad veľmi nenadchol, keďže som svojho péraka pár rokov z pod plachty ani nevidel. Keď som však zhodil plachtu, založil baterku, párkrát precukal karbec, kopol a on naskočil, tak mi zažiarili oči a všetko bolo jasné :D Motozraz sme absolvovali bez akýchkoľvek technických problémov a pozitívne nás naladil záujem, ktorý naši starí peráci vyvolali. To nás presvedčilo, že je dobrý nápad ich vytiahnuť aj na dlhší výlet.

Keďže prišla dlhá zima, mali sme dostatok času na prípravu mašín a plánovanie trasy. Trebalo vymyslieť ako na mašiny upevníme všetku batožinu, keďže každý si bral stan, spacak, karimatku, a v neposlednom rade nejaké náhradné diely :D Vytýčiť trasu bolo mojou povinnosťou a zároveň potešením. Keďže sme chceli isť k moru, tak som ako hlavný cieľ určil Istriu, konkrétne národný park Brijuni. V prvotnom pláne som spravil medzizastávku na Balatone. Naivne som si myslel, že za 2 dni urazíme 1100 km. :D Po spiatočnej ceste sme chceli zájsť do Slovinska pozrieť si Bohinjske jazero a následne pokoriť "toľko ospevovaný" Grossglockner.

Zima sa skončila, mašiny boli pripravené, Kuky na ceste domov, takže už len vyraziť. K spanilej dvojke sa rozhodol ešte pridať pán Doktor, hoci na kývačke, ale povedali sme si, že nikto nie je dokonalý a čím nás bude viac, tým lepšie :D

Na cestu vyrážame 5 júla 2012, v čase najväčších horúčav na Slovensku, čo zo začiatku nepociťujeme, lebo vyrážame z rána, a naša cesta vedie od Spišskej Novej Vsi lesmi smerom na Rožňavu. Následne pokračujeme na západ smerom na Rimavskú Sobotu, Lučenec a Veľký Krtíš, ale snažíme sa vynechávať hlavné ťahy. Teploty stúpajú, čo nám až tak nevadí, ale máme obavy o mašiny, tak robíme radšej menšie pauzy. Nabalené rezne prídu vhod :) Je nám však jasné, že doraziť v prvý deň na Balaton je nereálne.

Kilometre ubiehajú pomaly, a nám je jasné, že je potrebné nájsť miesto na prenocovanie. Vhodným miestom sa nám zdá Štúrovo. Podvečer prichádzame do kempu, rozbaľujeme stany, a ešte si užívame polhodinku v bazéne. Neskutočné horúčavy a fakt, že v rámci kempu máme zaplatený nasledujúci deň v aquaparku nás priviedol k nápadu, že si nasledujúci deň užijeme vody, a poobede vyrazíme na Balaton. Osobne ma Štúrovo veľmi nenadchlo ale Ostrihom na druhej strane Dunaja je skutočne očarujúci.

Po výdatnom obede balíme stany a sadáme na motorky. Prechádzame do Maďarska a na týždeň sa lúčime so Slovenskom. Cesta na Balaton je až na pár pekných úsekov veľmi monotónna. Samé rovné cesty a polia. Večer prichádzame po tme na Balaton, rozbaľujeme stany a ideme okúsiť bahnitý Balaton. Po večernom kúpaní si ešte dáme pár poldeci do nosa, aby sa nám lepšie spalo u maďarských susedov.

Ráno je krásne a teplé. Vychutnávame si čerstvú zeleninu a domácu slaninu. Doobedie trávime čľapkaním sa v Balatone a na obed vyrážame s cieľom uraziť čo najviac kilometrov. Prechádzame celú južnú stranu Balatonu a razíme juhozápadne smerom na Slovinsko. Prekračujeme maďarsko-slovinskú hranicu pri meste Lendava. Po natankovaní tátošov a naplnení žalúdkov pokračujeme ďalej juhozápadne Slovinskom. Hodiny ubiehajú, slnko zapadá a my si na rýchlo neviem nájsť vhodné miesto na nocľah. Ľutujeme, že sme nerozložili stany niekde v slovinských horách. Ale keďže nie je čas na špekulovanie, stany rozkladáme na benzínke.

Ráno vyrážame o šiestej, aby sme konečne dorazili do cieľa našej cesty. Slovinsko je nádherné plné nádherných cestičiek v horách, kvalita ciest úžasná a vodiči ohľaduplný. Spoločne sa zhodneme, že je to zatiaľ najkrajší úsek dovolenky. Na mape hľadáme cestu ako ďalej a rozhodujeme sa pokračovať vrchom Rog. Na mape vidíme, že to bude dosť veľké prevýšenie, ale veď nie je cesta, ktorú by naše mašiny nezvládli, tak prečo nie :D S Kukym si užívame preteky do vrchu, zatiaľ čo Doktor troška zameškáva. Predsa len má brzdu v podobe Pava 40. Za každou zákrutou očakávame, že sa stúpanie skončí, čo však neprichádza. Keď sa však stráca asfalt a ďalej pokračuje len makadamová cesta, začíname mať obavy :D Po strastiplnej ceste plnej prachu sa konečne dostávame na vrchol.

Pokračujeme v ceste na juh a konečne sa dostávame k slovinsko - chorvátskym hraniciam, kde to vyzerá ako keby sa zastavil čas. Znudeným colníkom sa nám nechce ani dať pečiatky do pasov, a tak nás púšťajú ďalej. Keďže nám už dlhšie škvŕka v bruchách, rozžiaria sa nám oči, keď vidíme prvú reštauráciu hneď za hraničným priechodom. Nik z nás však neočakával, že vstupujeme do prvej cenovej kategórie :D Pred obedom nám čašník podáva naparené biele utierky. Keby tušil, že sme prišli na jawách, tak by to určite nespravil :D Ťažko definovať farbu, na ktorú sa biele utierky zmenili, ale predpokladám, že im už ani Perwoll nepomôže.

Po výdatnom obede vyrážame ďalej, prechádzame okolo Omladinskeho jazera a smerujeme do Rijeky. Premávka sa zhusťuje a my cítime, že sa blížime k pobrežiu. Prichádzame do Rijeky, kde je doslova peklo. Neskutočne vysoké teploty a premávka v najvyššej špičke. V pláne sme mali prejsť magistrálu po pobreží, ale keďže sa premiestňujeme štýlom brzda-plyn, rozhodujeme sa pre menšie zlo. Tým je v našom prípade cesta po diaľnici vnútrozemím Istrie. Čaká nás 60 km diaľnice, z čoho máme mierne obavy, keďže naše krásky sú vzduchom chladené, ale v takýchto teplotách ťažko hovoriť o chladení. S napätím si udržiavame konštantnú rýchlosť a sledujeme zvuky motorov. Pre istotu si robíme zastávky ak je k tomu vhodná príležitosť. Kilometre ubiehajú a my šťastne vidíme na tabuliach nápis Brijuni. Konečne schádzame z diaľnice do dedinky Fažana, ktorá sa na nasledujúce 3 dni stáva naším domovom. Počas pobytu sme si pozreli neďaleké mesto Pula a jeho pamiatky, užili si plavbu okolo národného parku Brijuni a kúpanie sa na ostrove Svätého Jerolima.

Pekne oddýchnutí sa vydávame na cestu späť. Tentoraz nevyužívame diaľnicu ale radšej sa držíme bočných ciest.

Máme v pláne ešte 2 ciele, a to Bohinjske jazero a Grossglockner. Postupne smerujeme na sever a opúšťame Chorvátsko. Pokračujeme ďalej okolo talianskych hraníc a robíme si prestávku v Lipiciach. Nemáme veľa času, keďže do večera chceme byť pri Bohinjskom jazere. Pokračujeme ďalej severne krásnym Slovinskom. Schválne si vyberáme bočné trasy plné kľukatých horských cestičiek.

S približovaním sa k našemu cieľu už pociťujeme značné ochladenie, ktorému napomáha hmla, ktorá nás veľmi neteší. Keď však prichádzame k Bohinjskemu jazeru, naše dychy sa zastavujú. Nádherné jazero obklopené obrovskými horami zo všetkých strán. Na kraji jazera nachádzame kemp, kde si rozkladáme stany a ideme si pozrieť jazero a jeho okolie. Kryštálovo čistá voda jazera plná rýb je fascinujúca. Po pár metroch od brehu je vidiľné ako sa dno jazera stráca, keďže jazero dosahuje hlbku 45 metrov a je najväčším jazerom v Slovinsku. Doktor si nedokáže pomôcť a ide na chvíľku odskúšať vodu napriek tomu, že nie je najteplejšie.

Ráno vstávame, dojedáme zvyšky chorvátskej slaniny, ktoré sme si nabalili a síce neradi, ale lúčime sa s Bohinjským jazerom. Kontrolujeme zásoby oleja, a keďže Kukymu a Doktorovi papajú mašiny o čosi viac než môj perák, zisťujú nedostatok oleja. Ja mám oleja dosť, ale rozhodujeme sa, že posledný cieľ radšej vynecháme z nášho plánu a vydáme sa na cestu domov.

Pokračujeme na západ a po pár kilometroch míňame ďalšie nádherné jazero. Tentoraz je to jazero Bled, ktoré je turisticky ešte známejšie ako Bohinjske jazero. Postupne prechádzame Slovinsko smerom na Maribor, kde mierne blúdime, ale napokon sa nám darí z blúdiska výjsť. Zvažujeme, že po ceste späť pôjdeme časť cesty Rakúskom, ale napokon predsa prechádzame do Maďarska. Pomaly sa stmieva, a tak rozbaľujeme stany na odpočívadle v lese. Kuky ma prehovára, že je zbytočné rozbaľovať obe stany, tak rozkladá svoj akciový stan z Kauflandu, čo bola veľká chyba :D O polnoci prichádza búrka a ja sa budím na kvapkanie vody na tvár. Nedá sa nič robiť, Kuky musí isť do dažďa prekryť stan mojím. Veď napokon pochybil jeho akciový stan :D

Po prebdenej upršanej noci nám nerobí problém ráno vstať zavčasu. Balíme premoknuté veci na motorky s odhodlaním uraziť 500 km sa vydávame na cestu. Celá obloha je zatiahnutá a dážď neustáva, čo nám nezlepšuje náladu. Máme jedno šťastie, že sme si kúpili nepremokavé komplety, ktoré síce chránia pred dažďom, ale chlad prepúšťajú. Postupne pokračujeme smerom na Szombathely a následne na Gyor. V takomto počasí už nemáme chuť si robiť prestávky, a tak razíme rovno domov a prechádzame maďarsko-slovenské hranice v Komárom.

Keďže chceme byť doma čím skôr, rozhodujeme sa pre cestu R1. Postupne pokračujeme cez Hurbanovo, Dvory nad Žitavou, Vráble a následne sa pripájame na rýchlostnú cestu. Bez obáv zo zadretia to tlačíme, koľko len naše stroje dajú. Z hlavného ťahu schádzame do dedinky Sliač, kde si robíme čajovú prestávku u mojej rodiny. Čas máme dobrý a domov to máme už len 170 km, takže pokračujeme v ceste. Dážď nás sprevádza celý deň a na Slovensku tomu nie je inak. Postupne prechádzame Čertovicu a prichádzame do Popradu. Tu sa končí Doktorova cesta, podávame si ruky a s Kukym pokračujeme domov. Domov prichádzame podvečer, šťastní a plní zážitkov.

Skúsenosti:

Pri svojej ceste sme prechádzali Slovenskom, Maďarskom, Slovinskom a Chorvátskom. Až na pár neohľaduplných vodičov sme sa stretli len s pozitívnymi príhodami. Zo všetkých krajín sa nám najviac páčila jazda Slovinskom. Celkovo sme prešli 2350 km

Záver

Približná spotreba mojej jawky bola cca 4 litre. Kukymu a Doktorovi spapali mašinky o čosi viac. Celkové náklady na celý výlet boli približne 500 eur, pričom najväčšia čiastka padla na tankovanie.

Po ceste sme mali drobné opravy, ktoré sme však vyriešili a nepostretla nás žiadna prekážka, ktorá by náš výlet zrušila. Tento výlet nás naladil a na rok si pripravujeme ešte dlhší výlet. Ak by mal niekto záujem sa k nám pridať (samozrejme na jawke), pokojne sa mi ozvite a podnikneme spoločnú cestu. Jawe zdar!